Kedy a kde vznikla prvá klimatizácia?

Pôvodne sa nepoužívala na chladenie domácností.

Potreba ľudí ochladiť svoje domácnosti nie je témou len v súčasnosti, kedy sú letné horúčavy čoraz častejšie a trvajú dlhšie. Je stará niekoľko tisíc rokov. Zatiaľ čo dnes stačí stlačiť tlačidlo a o pár minút máte doma príjemnú teplotu, v minulosti nebolo ochladzovanie príbytkov také jednoduché. Chladenie muselo prejsť dlhým vývojom, kým sa dostalo do podoby ako ho poznáme dnes.

Klimatizácie sú dnes bežnou súčasťou našich domovov. „Bez klímy si už mnohí z nás nevedia v lete vôbec predstaviť fungovanie. Môžeme s istotou povedať, že klimatizácie sa stávajú neodlúčiteľnou súčasťou domácnosti spolu s chladničkami, práčkami či umývačkami riadu,“ hovorí odborník na klimatizácie zo ZSE.

Používanie klimatizácie vám nielen spríjemní bývanie počas horúcich dní, ale môže priniesť aj niekoľko ďalších benefitov. Dnes už totiž neplatí, že klimatizácia je len sezónnou záležitosťou. Vedeli ste, že moderné klimatizačné zariadenia môžete využiť počas celého roka?

Klimatizácia upravuje nielen teplotu, ale aj vlhkosť a kvalitu vzduchu, čím sa odlišuje od ventilácie, ktorá zabezpečuje len výmenu vzduchu. Takmer všetky klimatizačné jednotky, ktoré sú dnes dostupné na trhu sú reverzibilné – to znamená, že okrem vychladenia miestnosti ju dokážu aj vykúriť. Základný princíp chladenia začali využívať 2 500 rokov pred naším letopočtom v Egypte. Ako sa vyvíjal až do dnešnej podoby?

Ochladzovať budovy pomáhal vietor a voda

Na chladenie využívali starí Egypťania silu vetra a budovy ochladzovali pomocou rafinovanej architektúry. Stavali vysoké veže, ktorých súčasťou boli lapače vetrov – otvory orientované na všetky svetové strany, ktoré zlepšovali prúdenie vzduchu.

Neskôr prišli z dômyselným systémom otvorov aj pre nižšie budovy, ktoré využívali silu vetra v kombinácii s odparovaním vody z nádrží a bazénov. Pred okná tiež umiestňovali, rohože z trstiny namočené vo vode.

Starovekí Rimania, sa rozhodli staviť na vodu a chladili svoje obydlia pomocou systému akvaduktov. Bohatší ľudia si nechali okolo stien domov vybudovať sieť potrubí, do ktorých pumpovali studenú vodu, ktorá odoberala teplo z múrov.

Po celom svete sa často využívali aj jamy a ľadové pivnice, najmä na chladenie potravín. Obrovské ľadové kocky sa zase umiestňovali v nemocniciach, aby pacientom uľahčili priebeh liečby.

Ventilátor a kocky ľadu v nemocniciach

Priekopníkom v mechanickom chladení bol Američan John Gorrie. V čase epidémie žltej zimnice na Floride chladil nemocnice pomocou ventilátorov, ktoré fúkali vzduch do miestnosti cez boxy s ľadom. Zásoby ľadu sa však veľmi rýchlo míňali. Gorrie sa teda snažil vymyslieť iné riešenie. Chladenie, ktoré spočívalo v rýchlej expanzii plynov. V roku 1851 získal patent a tento princíp sa používa dodnes.

Inšpiráciou mu bol objav britského vedca Michaela Faradaya. Ten ešte v roku 1820 zistil, že stlačený amoniak v kvapalnom skupenstve dokáže chladiť za podmienky, že je uvoľňovaný postupne.

Prvá klimatizácia neslúžila na chladenie domácnosti

Začiatkom dvadsiateho storočia sa newyorské tlačiarne trápili s vysokými teplotami a najmä vlhkosťou vzduchu. Farby na tlačivách zle schli a papier sa krútil a nedržal tvar. Pred výzvu zmeniť túto situáciu sa postavil strojný inžinier Willis Carrier. Pre tlačiareň Sackett – Wilhelms Lithographing and Publishing Company, ktorá sídlila v Brooklyne, skonštruoval v roku 1902 prvú elektrickú klimatizáciu.

Carrier svoj nápad postavil na princípe kompresora, ktorý privádzal teplý a vlhký vzduch k hadiciam s chladivom. Na nich sa vyzrážala vlhkosť a do miestnosti bol odvedený chladnejší i suchší vzduch. Tento vynález, ktorý Carrier nazval „zariadenie na úpravu vzduchu“ umožnilo mnohým priemyselným odvetviam, nemocniciam, hotelom i kancelárskym komplexom regulovať teplotu a vlhkosť v interiéri.

Po tom ako v roku 1931 vyvinuli syntetickú chladiacu látku freón, nahradil Carrier jedovatý amoniak – čpavok vo svojich klimatizáciách touto zložkou. Carrier založil s partnermi vlastnú spoločnosť na výrobu a vývoj klimatizácii a chladiacim systémom vybavil Biely dom, Americký kongres aj slávnu Madison Square Garden.

Najväčší boom zažili klimatizácie v USA

Počas Druhej svetovej vojny využíval klimatizácie najmä vojenský priemysel a po vojne nastal jej obrovský rozmach aj v amerických domácnostiach. Údaje z roku 1950 ukazujú, že Američania, ktorí vlastnili klimatizáciu mali oveľa lepší spánok a zvýšila sa im kvalita života.

Od roku 1957 nahradil piestový kompresor rotačný a klimatizácie sa stali tichšie, ľahšie a kompaktnejšie. Masovému šíreniu už nemohlo nič zabrániť. V šesťdesiatych rokoch zažili klimatizácie v amerických domácnostiach obrovský boom. Vlastniť ju bolo určitým spoločenským statusom najmä na predmestiach veľkých miest. Dnes vlastní klímu v USA takmer 90 percent domácností. Uvádza to Medzinárodná energetická agentúra.

V osemdesiatych rokoch prišla spoločnosť Toshiba na trh s novým typom kompresora zvaným invertor. Táto technológia dodnes umožňuje regulovať otáčky klimatizácie a tým upravuje jej výkon a znižuje spotrebu elektrickej energie a najmä hlučnosť klimatizácie.

Nové milénium prinieslo so sebou zmenu chladiacich zmesí využívaných v klimatizáciách. Namiesto freónu, ktorý nepriaznivo vplýva na životné prostredie sa začalo využívať chladivo R32. „Všetky splitové a multisplitové klimatizácie od ZSE sú dodávané už iba s chladivom R32, čím prispievame k znižovaniu emisií, znižovaniu vplyvov na ozónovú vrstvu a celkovo k ochrane životného prostredia,“ hovorí odborník zo ZSE.

Klimatizácia budúcnosti je šetrná k prírode

Okrem zdokonaľovania smart funkcií sa v budúcnosti klimatizácií kladie dôraz na perfektnú čistotu vzduchu v interiéri. Vyvíjajú sa stále dômyselnejšie vzduchové filtre, ktoré dokážu pohltiť nielen drobné čiastočky prachu ale i baktérie a vírusy.

Výzvou je aj personalizované chladenie, ktoré každej osobe v miestnosti prinesie pocit tepelnej pohody. Často sa totiž stáva, že zatiaľ čo je niekomu v klimatizovanej miestnosti príjemne, inému už môže byť chladno.

Klíma budúcnosti by mohla každej osobe v miestnosti navodiť ideálne teplotné podmienky, pretože by dokázala zohľadniť ich individuálne potreby. Konštruktéri uvažujú o princípe teplotných ostrovčekov, v ktorých by sa dané osoby pohybovali. Monitorovanie osôb by fungovalo prostredníctvom smart hodiniek, ktoré by boli aplikáciou prepojené s centrálnym klimatizačným systémom.

Najväčšou výzvou je upraviť spotrebu klimatizačných zariadení. Používanie klimatizácií tvorí dvadsať percent spotreby elektriny na celom svete. Ukazuje to správa The Future of Cooling Report, ktorú v roku 2018 vydala Medzinárodná energetická agentúra.

Preto je veľmi dôležité, aby napriek nárastu používania klimatizácií v domácnostiach, boli tieto zariadenia energeticky efektívne a čo najmenej ohrozovali životné prostredie. Dnes je riešením napojenie klimatizácie na fotovoltické panely alebo zelená energia v domácnosti. To všetko je dostupné v ZSE.

_Zdroje:

_{https://www.energy.gov/…conditioning}

_{https://todayshomeowner.com/…onditioners/}

_{https://www.verivox.de/…age-1120301/}

_{https://www.eia.gov/…y/detail.php?…}