Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Recenzia: Ako sa Ibsen surrealistom stal
Hry nórskeho dramatika Henrika Ibsena sa na Slovensku neuvádzajú často. V časoch, keď sa cirkev zmietaná krízou už len zúfalo oháňa zlostnými pastierskymi listami a v časoch, keď ani liberalizmus neprináša pocit slobody, je hra o strate identity nanajvýš aktuálna. Tvorcovia inscenácie v Divadle Aréna si určite nekládli za cieľ dať divákovi návod na to, ako sa zorientovať v súčasnom zmätku. Naopak, zdá sa, že režiséra Rastislava Balleka bavilo priliať olej do ohňa.
Robert Roth v inscenácii Rosmersholm bratislavského Divadla Aréna.
Chaos na javisku
Na Rosmersholme sa stali veľké zmeny. Johannes Rosmer sa po samovražde svojej manželky Beáty vzdáva svojho povolania pastora. Vyzliekol si sutanu, obliekol bežecký dres, hlási sa k voľnomyšlienkarom a teší sa z prítomnosti energickej Rebekky Westovej – bývalej spoločníčky jeho ženy. Hoci by rád zostal skrytý vo svojom novoobjavenom „šťastí“, minulosť ho dobieha. Starí aj noví priatelia z neho spravili senzáciu pre bulvár, pokúšajú sa ho diskreditovať a napokon sa ukáže, že ani Beátina smrť nebola náhoda. Ako môže úbohý Rosmer nájsť v tomto neporiadku zmysel. Nuž nemôže…
Podobný údel však v Divadle Aréna čaká aj divákov. Chaos na Rosmersholme je v inscenácii všemožne podporený tak vizuálnou podobou scénografky Kataríny Holkovej, ako aj výraznou štylizáciou herectva a postmoderným mixom citácií výtvarných a filmových inšpirácií. Duch mŕtvej Beáty sa poneviera po scéne zámerne vyrušujúc absurdným konaním, kňazi sa driapu na telocvičné kruhy, stolný tenis je natlačený hneď vedľa pracovného stola. Na poznámkových tabuliach sú prilepené stovky odkazov, pod ktorými je ukrytý nápis: „Pastor Rosmer sa vydal na stranu svetla“. Ten pastor však pripomína smutného klauna. Nabielo nalíčená tvár, bežecké oblečenie kedy-tedy zlepšené chaplinovovským klobúkom a paličkou. Takmer nič z toho, čo postavy povedia, neznie ako pravda. A asi ani nie je. Najmä vtedy, ak ju hovoria do mikrofónu ako vyhlásenie. To, čo na diváka čaká, je zmätok. Cielený. Tak ako Ibsen aj tvorcovia majú právo klásť otázky a neponúkať odpovede. Namieste je však aj otázka či inscenácia neprekvapí diváka až priveľmi. Napríklad takého, ktorý Ibsenovu vnútorne komplikovanú hru nepozná.
Zápas o identitu
Výrazná štylizácia, pochopiteľne, poznamenala aj herectvo. Pridanú nemú postavu Beáty stvárnila Sláva Daubnerová. Jej bizarné kreácie inšpirované japonským tancom Butó vítajú divákov pred začiatkom predstavenia a krkolomné polohy pútajú pozornosť aj počas neho. Pastora Rosmera stvárnil Robert Roth. Klaunská štylizácia sa uňho prelína s tichou rezignáciou. V protiklade stojí Petra Vajdová, ktorej živelnosť dominuje aj v postave manipulátorky Rebekky.
Za pozornosť rozhodne stojí Ľubomír Bukový ako Rektor Kroll. Jeho stvárnenie navonok uhladeného, no vnútri vulgárneho a surového pastora výborne balansovalo medzi potrebnou mierou štylizácie a realitou.
Ak sa v dnešnom komplikovanom svete neviete celkom zorientovať, Rosmersholm v Divadle Aréna nie je tou správnou inscenáciou na nájdenie vnútornej stability. Ak však tušíte, že zápas o identitu sa odohráva v niekde medzi pingpongovým stolom a Da Vinciho poslednou večerou, potom je táto inscenácia určená priamo vám.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Henrik Ibsen: Rosmersholm / réžia: Rastislav Ballek / preklad: Ladislav Obuch / úprava: Vladimír Strnisko / scéna a kostýmy: Katarína Holková / dramaturgia: Martin Kubran, Zuzana Šajgalíková / hrajú: Petra Vajdová, Robert Roth, Ľubomír Bukový, Sláva Daubnerová a iní / premiéra: 5. decembra 2013 v Divadle Aréna
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.