Adrián Szelle sedí v záhrade a tancuje
V úspešnom baletnom predstavení Rukopisy majstrov v Slovenskom národnom divadle – najbližšie predstavenie bude v sobotu 21. mája - účinkuje aj mladý tanečník Adrián Szelle. Vystupuje v prvej a tretej časti večera, v tanečných kompozíciách The Vertiginous Thrill of Exactitude a Entropy. Balet je postavený na absolútnom súlade pohybu a krásy.
Adrián Szelle v choreografii Entropy z predstavenia Rukopisy majstrov.
Mladý tanečník hovorí, že nebolo jednoduché tento výsledok dosiahnuť – musel si vyskúšať aj nové postupy. Boli náročné, nezvyčajné. Choreograf Craig Davidson mu radil, aby si ich študoval aj individuálne, aby si v duchu predstavoval sám seba pri tanci, a tak tanečné figúry vybrúsil. Adrián Szelle nám porozprával, ako sa na predstavenie Rukopisy majstrov pripravoval a ako sa vôbec dostal k baletu.
Je tancovanie „z hlavy“ nutné aj pri klasickom tanci, alebo len keď ide o modernejšie choreografie?
Pri klasickom tanci je všetko predvídateľné, ale v predstavení Rukopisy majstrov bola choreografia prekvapujúca a veľmi náročná. Choreograf mi poradil, aby som si sám seba predstavil pri výkone, ako tancujem, a vraj keď sám seba uvidím, možno mi to pomôže. A naozaj mi to pomohlo.
Ako ste sa to učili? Doma ste si predstavovali tanec?
Prišiel som domov, uvaril som si kávu, sadol som si do záhrady a každý jeden krok vystúpenia som analyzoval. Hoci som bol doma, pod stromami, predstavoval som si sám seba na javisku ako tancujem, vizualizoval som si predstavu, aby som ju potom mohol preniesť do normálneho tancovania.
To je zaujímavé, že tanečník môže tancovať, aj keď sedí a pije kávu…
V hlave áno. Tanečník aj uvažuje…
A čoho je v balete viac – tancovania alebo rozmýšľania?
Rozmýšľania je viac len vtedy, keď sa niečo chystá, pred premiérou. Vtedy sa tanečník snaží nájsť čo najlepšie spôsoby tanca a takto sa dobre hľadá. Budem túto metódu používať, lebo som zistil, že mi pomáha, ale platí naozaj len v skúšobných procesoch.
Potom je to už iba automatika?
Áno, ale môžete mať deň – aj dva roky po premiére – že vám niečo nejde. Môže to byť napríklad len preto, že je pondelok, zlý deň, keď človek nie je rozcvičený. Inak sú už pohyby uložené v svalovej pamäti, na kroky si spomeniete aj na základe hudby a korekcií, ktoré vám choreograf dal. Je to veľmi zaujímavé.
Pochádzate zo Šamorína, je tam balet v obľube? Ako ste sa k tancu dostali vy?
Pokiaľ viem, zo Šamorína nie je žiaden baletný tanečník, ale jedného chalana som poznal. Chodil na konzervatórium o dva roky vyššie. Mňa mama jednoducho zapísala do základnej školy umenia na tanec, bez veľkého uvažovania, len aby som mal kde byť, kým príde z práce. Tamojšia učiteľka si všimla vo mne potenciál a odporúčala mi ďalšie štúdium. Spočiatku som ani nevedel, čo je balet, a na prvých hodinách som všetko robil opačne. Onedlho to však už išlo samo a pokračoval som na Baletnej škole Viedenskej štátnej opery.
Ako prijali rodičia, že sa venujete baletu profesionálne?
Otec nebol spočiatku veľmi rád, ale mama ma vždy podporovala. Keď ma však otec uvidel na javisku, tak sa rozcitlivel a bol rád, že sa venujem niečomu, čo nie je až taká bežná robota.
Čo si treba všímať pri sledovaní predstavenia Rukopisy majstrov? S čím bolo najviac práce?
Nie je to úplne klasický balet. Každý pohyb niečo znamená, alebo inak povedané – každý pohyb má inú dynamiku. A najviac roboty mi dalo naučiť sa, aby ten pohyb vyzeral ľahký, aj keď je veľmi náročný.
Súvisiace články
Divadlo | pred 4 rokmi
Emília Vášáryová: Herečka storočia oslavuje 80 rokov
Film a televízia
|
pred 4 rokmi
|
4
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.