Najnovšie

Stanislav Štepka: V Istropolise sme mali vždy vypredané

Radošinské naivné divadlo účinkovalo dlhé roky v Istropolise. Vchádzalo sa doň zo Škultétyho ulice a už vo vestibule bola divadelná atmosféra. Na život v Istropolise, odkiaľ sa museli vysťahovať – lúči sa s ním teda už druhý raz - spomína riaditeľ divadla Stanislav Štepka.

odoberať
Google News
zdieľať
Vygumuj a napis  Stepka  Siskova   1989 Istropolis
Foto: archív RND
Stanislav Štepka a herečka Anna Šišková v Štepkovej hre Vygumuj a napíš, ktorú uviedli v Istropolise 21. septembra 1989 (v Malej sále ROH).

Boli ste s hraním v Istropolise od začiatku nadšení?

V Istropolise sme sporadicky účinkovali už od roku 1981. Naše prvé vystúpenie na Poetickej lýre 1981 dokonca zaznamenala aj Slovenská televízia. Na jar v roku 1989 sme sa radi natrvalo presťahovali do Malej sály ROH, kde sme v už v septembri uviedli javiskový príbeh o Jankovi Melkovičovi, a najmä o dobe, čo sme spolu žili, Vygumuj a napíš. Naše divadlo na Škultétyho ulici sme si obľúbili nielen my, ale hlavne naši diváci – nikdy sme nezažili nevypredané predstavenie.

Prispôsobovali ste si priestor, ktorý bol určený divadlu?

Samozrejme. S našimi výtvarníkmi Alexom Mlynárčikom a neskôr so Sveťom Mydlom sme museli vynaložiť veľa úsilia (i peňazí) na to, aby sa z mramorovej sály stalo divadlo podľa našich a diváckych predstáv. Na našej scéne v Istropolise sme pobudli do roku 2015. A boli by sme tam – a radi – aj doteraz, keby prejavili spoločný záujem aj vlastníci budovy odborári…

Páčila sa vám budova Istropolisu ako taká? Nakoľko ste ju celú poznali?

V Istropolise sme si vyskúšali všetky tri scény: veľkú sálu, Teátro i malú detskú sálu, kde sme pobudli 21 rokov, uviedli sme tam približne štyridsať mojich hier. Budova je krásnym architektonickým dielom. No potrebovala na existenciu a prevádzku primeranú starostlivosť, teda veľa prostriedkov, a hlavne kultivovaného majiteľa. Stalo sa, čo sa dalo čakať: budova pod patronátom odborárov začala (najmä po odchode kultúrneho manažmentu) prudko a po každej stránke upadať.

Ako by ste sa cítili v koži architekta, ktorému búrajú budovu, za ktorú bol v profesii vážený?

Bolestivo, trpko a smutno. Ako keď sa rozvášnený dav rozhodne zvaliť sochu.

Témy: Istropolis
debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy