Vladislava Fekete predstavila vízie DPOH: Príde nová klasika a mladí tvorcovia, divadlo má aj provokovať
Bratislavské Divadlo P. O. Hviezdoslava uviedlo v decembri prvú premiéru tejto divadelnej sezóny s názvom text LAJČIAK a jeho nová riaditeľka Vladislava Fekete predstavila aj svoje vízie. Slogan na najbližších päť sezón znie "V centre deja". Na tlačovke priblížila koncept otvorenosti a spájania, avizovala medzinárodné spolupráce. Spýtali sme sa jej na podrobnosti.
Zľava riaditeľka Divadla P. O. Hviezdoslava Vladislava Fekete a umelecká riaditeľka divadla Veronika Kolejáková.
Pred premiérou prvej inscenácie tejto sezóny DPOH ste predstavili plány divadla. Čím sa chcete líšiť od ostatných divadiel? Začne sa pod vaším vedením nová éra DPOH?
Plynulo nadväzujeme, chceme zachovať kontinuitu divadla, nechceme nič robiť striktne, naopak, chceme posúvať a rozvíjať značku DPOH. Rozhodli sme sa ešte viac otvoriť divadlo, prepájať silné komunity, ktoré v Bratislave sú, no navzájom málo komunikujú. Aj samotná podstata divadla spočíva v spojení hudby, tanca, pohybu, slova… ľudí, takže divadelný priestor je ideálny na komunikáciu komunít.
Chceme im ponúknuť komplexný zážitok. To je náš hlavný cieľ a vízia. V priebehu uplynulých štyroch mesiacov sme uvažovali o značke a o možnostiach, ktoré nám DPOH ponúka. Som rada, že sme to robili v spolupráci s renomovanou agentúrou Made by Vaculik. Sám Juraj Vaculík je vyštudovaný režisér, takže má blízko k divadlu a bolo to cítiť, keď sme vytvárali pozicioning značky, jej víziu a ciele.
Spolu s umeleckou riaditeľkou DPOH Veronikou Kolejákovou ste prezentovali štyri novinky na tému nová klasika. Budú štyri premiéry za sezónu štandardom alebo ich bude neskôr aj viac?
Áno, v tejto sezóne budú štyri, neskôr sa ich počet navýši. Rovnako dôležitý je pre nás aj sprievodný program. Práve dopĺňanie hlavnej línie a tém, ktoré chceme komunikovať, nám ponúka množstvo zážitkov. Máme veľmi silnú kurátorskú radu, zostavenú z najrenomovanejších expertov v oblasti hudby, literatúry, filmu, tanca, výtvarného umenia. V spolupráci s nimi vytvárame program, ktorý bude reflektovať témy jednotlivých inscenácií či sezón, aby sme sa na ne pozreli z rôznych uhlov.
Téma sezóny Nová klasika prináša spojenie univerzálnych posolstiev a aktuálnych vnemov. Starý a nový svet nemajú od seba ďaleko. V tejto sezóne sme sa preto chceli zamyslieť, kde sú demarkačné čiary a naopak, na čom sme sa mohli poučiť a neurobili sme tak. Budeme sa venovať aj vzdelávaniu a programom pre deti, pretože sme silným hráčom, pokiaľ ide o divadlo pre deti a rodiny.
To by bolo dobre, pretože divadelných predstavení pre deti je dosť málo.
Sú veľmi obľúbené, vidíme pozitívne reakcie na tieto inscenácie. V tejto línii budeme pokračovať, veď deti sú naši budúci návštevníci. Rovnako dôležitá je aj generácia Z. Chcem zdôrazniť, že budeme spolupracovať s mladými tvorcami. Do každého tímu si prizývame umelca, ktorého kariéra sa ešte len začína rozvíjať. Už v našej prvej inscenácii text LAJČIAK sme mali študenta réžie na VŠMU Alexa Mihalíka, ktorý od začiatku sledoval proces vzniku inscenácie od „ideovky“ až do premiéry. Tento projekt sme pomenovali + jeden, keďže aj v každom ďalšom tíme bude plus jeden člen, ktorému ponúkneme know-how, ako tvoriť v profesionálnom tíme.
Kto vybral do dramaturgie inscenáciu o Jánovi Lajčiakovi?
Vzniklo to v spoločnej diskusii, Rasťo Ballek je režisér, ktorému veľmi svedčia témy o kultúrnej histórii, vie krásne rozkryť všetky roviny nášho dvojtvárneho vlastenectva, témy kultúrnych dejín. Vie vynikajúco pracovať aj so slovenskou dramatickou klasikou. Keď zaznelo meno Ján Lajčiak, bola to jasná voľba – je stále enigmatickou osobnosťou našich kultúrnych dejín, ale mal by sa podľa mňa dostať aj do školských osnov.
Ján Lajčiak bol evanjelický farár, mysliteľ a vizionár. Keby sme poznali jeho dielo, boli by sme opatrnejší a vedeli by sme sa vyhnúť začiatočníckym chybám. Lajčiak presne pomenoval slovenskú kultúru, zazneli aj výstrahy a všimla som si, že v médiách sa o ňom postupne začína intenzívnejšie hovoriť. Chvalabohu. Divadlo by malo provokovať a ponúkať dôležité témy. V danej chvíli vnímame meno Ján Lajčiak ako kľúčové.
Takže chcete vyťahovať aj pozabudnuté osobnosti, ako bola v predošlej sezóne kunsthistorička Alžbeta Güntherová-Mayerová spätá s Betliarom?
Určite, práve vďaka podobným osobnostiam sa vieme zaradiť, preskúmať vlastné hodnoty. Ide však o umelecké divadelné spracovanie, ktoré je univerzálnejšie.
Budete sa sústreďovať na bratislavské osobnosti, ako to bolo za predošlej riaditeľky Valerie Schulczovej, či pôjde o celé Slovensko?
Ako som už povedala, každá osobnosť prináša so sebou zásadnú tému. Vnímame jej širší plán a hodnoty, ktoré so sebou nesie. Ani Lajčiak nebol z Bratislavy (narodil sa v Pribyline 25. júla 1875 – pozn. red.), ale ide o osobnosť, ktorá zanechala globálnejšie stopy a to je dôležité.
Zachováte bratislavskú líniu, ktorú doteraz DPOH rozvíjalo napríklad v inscenáciách Pressburger Fight Club o zakladateľovi Krav maga Imrichovi Lichtenfeldovi, Pozsony Dance Club, kde bratislavská kaviareň tancovala dejinami alebo Prešporské porno, či nie?
V tejto sezóne budeme mať skôr univerzálnejšie témy, keďže sme si zvolili princíp reinterpretácie klasiky. Totiž práve klasika ponúka univerzálny pohľad, ale zároveň aj veľmi konkrétny. Klasika má vždy niekoľko rovín, a tak je vhodná pre divadelné „čítanie“ ako aj kritické vnímanie. V ďalších sezónach sa vrátime aj k špecifickým témam Bratislavy.
Vráťme sa ešte k Jánovi Lajčiakovi. Aký sprievodný program k nemu plánujete?
Plánujeme rôzne diskusné panely, book cluby, filmové projekcie, workshopy. Naším kľúčovým partnerom v toto ohľade je kurátorská rada.
Spomínali ste aj rôzne prechádzky, už sa napríklad konali dve po stopách Alžbety Güntherovej-Mayerovej, ale aj hudobné besedy s autormi scénickej hudby či výstavy v divadle…
Napríklad s vynikajúcim hudobníkom Stroonom, ktorý je členom našej kurátorskej rady. Bude viesť diskusné panely, lebo o scénickej hudbe sa málo hovorí, hoci aj v našej novinke text LAJČIAK je hudba absolútne integrálnou časťou inscenácie. Jej autorom je Ľubo Burgr, sú tam operné improvizácie sopranistky Evy Šuškovej. Vzniklo veľmi unikátne spojenie, takže inscenácia posúva hranice činohry a otvára náruč pre iné druhy umenia. Našou výtvarnou kurátorkou je slávna Ilona Németh a kunsthistorička Lucia Stach, ony dve v tandeme chystajú rôzne inštalácie v priestore a happeningy k témam našich inscenácií.
Kedy sa to všetko začne?
Od januára budúceho roka. Môžeme zmieniť aj filmové projekcie a diskusie v CO kryte divadla – Martin Ciel a Peter Kerekes už navrhli originálne témy. Veľa zabudnutých dokumentov aj hraných filmov vzniklo na tému súdnych procesov, čo bude téma našej júnovej premiéry Kupec Benátsky/Mauser v réžii Dávida Pašku. Verím, že sa tento sprievodný program ujme, pretože je unikátny. Takto koncipovaný sprievodný program žiadne divadlo u nás zatiaľ nemá. Všetko sa bude odohrávať v rôznych priestoroch divadla. Návštevníci majú radi, keď môžu spoznávať aj druhú tvár divadla, rôzne jeho skryté zákutia.
Bude mať DPOH svoj stály súbor?
Chceme ho vytvárať postupne. Je dobré, keď má herecký súbor svoje jadro, o tom intenzívne rokujeme. Momentálny repertoár má 15 titulov, ku ktorým budú pribúdať ďalšie. V decembri mal premiéru text LAJČIAK, na marec je naplánovaná premiéra titulu Tri sestry A. P. Čechova v réžii a výraznej úprave Patrície Rotterovej určená pre generáciu Z. Bude sa v nej riešiť téma odchádzania a generačné dilemy, či v krajine ostať, alebo ju opustiť. V apríli by sme chceli uviesť rozprávku Mateja Trubana podľa Dušana Taragela s názvom Výchovný koncert pre neposlušné deti a ich starostlivých rodičov a v júni spojenie dvoch textov o morálnych dilemách – Shakespearovho Kupca Benátskeho s Mauserom od Heinera Müllera. Veríme, že zostaneme "v centre deja!, ako hovorí naše heslo.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.