Kráľ koktá v Trnave a diváci tlieskajú. Ako si poradili s Kráľovou rečou a kto dostal rolu Colina Firtha?
Za šperk označila novú trnavskú inscenáciu Kráľova reč riaditeľka Divadla Jána Palárika Zuzana Hekel. Ak vám názov pripomenul známy oscarový film s Colinom Firthom a Geoffreym Rushom, nemýlite sa.
Martin Kochan ako logopéd Lionel Logue a Martin Hronský ako kráľ Juraj VI.
Autor divadelnej hry o koktavom kráľovi Jurajovi VI. a jeho logopédovi Lionelovi Logueovi je ten istý človek, ktorý napísal scenár k spomínanému filmu z roku 2010 – David Seidler. A ten, kto sa rozhodne porovnať film s trnavskou divadelnou novinkou, veru neoľutuje.
Zajakával sa aj autor hry
Zaujímavá je už samotná historka, ako sa film a hra zrodili – podrobne si o tom možno prečítať vo vynikajúcom divadelnom bulletine. Píše sa v ňom, že príbeh zajakávajúceho sa kráľa Juraja VI. (otca britskej kráľovnej Alžbety II.) bol pre dramatika a scenáristu Davida Seidlera celoživotnou témou. Sám totiž trpel rovnakým problémom. Narodil sa v Londýne v roku 1937, len sedem mesiacov po tom, ako Juraj VI. nastúpil na britský trón, a koktať začal ako trojročný. Prvýkrát sa to prejavilo počas plavby, keď s rodinou emigrovali do USA. Z Británie prevážal ľudí do USA konvoj troch lodí a jednu z nich potopila nemecká ponorka. Malému Davidovi pomáhalo ťažké začiatky v Amerike prekonať vysielanie BBC, kde najradšej počúval prejavy kráľa Juraja VI.
Rodičia mu pripomínali, že kráľ sa zajakával oveľa horšie ako on a ako teraz dokáže predniesť strhujúce prejavy. David to bral ako povzbudenie, že keď to dokázal kráľ, má nádej aj on. Seidler chcel byť odmalička hercom, no v tom mu bránila rečová vada. Keď mal 15 rokov, zomrel Juraj VI. a Davidovi napadlo napísať kráľov príbeh. Neskôr študoval angličtinu a skúšal písať scenáre, potom sa jeho kariéra zvrtla a v 60. rokoch pracoval ako politický poradca a autor prejavov pre prvého premiéra na Fidži. Jeho vzrušujúci život pokračoval na Novom Zélande, kde pracoval ako riaditeľ reklamnej agentúry a až koncom 70. rokov sa ako štyridsiatnik vrátil do Ameriky, kde sa chcel presadiť v Hollywoode.
Jedna cena za druhou
Kým Seidler ako 86-ročný počas rybačky v roku 2024 zomrel, stal sa v 73 rokoch najstarším držiteľom Oscara za filmový scenár ku Kráľovej reči a získal ďalších 11 ocenení a 24 nominácií na ocenenia za najlepší scenár.
Ale to sme preskočili – už v 80. rokoch Seidler zbieral materiál k príbehu Juraja VI. Dozvedel sa, že kráľov logopéd Lionel Logue si písal podrobné denníky, kde dokumentoval terapeutické sedenia so vzácnym klientom. Vtedy však ešte žila kráľovná matka, manželka Juraja VI., ktorá Seidlera požiadala, aby príbeh o manželovom trápení nezverejnil počas jej života. A tak Seidler začal na scenári pracovať až v roku 2002 po Alžbetinej smrti.
V pôvodnej koncepcii nešlo len o vzťah dvoch mužov na opačných koncoch spoločenského rebríčka, ale aj o krízu monarchie a hrozbu nacizmu. Na návrh svojej manželky však Seidler prepracoval text na divadelnú hru – no tá sa skôr než do divadla dostala k filmárom a nakoniec filmové spracovanie predsa len predbehlo to divadelné.
Film režiséra Toma Hoopera získal 12 nominácií na Oscara, nakoniec získal 4 ceny – pre najlepší film, réžiu, scenár a najlepší herecký výkon v hlavnej role pre Colina Firtha. Herec dokonca získal od kráľovnej Alžbety II. Rad britského impéria ako symbolické uznanie za jeho herecký výkon. Po úspechu filmu sa potom darilo aj Seidlerovej divadelnej hre, ktorá mala premiéru v roku 2012 v Guildforde, putovala po britských mestách, až sa presunula do Londýna na West End.
Skvelé duo Hronský – Kochan
A úspešná hra dorazila aj na Slovensko, kde ju prvýkrát v preklade Ľubomíra Feldeka uviedli v roku 2021 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Ďalší, kto si na Seidlerovu hru na Slovensku trúfol, je práve trnavské divadlo, kde ju režíruje Alena Weisel Lelková.
Tá v rozhovore s umeleckou šéfkou Divadla Jána Palárika Luciou Mihálovou prezradila, že na Kráľovu reč ju presvedčila najmä kvalita textu – dialógy, kde nie sú slová navyše a ide sa do hĺbky. Do popredia dala vzťah logopéda Lionela s kráľom, ktorého terapeut oslovuje Bertie (kým sa stal Jurajom VI., volal sa Albert), čím podčiarkuje ich rodiace sa priateľstvo.
Minimalistickej scéne dominuje obrovský mikrofón – ako „symbol niečoho, čo treba poraziť, aby sme našli sebavedomie postaviť sa za seba, za iných aj za celý národ, ktorý treba viesť“. Ako si iste spomínate z filmu, Albert sa totiž stal kráľom po tom, ako si jeho starší brat David chcel zobrať dvakrát rozvedenú Američanku Wallis Simpsonovú. Ako koktavý introvert po kraľovaní vôbec netúžil, no panovníkom sa stal práve v ťažkých časoch, keď zlyhala politika appeasementu a on musel 3. septembra 1939 ľuďom prostredníctvom rozhlasu oznámiť vstup Británie do druhej svetovej vojny.
Dve hlavné roly dostali Martin Hronský ako kráľ a Martin Kochan ako jeho logopéd Lionel. Hoci sa režisérka najskôr obávala, ako dopadne zajakávanie na javisku, Hronský to zvládol výborne a prirodzene. Rovnocenným partnerom v hre je mu Martin Kochan, ktorý je mladší než filmový Geoffrey Rush. To režisérka odôvodnila tým, že nejde o vek, ale skôr o temperament postáv a ich myšlienky. V prípade Lionela to môže byť aj metafora: konzervatívny svet monarchie ako čosi staré a zošnurované sa stretáva s mladšou energickejšou silou, ktorá prináša nové hodnoty. Terapeut je totiž skrachovaný herec, ktorý do Británie pricestoval z Austrálie a nemá lekársky titul.
To všetko sa nepáči arcibiskupovi z Canterbury (Tomáš Mosný), ktorý kráľa odrádza od takejto liečby. Vedie dialógy s Winstonom Churchilom v podaní Tomáša Vravníka aj s premiérom Stanleym Baldwinom, ktorého hrá Matúš Beniak. Vynikajúco svoju úlohu kráľovej manželky Alžbety zvládla Kristína Kilo – práve ona tajne dohodla stretnutia s logopédom. Zaujímavú rolu má aj Eva Gribová ako logopédova manželka Myrtle, ktorej sa terapia nepáči – túži sa totiž vrátiť späť do rodnej Austrálie, nechce byť v Británii úbohou emigrantkou.
Menšiu, no výraznú rolu má aj Tatiana Kulíšková ako kráľovná Mária – tá prvorodenému synovi Davidovi (Miroslav Beňuš) nedovolí sobáš s rozvedenou Američankou Wallis (Katarína Novotková a.h.) Je radosť sledovať krátke dialógy a premyslenú minimalistickú scénu, kde sa stále spúšťajú polopriehľadné steny. Na ne sa premieta rôzne prostredie – raz sme na ulici plnej dáždnikov, inokedy vo westminsterskom opátstve. Šikovným svietením zo skupiny postáv zrazu vidíme len hlavného protagonistu Bertieho.
A kostýmy v historickom duchu, tie riaditeľka pri záverečnej ďakovačke označila za čarokrásne, vytvorila Eva Jiřikovská (tiež autorka scény). V hre o koktaní a narastajúcom význame rádia, ktoré môže rovnako posilovať národ na duchu alebo šíriť propagandu, je podstatná zvuková stránka. Z rádia často počujeme hlas Vladimára Jedľovského. Hudbu vytvoril Martin Štefánik.
Hra dáva nádej – nielen všetkým, čo museli prekonať koktanie (a v bulletine sa dočítame, že s rovnakým problémom bojovalo až prekvapivo veľa slávnych ľudí vrátane Nicole Kidman, Hugha Granta, Rowana Atkinsona alias Mr. Beana, Emily Blunt či Winstona Churchila, Marilyn Monroe aj Charlesa Darwina až po Brucea Willisa a golfistu Tigera Woodsa). Ale aj tým, čo vidia paralely v dianí medzivojnovej Británie a súčasného Slovenska a zdá sa im, že na scéne je veľa krikľúňov a manipulátorov, no napokon sa nájde niekto, o koho sa môžeme oprieť ako o kráľa Juraja VI.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.