Najnovšie

Ukrajinská víťazka Eurovízie spievala o vojne: Teraz pred ňou s deťmi uteká, muža nechala v boji

Ukrajinská speváčka Džamala (tiež Jamala) pred šiestimi rokmi dobyla Európu so skladbou o deportáciách krymských Tatárov z rozkazu sovietskeho vládcu Josifa Stalina počas druhej svetovej vojny.

20.3.2022 07:12
odoberať
Google News
zdieľať

Teraz táto krymskotatarská interpretka musela sama s deťmi opustiť svoju krajinu kvôli vojnovému konfliktu, keď na Ukrajinu vpadli ruské vojská, píše agentúra Reuters. „Keď cudzinci prichádzajú, prídu do vášho domu. Všetkých vás zabijú a povedia: ‚Nie je to naša vina‘,“ spievala Džamala v pochmúrnom hite, s ktorým prekvapivo v roku 2016 vyhrala inak optimistickú hudobnú súťaž Eurovízia.

Tridsaťosemročná speváčka, vlastným menom Susana Džamaladinovová, sa ukrývala v kyjevskom bombovom kryte, kým sa jej s jej dvoma deťmi podarilo utiecť do Turecka. Manžela nechala na Ukrajine bojovať s približujúcimi sa ruskými vojskami.

„Manžel ma 24. februára zobudil a povedal mi, že začala vojna a že nás napadli Rusi. V tej chvíli som bola v šoku. Bola to nočná mora,“ spomína z Istanbulu Džamala.

Cesta do bezpečia podľa nej nebola ľahká. „Boli sme v aute a počula som taký zvuk – bzzz. Pred sebou sme uvideli (raketu),“ popísala perné chvíľky speváčka a Európanov vyzvala, aby Ukrajinu podporili. „Nie je to len ukrajinská vojna, je to vojna proti európskym hodnotám. Myslím si, že sme v tom všetci spoločne,“ povedala pre Reuters.

Džamala svojou piesňou z roku 2016 chcela uctiť pamiatku krymskotatarských obetí stalinskej éry. Aj keď v texte songu nebola zmienka o ruskej okupácii Krymu, časť ukrajinskej verejnosti pieseň chápala aj ako protest proti násilnému záberu ukrajinského polostrova Ruskom na jar roku 2014. Moskva skladbu vtedy odsúdila ako politickú provokáciu.

Foto: Hannibal Hanschke SITA/AP Archívny záber: Ukrajinská speváčka Jamala (Džamala) počas spievania skladby 1944 na Eurovízii.

Deportácie, ktoré mali byť podľa sovietskeho diktátora Josifa Stalina trestom za údajnú kolaboráciu s nacistickým Nemeckom, postihli asi 220-tisíc krymských Tatárov a príslušníkov niekoľkých ďalších krymských menšín. Väčšina transportov zamierila do Strednej Ázie a na Sibír. Až v roku 1967 boli obvinenia voči občanom tatárskej národnosti odvolané a na konci 80. rokov im bol povolený návrat do vlasti.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy