Najnovšie

Recenzia: Konwitschny mal vždy štvrťstoročný náskok

Prečo Bohéma. Pýta sa bez otáznika dramaturg v programovom bulletine. Podnet na zamyslenie. O to silnejší, že predchádzajúca inscenácia zmizla z repertoáru len pred polrokom. Pre jej expresný návrat potrebovala Opera Slovenského národného divadla argumenty mimoriadne presvedčivé.

Pavel Unger, operný kritik
5.2.2014 09:00
odoberať
Google News
zdieľať
Bohéma, Opera SND
Foto: Jozef Barinka
Eva Hornyáková (Mimi) má mäkký, obsažný soprán a krásne tieňuje dynamiku.

A tie našla. Režisér Peter Konwitschny nie náhodou nesie pečať likvidátora konvencií, vyzývateľa na polemiky a neraz aj vedomého provokatéra. Jeho premiéry spravidla ostro lámu mienku obecenstva. Tentoraz však Bratislava spoznala inscenáciu, ktorá navonok pôsobí ako krotká a nekonfliktná. A predsa je iná. Zrodila sa v Lipsku roku 1991, prešla kus sveta a nezostarla. Ostala aktuálnou, lebo nekĺže po povrchu. Analyzuje postavy, ich sociálny status, emócie, otvára často nepovšimnuté rozmery ich konania a vzťahov.

Johannes Leiacker svojou scénou nefotografuje Paríž. Núka len jeho vysvietenú siluetu a v druhej časti zasneženú prázdnotu. Jedine obraz Latinskej štvrte hýri akčnosťou. Na gradovanie drámy stačia Konwitschnému sólisti. Nepatetickí v gestách, úprimní v citoch, dojímaví v konfrontácii fyzickej krásy a mladosti s chudobou a smrťou. Smrť Mimi je „verejná“, režisér ju kreslí na snehu s vysvieteným hľadiskom.

V súlade s javiskovou koncepciou sa odvíja aj hudobné stvárnenie Friedricha Haidera. Bez sentimentálnej nadpráce, zato s rešpektom voči vrúcnej pucciniovskej faktúre, jej vláčnej spevnosti i dramatickému spádu. Z dvoch večerov najmä druhý, už bez premiérovej nervozity, priniesol zážitky dávno nepočuté. Eva Hornyáková (Mimi) má mäkký, obsažný soprán a krásne tieňuje dynamiku. Kyungho Kim (Rodolfo) svojím slnečným tenorom s tmavo kovovým nábojom šokuje nielen žiarivým vysokým C, ale ukážkovou kultúrou frázovania. Aleš Jenis vložil do roly Marcella kantabilný lyrický barytón a debutant Peter Kellner do partu Collina mnohosľubný farebný bas. Režisérsky slovník Petra Konwitschného mal vždy štvrťstoročný časový náskok. Aj preto jeho dvadsaťtriročná Bohéma je súčasná, apelatívna, útočná. Po poslednom tóne sa netlieska. Minútka ticha za večerom, ktorý zasiahol. Pravdivosťou.

Hodnotenie Pravdy: 4 a pol hviezdičky z 5

Giacomo Puccini: Bohéma / dirigent: Friedrich Haider / réžia: Peter Konwitschny / scéna a kostýmy: Johannes Leiacker / zbormajster: Pavol Procházka / premiéry v Opere Slovenského národného divadla 31. januára a 1. februára

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy