Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Recenzia: Existuje moderný strach?
Zdá sa, že sme znova tam, kde sme už boli mnohokrát.
Jana Oľhová ako taxikár.
Hľadáme vinníkov, v spoločenských javoch vidíme sprisahanie, veríme konšpiráciám a nevedomky tak podporujeme totalitu. SND si pre svoju novú inscenáciu nemohlo vybrať zaujímavejšiu tému, ako je strach.
Strach v náročnom texte
Cyklicky sa opakujúce epidémie strachu – silný a nanajvýš aktuálny fenomén, ktorý sa nedá prehliadnuť v hre na objednávku SND, spracoval Peter Lomnický. Diváci, ktorí majú s Lomnickým ako autorom či prekladateľom skúsenosť, zrejme neočakávajú klasicky štruktúrovanú hru s dôrazom na príbeh či psychológiu postáv. Jeho text Strach je koncipovaný prevažne ako sled monológov, ktorých téma sa dotýka súčasných aj všeobecných príčin strachu. Mestá plné cudzincov, skazonosné živly, bizarné teórie ovplyvňujúce myslenie, ale aj problémy so vzťahmi a s identitou. Lomnickému nejde o to, vytvoriť vyčerpávajúcu analýzu príčin "moderného“ strachu. Veľmi voľne buduje samostatné príbehy, ktoré sa v niekoľkých bodoch spájajú. Keďže je autor inklinujúci k intelektuálnemu vyjadreniu, je jeho hra viac o slovách a špecifickom jazyku ako o emóciách a konaní.
Režisér David Jařab spolu s dramaturgom Danielom Majlingom však aj v monologickej hre nachádzajú dramatický potenciál a vďaka výraznej úprave vytvárajú aj istú dejovú linku. Rámcujúca sa stáva ničivá povodeň, ktorá nečakane zaplavila Bratislavu. Premočené postavy, ktoré uviazli v suteréne nákupného centra, ďalej odhaľujú nielen svoje vzájomne nesúvisiace príbehy, ale žiaľ aj to, ako sa správame, keď nás opantá strach. Režisér Jařab tak po výnimočnej inscenácii Rechnitz – Anjel skazy divákom SND znova dáva možnosť dešifrovať aj myšlienkovo náročný text.
Strach alebo nuda?
Žiaľ, horšie je to už s budovaním atmosféry. Zdá sa, akoby sa na fenomén strachu chcel prostredníctvom postáv pozerať zo všetkých uhlov. Mladou nevyrovnanou ženou (Dominika Kavaschová) lomcuje hystéria. Vyšetrovatelia (Richard Stanke a Alexander Bárta) sú vďaka sklonom konšpirovať na prvý pohľad smiešni, v skutočnosti však nebezpeční. Vedec zaseknutý vo výťahu (František Kovár) paralyzovaný a bezmocný, taxikár (Jana Oľhová) temný a neuchopiteľný. Každá z postáv prináša odlišnú náladu inscenácia tak pôsobí rozdrobene. Iste, pôsobivá scéna suterénu plného vody aj znepokojivá hudba Jakuba Kudláča sú pridanou hodnotou, no i tak nejde o inscenáciu, ktorá divákov úplne pohltí.
Strach je inscenácia, ktorá vyžaduje sústredenosť na oboch stranách javiska. Ak sa táto krehká rovnováha reprízami ustáli, môže ísť o zaujímavú divadelnú metaforu. Ak nie, strach ľahko nahradí nuda.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
- Peter Lomnický: Strach / réžia a scéna: D. Jařab / dramaturgia: D. Majling / kostýmy: S. Zimula Hanáková / hudba: J. Kudláč / účinkujú: R. Stanke, D. Kavaschová, A. Bárta, J. Koleník, J. Oľhová, F. Kovár, E. Horváth / premiéra: 4. a 5. júna 2016 v Štúdiu SND
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.