Má vôbec zmysel byť umelcom? Odpovie Niekoľko skíc k vlastnej samovražde

V krátkych prózach, ktoré hlavný hrdina Anton Pavol Čehov zostavil z čínskych falzifikátov diel ruských klasikov, si kladie zásadnú otázku: aký zmysel má umelecká tvorba v súčasnom svete? Totiž fejkové prepisy klasík sú prispôsobené tým, ktorí náročnejším, často filozofujúcim textom ruských literátov v súčasnosti nerozumejú alebo skrátka nechcú rozumieť.

Divadlo Na Peróne uvedie dielo v premiére dnes a zajtra. "Pri adaptovaní sme sa inšpirovali formátom literárnej diskusie, ktorú sme s Danielom Majlingom zažili pri čítaní jeho poviedok,” hovorí o predstavení jeho režisérka, účinkujúca herečka a spoluzakladateľka divadla Na Peróne Jana Wernerová. Ako dodáva, už pri čítaní odhalili texty dramatický potenciál. "Inscenácia sa začína fingovanou literárnou diskusiou, kde moderátorka spovedá Antona Pavla Čehova. Jednou z hlavných línií rozprávania sa tak stáva bádanie po zmysle literárnej tvorby v súčasnom svete,” približuje režisérka.

Čehov je zatrpknutý, pred verejnosťou utiahnutý štyridsiatnik žijúci s rodičmi. Má talent, ale je natoľko frustrovaný, že zanevrel na vytváranie akýchkoľvek umeleckých hodnôt. Radšej sa teda rozhodne falšovať literatúru, ktorú považuje za kvalitnú.

Skrz hlavného hrdinu sa teda vynára problematika stagnácie ľudí v strednom veku, ktorí sa zasekli. Umelci a umelkyne majú často vyššiu citlivosť pri pozorovaní a odkrývaní fungovania sveta a spoločnosti, čo ich robí zraniteľných. Aj Čehov na základe bystrých vnemov a životných skúseností skepticky pochybuje o zmysle umeleckej tvorby pre súčasný svet. Do diskusie s ním vstupujú samotné postavy jeho príbehov, aby ho konfrontovali s ním samotným.

"Dostávame sa do autorovej hlavy a zisťujeme, že sa vpísal do každej z postáv, čerpal zo svojich skúseností. Herec, ktorý hrá Čehova, stvárňuje aj postavy v poviedkach, teda ruských spisovateľov,” približuje Wernerová. Na javisku tak vzniká plastický obrazový materiál. "Prelínajú sa tu postavy, miesta aj obdobia so všetkými záhybmi, farbami a labyrintmi života, o ktorých hovorí Dmitrij Fjodorič, pes spisovateľa Krylova.”

Adaptovať Ruzkú klaziku chceli autori a autorky už pred niekoľkými rokmi, vznik inscenácie oddialila pandémia. Hoci prichádza práve v čase, keď je “Ruzko” vo svetle vojnových udalostí v nemilosti, fakt, že v tejto krajine vznikla kopa zásadných literárnych diel, zostáva nemenný.

"Rozhodli sme sa vzdať politických tém, neprepájať inscenáciu so súčasnými udalosťami (invázia Ruska na Ukrajinu). Keďže ide o paródiu diel ruskej literatúry, isté konotácie sa núkajú aj bez toho, aby sme ich zdôrazňovali,” vysvetľuje režisérka a dodáva, že Niekoľko skíc k vlastnej samovražde je komediálne dielo a hlavnou témou je život súčasného umelca v spoločnosti a zmysel jeho práce či poslania.

"Poviedky núkali širokú škálu tém a motívov, preto sme zvedaví, čo na naše spracovanie povie autor predlohy Daniel Majling,” uzatvára režisérka.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem