Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pred sto rokmi sa narodil režisér Stanislav Barabáš. Jeho Krotká získala Grand Prix v Monte Carle
Patril k predstaviteľom československej filmovej novej vlny. Najvýraznejší úspech dosiahol rovnomennou televíznou adaptáciou Dostojevského poviedky Krotká z roku 1967.
Režisér Stanislav Barabáš (uprostred) pri práci na filme Zvony pre bosých (1965).
Od narodenia filmového režiséra Stanislava Barabáša uplynulo 100 rokov. Narodil sa 4. februára 1924 v obci Kalinka (dnes Vígľašská Huta Kalinka). Po maturite na zvolenskom gymnáziu začal v roku 1943 študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ale ukončil len päť semestrov.
O tri roky neskôr odišiel do Prahy, kde v rokoch 1946 až 1950 absolvoval štúdium filmovej réžie na Filmovej akadémii múzických umení (FAMU).
Po skončení štúdia pôsobil v Československom štátnom filme na Slovensku ako režisér dokumentárnych filmov.
Svoj prvý celovečerný hraný film Pieseň o sivom holubovi nakrútil v roku 1961. Poviedkový film, ktorý sa odohráva v slovenských horách na konci druhej svetovej vojny zaujal aj porotu na 22. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach, ktorá ho ocenila mimo súťaž čestným diplomom.
Nasledovali filmy Trio Angelos (1963), Zvony pre bosých (1965) a Tango pre medveďa (1966), za ktorý získal čestný diplom na rakúskom Vienalle.
V roku 1967 nakrútil svoje najznámejšie dielo rovnomennú televíznu adaptáciu Dostojevského poviedky Krotká, ktorú v roku 1968 ocenili Veľkou cenou Grand Prix – Zlatou nymfou na Medzinárodnom televíznom festivale (MTF) v Monte Carle. Hlavné úlohy v snímke stvárnili Ctibor Filčík a vtedy 19-ročná Magda Vášáryová.
Úspešný televízny film bol jeho posledným, ktorý nakrútil v bývalom Československu. V septembri 1968 totiž emigroval do Nemeckej spolkovej republiky, kde od roku 1969 žil a pracoval pre televíziu striedavo v Mníchove, Baden Badene a v Hamburgu.
V Nemecku nakrútil niekoľko televíznych filmov ako Der ewige Gatte (1969), Jonas oder Der Kümstler bei der Arbeit (1970), Inferno (1972), Ich werde warten (1982) či historický film z obdobia inkvizície v Španielsku Die Finsternis bedeckt die Erde (Temnota zahalila krajinu, 1988).
Pripravil aj niekoľko dielov populárneho nemeckého detektívneho seriálu Miesto činu.
Po roku 1989 sa pripravoval na umelecký návrat do vlasti, ktorý mu však znemožnila náhla smrť. Stanislav Barabáš zomrel vo veku 70 rokov 1. augusta 1994 v Hamburgu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.