Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Na Onegina do Trnavy určite choďte
Divadlo Jána Palárika v Trnave uviedlo v sobotu 17. decembra inscenáciu Puškinovho románu vo veršoch Eugen Onegin s prívlastkom "konceRtuálne divadlo". Táto slovná hračka spája "koncept" (v divadelnom zmysle - keď sa inscenácia vo výsledku podriadi prvotnej myšlienke režiséra) a "koncert" (kapela Bystrík a jeho družina ako účastník, herec v inscenácii).
Základom konceptu trnavského Eugena Onegina je teda využitie živej hudby, v tomto prípade populárneho speváka Bystríka s kapelou. Boli integrálnou súčasťou inscenácie, maskovaní ako punková kapela a hrali zmes žánrov s dôrazom na ska. Práve pre ska typická trúbka sa stala nosnou pre atmosféru – bez ostatných nástrojov znela priam pohrebne. Režisér Viktor Kollár využil aj vynikajúcu hru na klavír predstaviteľa Onegina Jozefa Bujdáka.
Kapela a zbor zostavený z hercov, ktorí spievali alebo skandovali v spevnom recitatíve, predstavovali rozprávača aj komentátora. Dominantným rozprávačom bol Gregor Hološka, ktorý pripomínal riaditeľa cirkusu. Inscenátori teda Oneginov príbeh, ktorý vynikajúco prebásnil Ján Štrasser v roku 2002, nebrali len ako tragédiu. Je to aj kabaret, ktorého úlohou je ironicky komentovať.
Znudeného Onegina hral Jozef Bujdák. Spočiatku mu azda tréma nedovolila uvoľniť verš a školácky dodržal každú „rýmovačku“, neskôr sa jeho reč stala plynulejšou, a preto aj prirodzenou. Bujdák ešte nenašiel presnú definíciu Onegina, prečo je znudený, či aký vlastne je (je to postavenie? peniaze? priveľa poznania? apriórna opozícia voči všetkému?). Jeho protipólom sa stal šarmantný Lenský (Miroslav Beňuš) – úprimný, a najmä vášnivý. Duel medzi Lenským a Oneginom sa odohral nie pištoľami, ale hrou na klavír.
Zo štylizovaného brechtovského konceptu sa vymyká postava Tatiany (Kristína Tóthová), ktorá dostala priestor na dva emotívne monológy: raz ako zamilovaná naivná dievčina, raz ako cnostná zrelá žena. Keď sa Tatiana zjavila v nádherných sýtočervených šatách Kataríny Holkovej s odhalenými ramenami, hľadiskom zašumelo „Krásne!“
Ak má byť úlohou tohto článku zabrániť potenciálnemu divákovi ísť do divadla alebo, naopak, poslať ho tam, na tomto mieste treba povedať: určite choďte. Tvorcovia v Divadle Jána Palárika sa opäť pokúsili prekročiť hranicu prvoplánovej diváckej zábavy a naozaj tvoriť, ponúknuť namiesto všeobecného očakávaného gesta (v tomto prípade romantickej tragédie) konkrétny pohľad. Inscenácia nie je na prvý pohľad uchopiteľná, nie je jednoznačná a bezproblémová, ale otvára diskusiu o téme, jej stvárnení, o silnej idei a režijnom rukopise. Stojí za pozornosť.
Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5
A. S. Puškin: Eugen Onegin
preklad: Ján Štrasser
scénická adaptácia: Viktor Kollár
dramaturgia: Juraj Hubinák
scéna: Ján Zavarský
kostýmy: Katarína Holková,
réžia: Viktor Kollár
hrajú: Jozef Bujdák, Kristína Tóthová, Miroslav Beňuš, Gregor Hološka a i.
Kapela: Bystrík Červený, Juraj Rudík, Peter Kadera, Peter Letovanec, Matúš Havrlent / Jakub Fajnor
premiéra 17. decembra 2011
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.