Fotografka Milota Havránková videla svet inak. Vznikol o nej film
Na plátna slovenských kín príde koncom apríla dokumentárny film MILOTA – citlivý, vizuálne podmanivý portrét jednej z najvýraznejších osobností slovenskej fotografie Miloty Havránkovej. Je intímnou sondou do najhlbších vrstiev jej osobného aj umeleckého života.
Sleduje formovanie jej výnimočnej umeleckej identity, vyhranený postoj voči politickej klíme 60. a 70. rokov, schopnosť koexistencie s mladými umelcami a hľadanie krehkej rovnováhy medzi tvorbou a rodinným životom.
Film MILOTA je príbeh umelkyne – ženy, matky, manželky, dcéry, ktorá cez objektív skúmala svet aj samu seba. S hĺbkou hovorí o silnej a jedinečnej väzbe k rodine, ktorá bola pre Milotu veľkou inšpiráciou v detstve a ktorá ju inšpiruje v dospelosti až do dnešných dní. Dokument prináša spoveď osobnosti, ktorej cesta nebola vystlaná lupeňmi ruží. Milota odkrýva svoje bolesti aj radosti, dojíma úprimnosťou a zároveň prekvapuje silou a odvahou zostať autentická. Významnú rovinu príbehu tvorí jej dlhoročná práca s mladými umelcami a schopnosť viesť dialóg naprieč generáciami.
„Úprimne si želám, aby si diváci z kina odniesli silné povzbudenie žiť autenticky, schopnosť vidieť krásu a zmysel v každodennosti a jednoduchých veciach. Uvedomenie, že umenie je neoddeliteľné od života a že najvyššia forma umenia je dokázať žiť so všetkými svojimi pochybnosťami, omylmi a radosťami. Aby sa utvrdili vo vedomí, že autenticita a odvaha mať vlastný pohľad sú hodnoty, ktoré nám nik na svete nemôže zobrať,“ prihovára sa divákom Milota Havránková.
Silným vizuálnym aj emocionálnym motívom filmu je Milotina chalupa s modrou strechou. Miesto, kde sa prirodzene prelínal rodinný život s tvorbou. Kde sa stretávala hlavne rodina, priatelia, študenti, a umelci. Chalupa nebola len útočiskom – bola živým ateliérom myšlienok, dialógov a tvorivých experimentov. Stala sa symbolom slobody, otvorenosti a komunity. Práve tento priestor bol ústredným motívom Milotinej poslednej výstavy Modrá strecha a film sa k nemu vracia ako k zdroju – k miestu, kde sa formovala jej identita aj filozofia života.
Milota nie je klasickým autobiografickým dokumentom. Je výpoveďou o slobode, materstve, tvorbe a pamäti. O tom, ako sa osobný život a umenie nedajú oddeliť, o hľadaní rovnováhy, odvahe žiť podľa seba. A o priestore, ktorý si človek vytvára, aby mohol zostať sám sebou.
„Pre mňa je tento film o vnútornej slobode. Je to film, v ktorom rezonuje schopnosť zostať verný svojim zásadám aj napriek prekážkam, ktoré nám život prináša. Je to aj film o odvahe, ktorá nie je samozrejmosť, ale každodenné rozhodnutie. O odvahe tvoriť bez istoty prijatia, priznať si pochybnosti – ako umelkyňa, ako žena, ako matka. Milota nikdy nepôsobila ako niekto, kto by potreboval budovať mýtus o vlastnej dokonalosti. Práve naopak – jej sila je v priznaní zraniteľnosti. Osobne tento film vnímam ako poctu žene, ktorá ovplyvnila celé generácie – nielen fotografiou, ale svojím spôsobom života. Naučila mnohých ľudí, že tvorba nie je profesia, ale postoj. Že sloboda nie je dar, ale každodenné rozhodnutie. A pre mňa je tento film aj pripomienkou, že autentickosť má cenu – aj keď nie je pohodlná, ani jednoznačná. Možno je to aj film o tom, že skutočné dedičstvo sa neodovzdáva slovami, ale prítomnosťou. A tú sme sa snažili zachytiť,“ doplnila producentka filmu Lívia Filusová.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.