Provokatér Lars von Trier: Ak sú názory protichodné, je svet v rovnováhe. Dnes oslavuje 70 rokov
Fascinujúce a vizuálne výrazné snímky dánskeho režiséra Larsa von Triera bavia divákov aj kritiku. Tento provokatér a enfant terrible európskeho filmu svoje diela nazýva "terapiami" vlastných psychických problémov, búra v nich filmové konvencie. Mnohé z jeho snímok, napríklad Melanchólia, Prelomiť vlny, Tanečnica v tme či miniseriál Kráľovstvo, zožali ocenenie. A kontroverzie režisér von Trier, ktorý dnes oslavuje 70. narodeniny, víta: "Ak sú názory protichodné, je svet v rovnováhe. "
Režisér Lars von Trier v Cannesv roku 2017. Vrátil sa tam po siedmich rokoch.
Provokácia je podľa Triera cesta, ako prinútiť ľudí premýšľať: „Film by mal byť ako kamienok v topánke,“ tvrdí. Necháva preto vo svojich dielach vyplávať na povrch najrôznejšie ľudské túžby, vášne a pudy. Predviedol to napríklad v thrilleri Antikrist (2009) o manželskom páre, ktorý sa pokúša vysporiadať so smrťou dieťaťa. Vo vizuálne opulentnom filme sa koncentruje intenzívna bolesť, ktorá sa k divákom dostáva aj prostredníctvom scén mrzačenia pohlavných orgánov. Snímka bola akousi odpoveďou na ťažkú depresiu samotného režiséra.
Fóbiami a chronickou úzkosťou trpel rodák z Kodane už od detstva. Sám hovorí, že nikdy nezažil pocit bezpečia a jasne stanovených hraníc. Po štúdiu réžie na Dánskej filmovej škole upútal medzinárodnú pozornosť už svojím prvým celovečerným filmom Element zločinu (1984). Jedinečná zmes filmu noir a nemeckého expresionizmu z neho urobili pôsobivý vizuálny zážitok, za ktorý film získal Veľkú cenu za technické stvárnenie na festivale v Cannes. Nasledujúce snímky Epidemic (1987) a Európa (1991) boli podobne ambiciózne, tematicky i vizuálne.
Začiatkom 90. rokov stál von Trier pri zrode filmovej spoločnosti Zentropa Entertainment, ktorá mu mala zabezpečiť tvorivú slobodu. Aby pre spoločnosť získal financie, nakrútil televíznu minisériu s názvom Kráľovstvo. Projekt, kombinujúci nemocničnú drámu, duchársky príbeh a surrealizmus mal v Dánsku veľký úspech a von Trier v ňom spojil svoj vlastný filmový štýl s príbehom o dušiach, bohu a satanovi v štýle Davida Lyncha.
Do jeho tvorby sa v polovici 90. rokov premietla aj traumatická skúsenosť z osobného života. Trier sa od svojej matky dozvedel, že nie je synom svojho otca Ulfa Triera, ale istého dánskeho hudobného skladateľa, ktorým sa matka nechala oplodniť, aby syn zdedil jeho tvorivé gény. Pod vplyvom toho von Trier vo filme skoncoval s akoukoľvek štylizáciou a začal klásť dôraz na surovosť a úprimnosť. Nakoniec s dánskym režisérom Thomasom Vinterbergom založil filmársky manifest Dogma 95, z ktorého sa vyvinulo významné postmoderné hnutie dánskeho a európskeho filmu vôbec.
Hlavnou myšlienkou je odstránenie všetkých ilúzií a efektov, ktoré film dnes ponúka a sústredenie sa na príbeh a herectvo, návrat k jednoduchosti filmu. Princípy programu Dogma 95 von Trier čiastočne uplatnil v snímkach Prelomiť vlny, Tanečnica v tme či Dogville, a plne vo filme Idioti. Podľa kritikov však samotní tvorcovia už od začiatku porušovali pravidlá a v roku 2005 sa von Trier a Vinterberg od manifestu dištancovali.
Snímku Prelomiť vlny s Emily Watsonovou a Stellanom Skarsgardom v hlavných úlohách priviezol von Trier do Cannes v roku 1996. Mystický príbeh manželstva hlboko veriacej dievčiny Bess a Jána, ktorý zažil úraz s trvalými následkami, vypovedá o sile viery, miere sebaobetovania aj o púti lásky, dojal divákov i kritikov, a zožal Veľkú cenu poroty. Pre Larsa von Triera to bol jeden z prvých veľkých medzinárodných úspechov, na ktorý neskôr nadviazal Zlatou palmou za snímku Tanečnica v tme.
Táto melodráma z roku 2000 bola jedným z prvých filmov na svete natočených výlučne digitálnou technikou. Rozpráva o žene z východnej Európy, ktorá obetuje doslova všetko, aby zachránila svojho syna pred rovnakým očným ochorením, ktorým sama trpí, a pred následnou stratou zraku. V hlavnej úlohe Selmy sa predstavila islandská speváčka a superstar Björk, ktorá tiež zložila k filmu všetku hudbu. Veľký úspech zožala aj Trierova alegorická dráma Melanchólia z roku 2011, ktorá predkladá nezvyčajne intímny obraz konca sveta. Téma zániku planéty a ľudstva sa tu zrkadlí vo vzťahu sestier Justine a Claire v podaní Kirsten Dunstovej a Charlotte Gainsbourgovej. Snímka sa tiež predstavila na festivale v Cannes, ktorý ale musel von Trier ešte pred vyhlásením výsledkov opustiť. Na tlačovej konferencii totiž vyhlásil, že má určité pochopenie pre nacistického diktátora Adolfa Hitlera.
Melanchólia festival vyhrala, pre Zlatú palmu išla Kirsten Dunstová, a von Trier si asi prvýkrát v živote nasypal popol na hlavu. Ospravedlnil sa, odišiel, ale z Dánska potom odkázal, že je na označenie persona non grata hrdý. Jeho ďalšie slávne snímky, Nymfomanka I ani II s Charlotte Gainsbourgovou v hlavnej úlohe ženy sužovanej nymfomániou sa v Cannes nehrali. Festival však napokon Trierovi odpustil, a jeho zatiaľ posledný film z roku 2018, sebareflexívny psychothriller o masovom vrahovi Jack stavia dom, uviedol mimo súťaže.
„V živote sa bojím v podstate všetkého, okrem nakrúcania filmov,“ povedal raz Lars von Trier, ktorý trpí mnohými fóbiami, vrátane strachu z lietania, ktorý obmedzuje jeho i jeho tvorivý tím. Všetky jeho filmy, aj tie, ktorých dej sa odohráva v iných krajinách, sa preto musia nakrúcať v Dánsku alebo vo Švédsku.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.