Belmondo očaril boxerským nosom a charizmou. Hlasujte, ktorý jeho film je naj

A menili sa aj idoly, ktoré tieto nové témy stvárňovali vo filmoch. U nás sme my dievčatá v tých časoch holdovali fešákom zo sovietskych filmov, ktoré sa väčšinou v 50. rokoch v Československu hrali. Spomínam si napríklad na hlavného hrdinu filmu Vojak Ivan Brovkin (Leonid Charitonov), ktorý sa nám tiež páčil. Pekný bol aj Vladimír Ráž z Pyšnej princeznej, možno aj Eduard Cupák zo Strieborného vetra. No prišiel rok 1960 a to bola revolúcia v srdciach filmových fanúšičiek. Objavil sa Jean-Paul Belmondo a to bola sila!

V Bratislave sme si ho obľúbili v roku 1960, keď sa delil o sympatie s ďalšou novou hviezdou Alainom Delonom. Boli sme v natrieskanom kine Praha na filme Na konci s dychom a na hrade, v amfiteátri sme pozerali zas film s Delonom Rocco a jeho bratia. Publikum zostalo ako omráčené. Obaja títo herci vniesli do nášho života niečo prevratné. Boli nielen pôvabní, ale správali sa veľmi prirodzene a inak. Civilnejšie, chlapskejšie, išlo vždy o česť. Ženy vnímali najmä ich pôvaby.

Viedli sa diskusie, či je krajší jemný Delon s pravidelnými črtami tváre, alebo Belmondo, ktorý nebol prírodou modelovaný podľa tradičných kánonov krásy. No práve jeho široký boxerský nos a plné pery sa ženám páčili. Vyzeral ako beťár, no s intelektuálnym nádychom. Hovorilo sa o ňom, že jeho otec je slávny francúzsky sochár, čo ešte umocňovalo jeho šarm. Jeho úsmev nestarol a hoci mal veľa ctiteliek, nespájali sa s ním škandály, hoci prežíval aj dramatické chvíle. Udržal si úroveň až do smrti, hereckú aj ľudskú.