Ľuboš Kostelný: Ako Hamlet budem synom Terezy Kostkovej
Ľuboša Kostelného sme na Bratislavskom hrade mohli vidieť už v niekoľkých Shakespearových tituloch - v Antoniovi a Kleopatre, Dvoch pánoch z Verony, v Othellovi. Teraz z neho bude Hamlet. Spýtali sme sa ho, ako sa teší na hranie s dvoma Gertrúdami a tromi svojimi študentmi.
Ľuboš Kostelný ako Hamlet s ikonickou lebkou.
Po niekoľkých ďalších Shakespearových postavách budete najnovšie dánskym princom Hamletom. Je pre vás Shakespeare výnimočný autor?
Shakespeare napísal veľmi veľa hier, stále sa mám s čím novým stretnúť. Jeho tragédie a komédie sa dosť líšia, komédie sú také ľudové až rozmarné, tragédie sú naopak veľmi presné až zošnurované.
Znamená to, že sa herec nemôže odchýliť od textu a improvizovať?
Od textu určite nie, je vo veršoch, o to ťažšie sa to aj učí, pretože musíte dodržať rytmus verša. Samozrejme, potom idete po význame, ale text sa musíte naučiť od slova do slova, čo pri iných dramatických textoch nebýva nevyhnutné.
Čo hovoríte na preklad Ľubomíra Feldeka?
Je veľmi dobrý, už som ho raz hral – keď hral v SND Hamleta Robo Roth, tak som bol Horatiom. Text už teda poznám, ale z inej stránky, skôr mám problém odstraňovať v sebe napočúvané Robertove intonácie. Veľmi dobre si ich pamätám, Robert bol v tom veľmi dobrý a keď chcete ísť po zmysle, nemôžete to veľmi meniť.
Koľko rôznych Hamletov ste videli?
Nie veľa, videl som Hamleta vo Viedni, nášho v SND a ešte jedného s Melom Gibsonom, vtedy hrala jeho mamu Gertrúdu Glen Closeová.
Dokážete Hamleta alebo akúkoľvek inú hru sledovať ako bežný divák, nie ako herec, alebo si stále všímate, čo zahral iný herec dobre, zle, analyzujete jeho prácu?
Mám trošku kritický pohľad, o to viac, že pôsobím aj ako pedagóg herectva na Vysokej škole múzických umení, takže mám tendenciu veci posudzovať. Ale som aj prajný divák a viem pochváliť aj to, čo sa iným nepáči.
Je pre vás Hamlet výzvou, alebo je to rola ako každá iná?
Je to rola ako každá iná, len rozsahom je veľmi veľká, je to väčšia nálož. A okolo Hamleta vzniklo akési fluidum, že je to vysnívaná rola každého herca, ale tak to nie je. Zároveň som za tú rolu vďačný, lebo čo vás môže posunúť viac? Je to aj veľká zodpovednosť, to ma straší.
Na rozdiel od Gertrúdy, ktorú hrajú dve herečky, vy nemáte alternáciu, však?
Veď iba baby sa alternujú, ostatní nie, ale mám tu aj kopec svojich študentov, napríklad Adam Jančina stvárni Laerta, Barborka Palčíková bude hrať Oféliu, Martin Kochan má viac postáv.
Tešia sa, že s vami hrajú, alebo sú zo svojho učiteľa aj trochu nervózni?
Určite sa ma neboja, som veľmi kamarátsky učiteľ.
Netŕpnete niekedy aj za svojich študentov, ako roly zvládnu?
To nie, veď už sú niekoľko rokov v divadle, to už nie je moja starosť, už sú moji kolegovia. Mám ich rád, sme spolu na jednej lodi.
Keď sme sa spolu rozprávali pred desiatimi rokmi, akurát ste sa chystali nastúpiť ako pedagóg na VŠMU a trošku ste mali obavy, ako budete učiť študentov len o niekoľko rokov mladších od vás.
Áno, títo traja sú z môjho prvého ročníka, čo som viedol.
Vtedy ste hovorili, že je ťažké učiť herectvo a chceli ste niečo odkukať od Martina Hubu.
Martin Huba bol môj pedagóg a prvý polrok chodil so mnou na hodiny, čo bolo veľmi dobré. On mal systém, čo je v herectve skôr zvláštnosť ako pravidlo.
Máte aj vy systém?
Učím sa ho stále. Robíme všetko preto, aby to bolo dobré, chodíme na skúšky, pracujeme na nich, neflákame sa. Hádam tomu bude výsledok zodpovedať.
Ako sa vám páči, keď Tereza Kostková v role Gertrúdy rozpráva po česky a ostatní po slovensky?
Podobne ako ona si myslím, že keby rozprávala po slovensky, mohlo by to vyznieť komicky. Aj keby som ja rozprával po česky, mohlo by to znieť smiešne. Ale princíp Letných shakespearovských slávností bol odjakživa taký, že sme spájali Česko so Slovenskom a vždy v bratislavskom predstavení niektorá z postáv bola z Čiech. Aj divákom sa to páčilo.
Medzi vami a Terezou nie je veľký vekový rozdiel. Nie je zvláštne, že hráte jej syna?
Neviem presne, koľko má Tereza rokov, ale necháme to asi na maskérov. Hrá sa mi s ňou dobre.
Vraj sa vám obe predstaviteľky Gertrúdy – Tereza Kostková aj Henrieta Mičkovicová zdali podobné, v čom?
Sú fyzicky podobné, herecky sa ešte zlaďujeme. S obomi sa mi hrá dobre.
Najnovšie vás diváci vidia aj v televíznom seriáli Šťastná rybka, kde hráte výhercu desiatich miliónov eur, ktorý to však nesmie povedať tehotnej manželke. Ako sa vám páčila táto rola?
Je to milý rodinný seriál, má len desať dielov, hádam to diváci budú pozerať. Ja hrám roztržitého dobráka Doda Hajdáka, ktorý má rád svoju rodinu. To je mi sympatické. Hneď ako som si prečítal scenár, potešil som sa, že všetky postavy sú dobré, láskavé a nepodľahnú žiadnej zákernosti. Napriek tomu má seriál svoje dramatično, ktoré tkvie v situáciách.
Vy máte čas pozrieť si nejaký seriál?
V poslednom čase vôbec nie, ale niekedy pozerám Netflix. Na telku vôbec nemám čas, radšej chodím do kina Lumiere. Naposledy som videl výborný dánsky film Chľast s Madsom Mikkelsenom, ale občas chodím aj na zlé filmy. Názvy vám neprezradím, lebo by sa urazili tí, čo tam hrajú.
Na ktoré tituly, kde hráte, by ste pozvali ľudí do Národného divadla?
Tento rok som mal premiéru v hre Matka so Zuzkou Fialovou a Salemské bosorky, to sú oba podarené tituly. Ale oplatia sa aj staršie predstavenia ako Láskavé bohyne, Bál či Apartmán v hoteli Bristol.
| Ľuboš Kostelný |
|---|
| Narodil sa 5. júla 1981 v Martine. Absolvent konzervatória a VŠMU v Bratislave pôsobí od 2003 v SND. Hral v mnohých slovenských aj českých filmoch – Krajinka, Sokoliar Tomáš, Rebelové, Slnečný štát, Podvraťáci, O rodičoch a deťoch, Muzika, 3 sezóny v Pekle, Bratislavafilm, Ženy môjho muťa, Lóve, Wilsonov, Všetko alebo nič, Uzly a pomaranče, Príliš osobná známost, v seriáloch – Profesionáli, Ordinácia v ružovej záhrade, Prázdniny, Delukse, Svätý Max, Šťastná rybka. Hrá aj v Letných shakespearovských slávnostiach na bratislavskom Hrade. |
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.