Neistota ako odkaz minulosti
Hovorí, že je mužom bez vlastností. Na realitu skostnatenej rakúsko-uhorskej monarchie sa pozerá optikou irónie, sarkazmu a odstupu. Hrdina románu Roberta Musila Muž bez vlastností, ktorý vyhlásili za najlepší nemecký román prvej polovice 20. storočia.
Predstavenie Muž bez vlastností premiéruje dnes banskobystrické Divadlo Štúdio tanca.
„Hoci nedokončený je veľký v tom, že akoby vystihoval aj to, čo sa odohráva práve tu. Niečo sa nenávratne končí, aj keď sa o tom nerozpráva. Ale neistota, ktorú máme pred sebou, je aktuálna. Spoločnosť sa nachádza v ,tekutom stave', hodnoty často lietajú z jedného póla k druhému a hľadajú si svoje miesto,“ hovorí Jozef Vlk. Autor konceptu, hudby a režisér inscenácie Muž bez vlastností, ktorú dnes a zajtra uvádza v premiére banskobystrické Divadlo Štúdio tanca.
Vojak, inžinier, vedec, matematik Ulrich našiel napokon vnútornú rovnováhu v rezignácii. Bonadea je jeho milenka, ktorá má priateľku Klarissu. Na scéne sa ocitá aj manželka vysokého úradníka Diotima, politik Walter a nemecký šľachtic Arnheim. A medzi nimi pulzujú vášne, napätie i konflikty. „Charaktery a situácie sú síce konkrétne, ale skrývajú v sebe veľa ďalších možností, ako by sa ich vzťahy mohli vyvíjať. Čítala som preto skôr medzi riadkami a vyťahovala esenciu témy románu,“ pridáva v rozprávaní pre Pravdu choreografka Stanislava Vlčeková.
Najradšej pracuje cez improvizáciu. Za dôležitý považuje osobný vklad tanečníka do pohybového materiálu. Každý nápad ho podľa nej posúva ďalej a hlbšie. Pestrý kaleidoskop sveta, v ktorom sa postavy pohybujú, pripomína tak trochu žalúdok žraloka. Ich identita je labilná, nič nevedia dokončiť, viac konajú, ako myslia. Nečakane sa vynárajú a rovnako nečakane zasa miznú.
Najtvrdším orieškom, ktorý museli rozlúsknuť, bolo nastavenie interpretácie. „Náročné bolo vytvoriť štruktúru, ktorá by sa čo najviac približovala k musilovskej esencii. Aby prostredie, v ktorom sa naše predstavenie odohráva, bolo čo najbližšie pravde. Lenže pravda, o ktorú ide aj vo vnútri predlohy, je čosi, čo neustále uteká pod prstami,“ vysvetľuje režisér.
Strohý literárny obsah nemá dejovú líniu, vychádzali teda z konkrétnych postáv a problémov, ktoré riešili. Paralelné akcie, v predlohe reflektujúce horúčkovité prípravy osláv 70. výročia vlády cisára Františka Jozefa I., sa menia na stretnutia aristokratov s predstaviteľmi „politického života“.
„Otázky ako, kedy a kto sa menia na častice, ktorými je lemovaná problematika ,tekutého stavu' spoločnosti. A v metaforách smeruje k futurologickému pocitovému výkladu budúcnosti,“ hovorí Jozef Vlk. O kostýmy a vizáž sa postarala odevná dizajnérka a kostýmová výtvarníčka Andrea Pojezdálová – nový objav tvorivého tandemu Vlk – Vlčeková, pod scénografiu sa podpísal Ján Ptačin.
Tvorcovia inscenácie, z ktorej miestami až zamrazí, pretransformovali spoločenský kvas histórie do výtvarných obrazov súčasnosti. „Práve obraz povie niekedy oveľa viac ako monológ či dialógy. Aby sa naše dielo viac podobalo eseji – teda forme, akou Robert Musil svoj román napísal. Výzvou pre nás bolo vyjadriť niečo veľké, čo sa ukrývalo medzi riadkami jeho textu,“ dodáva režisér. Po Kafkovi, Proustovi a Joyceovi uzatvára Musilovým Mužom bez vlastností svoj neviditeľný dialóg so slávnymi románopiscami.
Súvisiace články
Divadlo | pred 8 rokmi
Divadelný Avignon patril mladým
Divadlo
|
pred 12 rokmi
Divadelníkov stále provokuje klasika
Divadlo
|
pred 15 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.