Najnovšie

Cannes: Coppolov Megalopolis je bláznivá metafora Ameriky a film Emilia Perez so Zoe Saldanovou je zážitok

Festival v Cannes sa už konečne rozbehol na plné obrátky, správy, ktorými strašili, sa zatiaľ, našťastie, nesplnili, o to viac je ozbrojených strážcov zákona v uliciach a prísnejšie prehliadky. Skutočná festivalová nálada však začala premietnutím francúzskeho súťažného filmu Emilia Perez režiséra Jacquesa Audiarda. Po nečakane prvom skutočnom filmovom zážitku zavial svieži vietor a je to cítiť.

Emília Kincelová, Cannes
19.5.2024 11:15
odoberať
Google News
zdieľať
France Cannes 2024 Megalopolis Red Carpet
Foto: Scott A Garfitt SITA/AP
Zľava: Herečka Grace VanderWaal, herci Giancarlo Esposito, Aubrey Plaza a režisér Francis Ford Coppola.

Kriminálno – gangsterský muzikál

Úspešná právnička Rita (Zoe Saldana) pracuje pre veľkú právnickú firmu, ktorej špinavé peniaze nesmrdia. Nečakane ju unesie vodca kartelu Manitas a žiada od nej, aby mu sprostredkovala lekára, ktorý ho preoperuje na ženu. Zo začiatku váha, ale vidina veľkých peňazí je príliš lákavá. Manitas sa stane peknou ženu pod menom Emilia Perez (Karla Sofía Gascón) a po piatich rokoch sa stretnú v Londýne.

Opäť má prosbu – túži po svojich deťoch, žijúcich s matkou vo Švajčiarsku. Chce s nimi bývať v rodnom Mexiku. Stane sa. No nikto nečaká, aké komplikácie to prinesie. Emilia si neuvedomí, že ju rodina nespozná, že manželka túži po láske. Emilia však nezaháľa, začne pátrať po nezvestných a týmto činom si získa obdiv a vďaku Mexičanov. Nič však netrvá večne…

Herečky Zoe Saldana (vľavo) a Selena Gomez. Foto: Millie Turner SITA/AP Herečky Zoe Saldana (vľavo) a Selena Gomez.

Zaujímavé je však, ako je film do najjemnejších detailov realizovaný. Intímne pocity herci vyspievajú v inteligentných a zmysluplných textoch, bravúrne tanečné vložky organicky zapadajú do deja, nerušia a sú súčasťou režisérovej dokonale premyslenej koncepcie. Herecké výkony dvoch hlavných aktérok Zoe Saldanovej, Karly Sofíe Gascónovej si nespochybniteľné, ale výborne im nahrávajú aj Selena Gomez, Adriana Paz a Edgar Ramirez. Réžia, kamera a strih sú osve na cenu a atmosféru doplňuje aj nevtieravá a pôsobivá muzika. Kompaktné dielo, v ktorom nie sú hluché a rušivé momenty je prvým vážnym kandidátom na Zlatú palmu.

Manipulácia, krádež identity, sektárstvo

Emma Stone, Jesse Plemons a Willem Dafoe prezentujú svoje všestranné herectvo v triptychovej bájke Kinds of Kindness, čo sa môže preložiť ako Milé láskavosti alebo jednoducho len ako Láskavosť. V prvej sa muž bez možnosti voľby snaží prevziať kontrolu nad svojim životom, ale nedarí sa mu. V krátkosti je to príbeh o manipulácii.

V druhej sa pertraktuje problém straty identity na príbehu muža, ktorému sa stratila manželka, našla sa, navlas síce podobná osoba, ale iná. Tretia je o sektárstve, hľadá sa duchovný vodca, no predovšetkým ide o šarlatánske pokusy oživiť mŕtvych. Nie je to najlepší Lanthimosov film (naposledy zaujal Chudiatkom), ale nemožno mu uprieť snahu hovoriť o súčasných neduhoch, len to trochu prehnal s nevkusným sexom a brutalitou.

Zľava: Herečka Emma Stone, režisér Yorgos Lanthimos a herci Jesse Plemons, Margaret Qualley a Mamoudou Athie. Foto: Daniel Cole SITA/AP Zľava: Herečka Emma Stone, režisér Yorgos Lanthimos a herci Jesse Plemons, Margaret Qualley a Mamoudou Athie.

Zo súťažných filmov zatiaľ najviac zaujala snímka Mladé dievča s ihlicami (Pigen med nålen) švédskeho režiséra Magnusa Von Horna. Príbeh sa odohráva na konci prvej svetovej vojny v roku 1919 v Kodani. Mladá robotníčka Karoline (Tessa Hoder) nič nevie o manželovi, zapletie sa s majiteľom továrne, ktorý ju má úprimne rád a keď otehotnie, si ju chce vziať, lenže to by nemohol mať ráznu mamičku. Ta rozhodne o jej osude, synáčik poslúchne a dievča vyhodí. Stretne sa s Dagmar (výborná Trine Dyrholm), tá jej po narodení dieťaťa sľúbi, že pomôže a dá dieťa na adopciu. No to netuší, čo to je za „adopcia“.

Vysvitne, že Dagmar deti vraždí a na súde sa obhajuje, že to robila preto, že tento aj tak čakal na nich krutý osud. Túto krutú sociálnu drámu nakrútil režisér voľne podľa skutočného prípadu. Použil na vyrozprávanie príbehu adekvátne kruté výrazové prostriedky, sústredil sa najmú na herecké výkony, z ktorých najviac vynikla Trine Dyrholm v úlohe Dagmar.

Vizionársky opus Francisa Forda Coppolu

Štyridsať rokov pracoval veľký americký mág Francis Ford Coppola na svojom opuse Megalopolis. Vraj ho 300 ráz prerobil, financoval film sám a stálo ho to 120 miliónov dolárov. O film bol obrovský záujem, diváci však odchádzali tak trochu v rozpakoch, čo možno pripísať menšej znalosti histórie. Čo si budeme navrávať, kto nepozná dejiny Ríma, sa dosť ťažko zorientoval.

Paralela medzi úpadkom antického Rímu a modernou Amerikou je však absolútne čitateľná a jasná. Hlavnou myšlienkou tohto takisto výnimočného diela je nepoučiteľnosť ľudstva z dejín, robíme stále tie isté chyby vedúce nepopierateľne k zániku civilizácie. Coppola sa však snaží pred nimi varovať a dať tomuto bláznivému svetu akú-takú nádej.

Režisér Francis Ford Coppola (tretí sprava) pózuje s hereckým osadenstvom na premiére nového filmu Megalopolis. Foto: Vianney Le Caer SITA/AP Režisér Francis Ford Coppola (tretí sprava) pózuje s hereckým osadenstvom na premiére nového filmu Megalopolis.

Vizionársky opus, humanistická bájka, predovšetkým však metafora o intrigách, treniciach, nevraživosti, neštítiacich sa ani vraždy, ale najmä neschopnosť dohovoriť sa má bez diskusie všeobecnú platnosť. Rímsky príbeh v imaginárnej modernej Amerike ožíva pri stavbe novej metropoly. O jej budúcnosť sa snaží talentovaný architekt Caesar Catilina (Adam Driver), jeho odporcom je konzervatívny starosta Franklyn Cicero (Giancarlo Esposito). Nebola by to však dráma, keby do toho nevstúpila žena, dcéra Cicera Julia (Nathalie Emmanuel) a nezamilovala sa do Catilinu.

Láska mladých ľudí je však katalyzátorom vzťahov i celého príbehu. Dáva nádej premôcť spory a neeskalovať konflikty ad absurdum. Len pre zaujímavosť, ako rafinovane využil tvorca dejiny. Cicero bol uznávaným štátnikom, ale predovšetkým brilantným rečníkom, hovorí sa mu aj otec rétoriky, ktorý mal dlhoročné spory so svojim švagrom Catilinom. Známa je veta z jeho najslávnejšej reči: „Dokedy budeš, Catilina, zneužívať našu trpezlivosť.“

To, čo však na filme najviac uchváti, je moderná vizuálna stránka, na 85– ročného tvorcu až obdivuhodná. Je priam neuveriteľné, čo všetko vpašoval do dystopického sveta zrodu Megalopolisu – krásu, unikátne nápady, prosto pastva pre oči, a to sa slovami ťažko opisuje. Tento film rozhodne treba vidieť, patrí k tým, čo vám úplne dochádzajú až dlhšie po pozretí, votrú sa pod kožu a do duše. A navyše modernou filmovou rečou upozornia, čo ľudstvo čaká, ak nepríde k rozumu. Som zvedavá, ako zaujme porotu, lebo si myslím, že je vážnym kandidátom na cenu.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy