Vyzliekla sa, aby dokázala, že nie je monštrum. Český režisér s americkou hviezdou už ku koncu radšej nehovoril. Aj takto vznikal film storočia

Naposledy sa to v roku 1992 podarilo excelentnému a obľúbené hororového thrilleru Mlčanie jahniat a ako prvá takto zabodovala romantická komédia Stalo sa jednej noci ešte v roku 1935. Potom dlho-dlho nič, až Miloša Forman natočil v Hollywoode Prelet nad kukučím hniezdom. Týmto mimoriadnym spôsobom pred 50 rokmi ovládol 48. ročník slávnosti amerických filmových akademikov.

Psychologická dráma českého režiséra vyhrala všetkých päť najsledovanejších kategórií – film, režisér, herci v hlavných úlohách a scenár. Piata kategória máva aj šiesteho „hlavného“ víťaza, keďže sa delí na pôvodný námet a adaptovanú predlohu, ale v týchto troch výnimočných prípadoch dominovali snímky, ktoré ťažili z literárneho diela. Formanova z románu (Ken Kesey, 1962), ktorý v slovenskom preklade znel podľa oboch originálnych verzií – Prelet nad kukučím hniezdom. Scenáristi Lawrence Hauben a Bo Goldman sa v mnohom držali predlohy.

Výkony, na ktoré sa nezabúda

Dej legendárnej snímky sa odohráva v psychiatrickej liečebni a podobné sú aj udalosti. Hlavné slovo vo filmovej verzii má však v parádnom stvárnení Jackom Nicholsonom excentrický „R.P.“ McMurphy, ktorého v roku 1963 v Oregone uväznili „za zákonom definované“ znásilnenie 15-ročného dievčaťa. Tvrdil, že podľa jej vyspelosti usúdil, že mala viac ako 18 rokov, pričom však mal za sebou päť predchádzajúcich zatknutí za napadnutie. Aby sa vyhol drine na pracovnej farme, ocitol sa namiesto väzenia v liečebni pre psychicky chorých.

Obrovitý indiánsky náčelník „Šéf“ Bromden má autentickú identitu, zahral ho potomok pôvodných obyvateľov Will Sampson, lenže oscary v hereckých kategóriách išli len na hlavné úlohy. Okrem Nicholsona dostala cenu aj Louise Fletcherová, ktorá excelovala ako chladnokrvná a bezcitná vrchná sestra Mildred Ratchedová. Predstavuje pasívne-agresívnu autoritu, na prvé vnímanie je zdvorilá a profesionálna, no v skutočnosti manipulatívna a krutá. Až desivým nestrácaním kontroly udržiava na psychiatrickom oddelení poriadok, využíva ponižovanie a tresty. Dokonalým stvárnením prezentuje symbol systému – neľudskú, byrokratickú moc, ktorá potláča individualitu.

Napätie aj chladné vzťahy

Film sa nakrúcal v štátnej nemocnici v Oregone a český rodák – režisér Forman trval na autenticite, preto herci trávili v nemocnici celé týždne. Mnohí z nich tam aj spali, stravovali sa s pacientmi a zúčastňovali sa na skupinových terapiách. V snímke si dokonca zahral vtedajší riaditeľ nemocnice Dr. Dean Brooks – stvárnil postavu Dr. Spiveyho (ktorý prijíma McMurphyho). Okrem neho bolo vo filme obsadených aj mnoho skutočných pacientov nemocnice ako komparzistov. Ku koncu nakrúcania mali členovia štábu problém rozoznať, kto je platený herec a kto je skutočný pacient.

Hoci výsledok bol geniálny, viaceré zdroje potvrdili, že vzťah medzi režisérom Milošom Formanom a Jackom Nicholsonom bol počas nakrúcania veľmi napätý. Nicholsonovi sa nepáčilo, že Forman neustále menil uhly kamery a on musel scény opakovať mnohokrát. Ku koncu nakrúcania spolu takmer vôbec nehovorili a komunikovali len cez prostredníka (kameramana).

Odstup a odmeranie sprevádzalo na pľaci aj herečku Louise Fletcherovú – v jej prípade však boli zámerné a plánované. Keďže chcela rolu stvárniť čo najvernejšie, správala sa chladne a odmerane aj mimo „ostrých“. Spomienky ľudí zo štábu hovoria o tom, že ju v súkromí ostatní kolegovia izolovali. V posledný deň nakrúcania však urobila nečakané gesto: vyzliekla sa pred celým štábom do spodnej bielizne, aby im dokázala, že nie je „monštruóznou sestrou“, ale obyčajnou ženou.

Naštrbený vzťah napravil až úspech filmu

Sošky tiež pred piatimi desaťročiami získali okrem režiséra Miloša Formana aj producenti – Saul Zaentz a v tom čase už známy herec Michael Douglas, ktorý sa postupne stal jedným zo značkových symbolov filmového Hollywoodu. Práve pre Formanovu snímku opustil skvele rozbehnutý detektívny seriál V uliciach San Francisca a epizódy jeho poslednej série si diváci v premiére užívali ešte niekoľko týždňov po tom, ako Douglasa ocenili za jeho (doteraz) najväčší producentský počin. Na druhú a jedinú hereckú oscarovú sošku si počkal 12 rokov (hlavná úloha – Wall Street).

Zaujímavosťou je, že práva na sfilmovanie knihy pôvodne vlastnil Kirk Douglas (otec Michaela Douglasa). Roky sa snažil film zrealizovať a sám chcel hrať hlavnú postavu. Projektu sa však nikto nechcel chytiť. Keď práva prevzal jeho syn Michael, otec už bol na rolu McMurphyho príliš starý. Kirk synovi údajne dlho zazlieval, že si vysnenú rolu nemoholzahrať. Jeho postoj zmenil až úspech filmu a opakovane neskôr ocenil dielo, pod ktorým je podpísaný aj jeho potomok.

Výnimočné dielo

Úspech „Preletu nad kukučím hniezdom“ podčiarkla konkurencia, v ktorej sa zrodil. Na najlepší film boli nominované aj ďalšie majstrovské diela pod taktovkami režisérskej špičky – Amarcord (Federico Fellini), Barry Lyndon (Stanley Kubrick), Psie popoludnie (Sidney Lumet) a Nashville (Robert Altman). Felliniho kúsok dokonca rok predtým vyhral cenu pre najlepší cudzojazyčný film, ale po fenomenálnom úspechu distribučnej premiéry v USA ho akademici zvažovali aj na tú najzásadnejšiu cenu.

Dôkaz o výnimočnosti dekorácií v 5 hlavných kategóriách poskytujú aj fakty o oscarovo najúspešnejších filmoch histórie. Ben-Hur (1959), Titanic (1997) i Pán prsteňov: Návrat kráľa (2003) získali po 11 sošiek, ale ani jeden z nich nezavŕšil triumfy v najsledovanejších sférach. Každému chýbali dve, resp. tri. Scenáristicky uspela len adaptácia Tolkienovho Pána Prsteňov. Aj z tohto uhla pohľadu je Prelet nad kukučím hniezdom mimoriadna filmová dráma, tak ako je Mlčanie jahniat výnimočný thriller. Oba patria na predné pozície svetovej kinematografie, keďže prezentujú komplexný filmársky kumšt.