Ako to bolo s Trumpom? Scenárista Simpsonovcov pre Pravdu odhalil tajomstvo slávnych predpovedí

Američan Mike Reiss bol hlavným scenáristom a showrunnerom animovaných Simpsonovcov, ktorí sa vysielajú dodnes. Za prácu na kultovom projekte získal štyri ceny EMMY, na konte má aj scenáre k filmom ako Môj život v ruinách či Doba ľadová. Pre Pravdu hovoril exkluzívne o svojej práci, spomínal na zlatú éru osudov Lisy, Barta či Homera – žltých postavičiek, ktoré miluje celý svet. A nevyhli sme sa ani politike.

Vo chvíli, keď sa stretávame, ste na Slovensku len pár hodín, videli ste už niečo?

Áno, videl. S manželkou sme mali pár hodín, prešli sme sa po celom starom meste, vyšliapali sme si to hore na hrad, obišli sme ho. Videli sme tie „pohľadnicové“ miesta hlavného mesta.

Ste známy svojím častým cestovaním s manželkou. Na zozname máte okolo 140 krajín, ktoré ste už navštívili. Na Slovensku ste prvýkrát?

Toto je moja tretia návšteva Bratislavy. (úsmev)

Naozaj?

Áno, bol som už všade. A spája sa mi s ňou aj príbeh, ktorý rád rozprávam. Pred dvadsiatimi rokmi sme tu boli prvýkrát a moja manželka si zlomila nohu. Spôsobovalo jej to bolesť celé roky a toto leto si ju dala „opraviť“, konečne ju operovali. V deň, keď vyšla z nemocnice po operácii, z Bratislavy prišla pozvánka: Nechcete prísť na návštevu? Je to, akoby ste chceli dokončiť tú „prácu“. (smiech)

Pomáha vám cestovanie nachádzať nápady? Inšpirujú vás návštevy iných krajín, keď sedíte nad papierom, respektíve pred počítačom a snažíte sa napísať nejaký scenár alebo vymyslieť úderné vtipy?

Neberiem si žiadnu priamu inšpiráciu z miesta, kde sa práve nachádzam, ale rozhodne vám také čosi istým spôsobom otvorí hlavu. Nepremýšľate tak, ako by ste premýšľali doma. Je to stimulujúce a robí vás to kreatívnejším. Takže nápady mám stále, ale nebudú to nápady o Slovensku. Bude to nejaký šialený nápad pre Simpsonovcov alebo niečo podobné.

Keď vezmeme do úvahy všetky krajiny, ktoré ste navštívili. V jednom podcaste ste spomínali Severnú Kóreu, Etiópiu, Sudán. Existuje konkrétny zážitok, ktorý vám utkvel v pamäti a ktorý je možno už niekde, aj keď nie priamo, vložený do scenára?

Jedna vec, ktorú si z cestovania odnášam, je poznanie, že všetci sú milí. Všade sú všetci milí… okrem Hondurasu. Išli sme do Hondurasu, za dva týždne som tam nestretol jediného milého človeka. Ale inak sú všetci láskaví. A kamkoľvek prídeme, ľudia pozerajú Simpsonovcov. To ma občas zabíja. Prísť do Saudskej Arábie a vidieť, že to tam milujú, alebo do Ruska a Indie… Viete, my na nich nemyslíme, nemyslíme na svet, keď píšeme seriál, ale každý si z neho niečo vezme.

Boli ste súčasťou Simpsonovcov v dobe, ktorú môžeme nazvať zlatou érou (pozn. redakcie – Mike Reiss písal scenáre k Simpsonovcov od roku 1989, v rokoch 1991 až 1993 bol showrunner – hlavný scenárista). Šlo o jedno z najúspešnejších období, dokonca ste získali štyri ceny Emmy. Vnímate sa ako súčasť histórie popkultúry?

Rád som súčasťou toho celého, ale je to taká obrovská mašinéria s toľkými talentovanými ľuďmi, že keby som sa nikdy nenarodil, seriál by bol presne taký istý dobrý. Práca na Simpsonovcoch z vás naozaj vytiahne úplne všetko a mňa teší, že som bol v centre toho celého. A dal som im všetko. Určite však existujú aj iní ľudia, ktorí by mohli zaujať moje miesto.

Môžete trochu poodhaliť, aký bol kreatívny proces v 90. rokoch, keď ste pracovali ako showrunner a scenárista? Bol to skôr kreatívny chaos alebo štruktúrované a premyslené hromadenie nápadov?

Bolo to veľmi zaujímavé. Keď sa na to spätne pozerám – vtedy som nad tým príliš nepremýšľal – ale keď seriál začínal, nikto na ňom nechcel pracovať. Nikto nemal vieru, že by mohol fungovať, že by dospelí pozerali kreslený seriál. V pôvodnom scenáristickom tíme – bolo nás osem, ktorí sme vynašli Simpsonovcov a všetky postavy a spôsob rozprávania – nikto z nás predtým nenapísal televízny scenár. Boli sme ľudia, ktorí písali vtipy, alebo boli textármi v reklame či novinári, no žiadny profesionálny televízny scenárista nechcel byť toho súčasťou. Takže sme si to vymýšľali za pochodu, práca bola pre nás zábavou. Mysleli sme si, že to nikto nikdy nebude pozerať. Možno v tom spočíva aj tajomstvo. Povedali sme si vtedy: „Dobre, tak zabavme sami seba a dajme do televízie také vtipy, aké sme v nej ešte nikdy nevideli.“

Začali ste epizódou „Lisa ide do Washingtonu“.

To bola prvá, ktorú som napísal.

Má špeciálne miesto vo vašom srdci alebo existuje nejaká iná epizóda či scéna, ktorú považujete za úplne najlepšiu?

Viedol som seriál len približne počas päťdesiatky epizód, ale z mojej éry je jednoznačne najlepšia Marge vs. the Monorail). Urobili sme epizódu o jednokoľajke. Od začiatku až do konca s ňou boli problémy, nikto sa na nej nesmial, nefungovala. A potom sa všetko spojilo presne na konci. Keď si ju pozerám dnes, hovorím si: „Ako sme toto dokázali?“ Nemôžem uveriť, že som toho bol súčasťou. Keď ju sledujete, má spád ako film. V skutočnosti animátor, ktorý ju režíroval, neskôr natočil film Zootopia a získal zaň Oscara. A scenáristom bol aj Conan O'Brien, ktorý sa stal veľmi slávnym americkým televíznym zabávačom. Pre Conana to bol prvý scenár, ktorý kedy napísal.

Keď som mojim priateľom povedal, že s vami budem robiť rozhovor, všetci, ale naozaj všetci prišli s tým, aby som sa vás spýtal na predpovede. Je to asi najklišéovitejšia otázka, ale ako to vlastne je? Je za pravdivosťou predpovedí vyššia moc, šťastie, alebo je to len veľmi dobré pozorovanie sveta okolo nás?

Pravda je jednoducho v číslach. Urobil som si matematiku – napísali sme osemdesiat tisíc vtipov pre Simpsonovcov. Možno desať z nich sa splnilo. Takže to nie je veľmi dobrý štatistický priemer. Pointa Simpsonovcov, spôsob, akým to celé píšeme, je položiť si otázku: „Čo je tá najhlúpejšia vec, ktorú by ľudia mohli urobiť?“ A čoraz častejšie ju robia. Takto to funguje. Nepredpovedáme budúcnosť. Keď si kreslený seriál robí žarty zo sveta, je to satira. Ale keď svet začne robiť veci, ktoré vidí v kreslenom seriáli, to je trochu desivé. Postavené na hlavu.

Epizóda s Donaldom Trumpom vyšla v roku 2000. A teraz, keď je už druhýkrát v prezidentskom kresle, ako vnímate, že sa tá predpoveď naplnila?

Viete, to považujem za vtipné. Robil som si taký osobný prieskum. Je to epizóda, kde si Lisa predstavuje, že sa stane prezidentkou, a povie vetu: „No, po prezidentovi Trumpovi sme zdedili dosť veľký rozpočtový škrt.“ To bolo všetko. Celá predpoveď. A ľudia zabúdajú, že bol rok 2000 – Donald Trump už vtedy, tak dávno, hovoril, že uvažuje o kandidatúre na prezidenta. My sme si len vybrali toho najpodivnejšieho kandidáta, ktorý to v danom čase oznámil, a to bol on. Povedal, že bude kandidovať na prezidenta, že deportuje všetkých imigrantov, že zavedie clá na všetko… Všetko bolo na stole už vtedy. Jediná chyba, ktorú urobil, bolo, keď povedal: „A moja viceprezidentka bude Oprah Winfreyová.“

To sa možno ešte stále môže stať, ktovie.

(smiech) Kiežby.

Ale je tu aj trochu strašidelná časť toho všetkého. Simpsonovci sú postavení na satire a spoločenskom komentári. Ale čo si myslíte teraz, keď sú autokratické režimy na vzostupe po celom svete? Aká je pozícia Simpsonovcov? Obávate sa niekedy o budúcnosť televízie a slobody slova?

Určite sa obávam o slobodu slova v Amerike a o satiru. Myslím si však, že Simpsonovci by mohli byť v bezpečí. Viete, Donald Trump nikdy nespomenul Simpsonovcov. Je to 79-ročný muž, starí muži náš seriál nepozerajú. Spomenul raz, že urobil niečo pre charitu a povedal: „Homer Simpson, teraz si na rade ty!“ Mal som pocit, že si doslova myslí, že Homer je skutočná osoba. Programy ako South Park, ktoré si robia žarty z prezidenta priamo, tie sú v jeho hľadáčiku. Oni by sa mali obávať, aj late-night talkšou. My sme nikdy nespomenuli Donalda Trumpa, okrem toho roku 2000. Robíme všetku našu satiru symbolicky a krypticky. Namiesto toho, aby sme si robili žarty z Donalda Trumpa, urobíme príbeh o tom, ako sa napríklad pán Burns správa autokraticky. Všetko redukujeme na všeobecnú, symbolickú úroveň.

Na Slovensku budete mať masterclass (prednášku) pre scenáristov, ľudí z tvorivého televízneho prostredia. Otočím trochu otázku. Ak by ste mali masterclass pre divákov, akú radu by ste im dali, ako si v dnešnej dobe nájsť dobrú a kvalitnú televíznu tvorbu?

Nájsť dobrú televíziu? Musím povedať, že robím, čo väčšina televíznych scenáristov – nepozerám televíziu. Nezaujíma ma. Chodím do kina. A hoci píšem komédie, do kina chodím len na horory. Takže vám môžem odporučiť dobré horory…

<OT>Tak skúste jeden. <AN>Páčil sa mi Weapons (Zbrane), ktorý je práve teraz vonku. Choďte si ho pozrieť.