Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Terst a nové trasy svetového obchodu
Konflikt na Blízkom východe priniesol začiatok obdobia výraznej medzinárodnej nestability. Najvyššou prioritou ministerstva zahraničných vecí bola pomoc talianskym občanom postihnutým krízou a zabezpečenie ich bezpečného návratu do Talianska. Každá medzinárodná kríza si však vyžaduje širšie posúdenie svojich dôsledkov. Popri tragédii vojny sa začínajú prejavovať hlboké dopady na globálnu ekonomickú rovnováhu.
Napätie v Perzskom zálive a Hormuzskom prielive jasne poukazuje na zraniteľnosť niektorých hlavných tepien medzinárodného obchodu. Prebiehajúca kríza už momentálne vyvíja silný inflačný tlak na ceny plynu, ropy a iných strategických komodít, ako sú hnojivá, čo má následne domino efekt na ceny potravín na celom svete. Keď sú tieto kľúčové uzly vystavené geopolitickému napätiu, stáva sa zrejmé, aké naliehavé je posilniť bezpečnosť a diverzifikáciu obchodných ciest.
V posledných rokoch čelila Európa podobnej výzve. Agresia Ruska voči Ukrajine si vyžiadala rýchlu diverzifikáciu zdrojov dodávok energie. V priebehu niekoľkých mesiacov sme prehodnotili infraštruktúru, dodávateľské reťazce a partnerstvá s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a kontinuitu našich hospodárskych systémov. Dnes si kríza na Blízkom východe vyžaduje podobné zamyslenie sa nad obchodnými trasami. V tomto kontexte nadobúda osobitný význam hospodársky koridor India – Blízky východ – Európa (IMEC). Nejedná sa len o čiaru na mape, ale o potenciálnu reorganizáciu logistických sietí a priemyselných hodnotových reťazcov spájajúcich Indiu, Perzský záliv a Európu – ktorá môže premeniť obchodné toky a posilniť úlohu Stredozemného mora ako strategického uzla spájajúceho Áziu a Európu, pričom potenciálny prínos pre Taliansko sa odhaduje až na 26 miliárd EUR.
Keď sa menia globálne obchodné trasy, mení sa aj hospodárska geografia. Nové obchodné koridory vytvárajú nové logistické a výrobné zázemie: územia, ktoré priťahujú investície, sú sídlom distribučných centier a rozvíjajú priemyselné aktivity spojené s medzinárodnými hodnotovými reťazcami. Ak je jednou z hlavných európskych brán pre tieto trasy Stredozemie – najmä severná časť Jadranského mora – jeho prirodzený dosah nemožno obmedziť len na trhy západnej Európy. Nevyhnutne sa rozšíri aj na strednú Európu a západný Balkán, ktoré slúžia ako geografický a infraštruktúrny most medzi Stredozemím a srdcom kontinentu.
Vďaka svojej geografickej polohe, blízkosti európskych trhov a postupnému zosúlaďovaniu s normami EÚ sa západný Balkán môže stať neoddeliteľnou súčasťou tejto novej logistickej štruktúry: nielen ako tranzitná oblasť, ale skutočné hospodárske zázemie pre trasy spájajúce Áziu a Európu, ktoré bude schopné prilákať investície a posilniť regionálne hodnotové reťazce. Z tohto vývoja bude profitovať aj infraštruktúra regiónu, ktorá bude nápomocná pri riadení a distribúcii časti obchodných tokov prichádzajúcich do Európy cez tento koridor.
V tomto kontexte nadobúda Stredozemné more opäť strategický význam. Taliansko vďaka svojej geografickej polohe prirodzene slúži ako logistická platforma spájajúca Európu, Áziu a Afriku. Náš systém prístavov predstavuje jednu z hlavných strategických infraštruktúr Európy: rozsiahlu sieť spájajúcu Stredozemné more s hlavnými hospodárskymi a priemyselnými koridormi Európy.
V rámci tohto systému zaujíma severná časť Jadranského mora výnimočné postavenie pri prepojení Stredozemného mora so strednou Európou. Terst je vzhľadom na svoju históriu, polohu a infraštruktúrne prepojenia jedným z najprirodzenejších uzlov v rámci tejto siete. Nie je preto náhodou, že 17. marca sa v Terste uskutočnia dve dôležité podujatia venované regionálnej spolupráci a vznikajúcim hospodárskym trasám: oslavy tridsiateho výročia Stredoeurópskej iniciatívy (CEI) a fórum o koridore IMEC.
Tieto podujatia poskytnú príležitosť diskutovať o budúcnosti prepojiteľnosti medzi Stredozemím, Balkánom a strednou Európou za účasti ministrov z balkánskych krajín, vysokých predstaviteľov štátov zapojených do koridoru IMEC a vedúcich predstaviteľov podnikateľskej sféry, pričom sa zdôrazní strategická úloha tohto regiónu pri rozvoji nových logistických a priemyselných hodnotových reťazcov medzi Áziou a Európou.
Posilňovanie prepojení medzi Stredozemím, Európou a Indo-Pacifikom zvyšuje hospodársku bezpečnosť nášho kontinentu. V tejto novej geografii globálnych obchodných ciest Taliansko môže a musí zohrávať vedúcu úlohu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.