Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Úspech sa neodpúšťa. Ani vtedy, keď je váš bazén bez vody
Vlastný bazén býva symbolom úspechu a postavenia a úspech vyvoláva závisť. Tak je to aj v hre bazén (bez vody), ktorú uvádza bratislavské Divadlo bez masky. Príbeh z prostredia umeleckej rivality, nenaplnených ambícií a ľudských zlyhaní napísal britský dramatik Mark Ravenhill, no mohol by sa odohrávať kdekoľvek a kedykoľvek. V podaní troch hercov sa komorná inscenácia mení na strhujúcu drámu, ktorá otvára večné témy ako priateľstvo, túžba po uplatnení, súcit, úprimnosť vo vzťahoch.
Sára Polyáková, Kristína Spáčová a Jakub Jablonský v hre Divadla bez masky nazvanej bazén (bez vody).
Kto máš talent, hoď kameňom
Bazén je symbolom úspechu. Lenže čo ak je prázdny, bez vody? Čím je naplnený? Divadlo bez masky v tejto inscenácii predstavuje svet, v ktorom si ľudia masky dávajú tak často, že už ani sami nevedia, kto vlastne sú. Ani dlhoročné priateľstvo nie je pred maskami chránené.
Traja herci – Sára Polyáková, Kristína Spáčová a Jakub Jablonský – tvoria v tejto hre umeleckú skupinu, z ktorej sa jedna členka oddelila a raketovo vystrelila za vlastnou kariérou. Ona je ďalšou postavou hry, hoci v nej priamo neúčinkuje, dostáva slovo prostredníctvom ostatných, odráža sa v celej škále emócií, ktoré v nich vyvoláva. Priatelia zmietaní rozporuplnými pocitmi prijmú pozvanie do jej vily s bazénom, aby spolu oslávili úspech jednej z nich, ktorý ostatným chutí horko. Nečakaná tragédia pretrhne hrádze a uvoľní priechod skutočným citom, dokonca stavia do konfliktu ľudskosť s umením, v ktorom sa utrpenie stáva umeleckým dielom a tvorca objektom. Prázdny bazén sa tak stáva tiež metaforou prázdneho života, bez talentu, bez nápadov a bez hlbších citov.
Bazén (bez vody) je vôbec prvou inscenáciou, ktorou sa mladé bratislavské Divadlo bez masky vlani uviedlo pred publikom a hneď sa ňou profilovalo ako divadlo, ktoré prináša odvážne, nie celkom tradičné inscenácie s dávkou absurdna. Ide však cielene po témach dnešnej doby – frustrácia, manipulácia, identita. V tejto línii pokračujú ďalšie hry z repertoára, strhujúca monodráma Oľgy Belešovej Vyučovanie dony Margarity alebo čierna komédia Slúžky, v ktorej všetky ženské postavy hrajú muži.
Hra na pravdu
V bazéne (bez vody) v preklade a dramaturgii Romana Martinca a v réžii Kateřiny Quisovej (scéna a kostýmy Martin Kotúček, hudba Jindřich Čížek) dal autor tvorcom voľnú ruku v počte postáv aj v rozdelení replík medzi ne. Britský (a britký) dramatik text napísal tak, že si ich môžu navzájom medzi sebou vymieňať, nie je podstatné, kto čo vraví, len aby to odznelo. Napokon, herci tu tvoria jednu umeleckú skupinu, to len Ona už nie je jednou z nich.
Prudérnejších divákov upozorňujeme, že mladé divadlo nemá zábrany použiť aj „neslušný slovník“, dokonca v hudobnom predvedení, no nevyberané výrazy tu nie sú samoúčelné, aby si takto lacno získali publikum. Vychádzajú z najhlbších vnútorných konfliktov postáv a preto sú v tejto hre skôr oslobodzujúce, než šokujúce. K čiernej komédii, ktorá odráža temné stránky ľudskej povahy (aj temné stránky umeleckého hľadania), expresívne výrazy jednoducho patria.. No ako napokon v tejto hre aj odznie, najoslobodzujúcejšia je pravda. Herci tiež počas predstavenia občas behajú medzi divákmi v hľadisku, čo môže vyrušiť introvertov, ale kto sa v dnešnom svete za niečím nenaháňa?
Kulisami hry je umelecký svet a všetky jeho frustrácie, ktoré sú dôsledkom konfliktu medzi túžbou po umeleckom sebavyjadrení a komerčným úspechom. Bazén (bez vody) by sa však mohol rovnako dobre odohrávať aj vo svete obchodu, vedy, médií, lebo zároveň otvára všeľudské témy a šťavnato ich napĺňa emóciami, ktoré všetci tak dobre poznáme. Takýto bazén, aj keď je bez vody, je pre divákov príjemným osviežením, hoci sa v ňom nepláva ľahko. Divadlo bez masky touto hrou na pravdu určite osloví najmä mladých, ktorí si ešte na masky nezvykli. Predstavenie bazén (bez vody) sa hrá už len dvakrát v marci a v máji má derniéru kvôli končiacej sa autorskej licencii.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.