Otec jej podpísal rozsudok smrti a on skončil v lágri: Drsná pravda o rodine Miloša Kopeckého
Keď sa povie jeho meno, väčšine z nás sa vybaví tvár muža, ktorý nepotreboval kričať, aby si podmanil priestor. Stačilo jemné nadvihnutie obočia, úsporné gesto a hlas, ktorý v sebe niesol nevídanú zmes inteligencie a cynizmu.
Herec Miloš Kopecký bol kráľom premien – od záludných princov cez bonvivánskych barónov až po prostorekého doktora Štrosmajera. Diváci ho milovali pre jeho šarm a vtip, väčšina z nich netušiac, že „lev salónov“ v skutočnosti celý život zvádzal boj s démonmi, ktorí by mnohých zlomili už v mladosti.
Tieň žltej hviezdy a otcov ortieľ
Príbeh Miloša Kopeckého sa začal písať v roku 1922 v Prahe, no jeho bezstarostné detstvo v rodine kožušníka Vladimíra a klobúčnice Marty kruto preťala vojna. Pre mladého Miloša mala tragédia mimoriadne osobný a trpký rozmer. Jeho matka bola Židovka, čo rodinu vystavilo nepredstaviteľnému tlaku. Práve tu sa odohral moment, ktorý v Milošovej duši zanechal nezmazateľnú jazvu. Ako píše portál Blesk.cz, jeho otec sa s matkou kvôli jej pôvodu rozviedol, aby zachránil kožušníctvo. Tým ju však zbavil ochrany, ktorú jej zmiešané manželstvo poskytovalo.
Sám Kopecký na tento zlom spomínal vo svojej autobiografickej knihe Já: „Otec nad mamičkou de facto vyniesol ortieľ. Keby rodičia neboli rozvedení, mamička by sa neocitla v Osvienčime, ale zostala by možno v Terezíne, kde sa dala vojna prežiť.“
Marta Kopecká v Osvienčime zahynula. Mladý Miloš však neunikol hrôzam vojnových rokov – v auguste 1944 putoval pre svoj pôvod do pracovného tábora v Bystřici u Benešova. Ako pripomínajú viaceré materiály venované známemu hercovi, podmienky v lágri boli brutálne. Velenie mal na starosti krutý dôstojník SS Ernest Maurer, ktorý neváhal nechať väzňov roztrhať psami. Kopecký prežil mesiace v drevákoch, o hlade a v neustálom strachu o život.
Maska cynika ako brnenie proti bolesti
Po vojne sa Miloš rozhodol, že strach už nebude jeho pánom. Začínal od nuly, ako kulisák, no jeho talent bol dosť žiarivý na to, aby zostal v zákulisí. Prešiel desiatkami divadiel, od Národného až po svoje milované Divadlo na Vinohradech, kde pôsobil neuveriteľných 31 rokov. Vyvinul si štýl, ktorý kritici trefne opisovali ako „inteligentnú komiku s prvkami skepsy, irónie a sebaironie.“
Kopecký nehral srdcom, ale intelektom. Jeho postavy – či už to bol feldkurát Otto Katz v Švejkovi, alebo barón Prášil – boli často pokrivené charaktery, ktorým on však dokázal vdýchnuť ľudskosť. Možno práve preto, že sám dobre vedel, čo je to bolesť.
Jeho slávny doktor Štrosmajer z Nemocnice na okraji mesta bol napísaný priamo naňho. Hoci Kopecký hovoril, že vytvoril mnoho lepších rolí, práve rázny lekár mu priniesol nesmrteľnosť. Paradoxne, ako píše portál Kinotip2.cz, v nemocničnom prostredí sa pri natáčaní necítil dobre, pretože si tam príliš uvedomoval vlastnú krehkosť a chorobu.
nasleduje časť: Boj s "čiernym psom" mániodepresie
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.