Milovala ho 44 rokov, no pred oltár nešla: Ivu Janžurovú (84) trauma z bývalého režimu navždy poznačila
Patrili k najstabilnejším párom česko-slovenského šoubiznisu a ich lásku im mnohí závideli. Hoci Iva Janžurová a režisér Stanislav Remunda (†84) prežili bok po boku takmer polstoročie a vychovali dve dcéry, oficiálne „áno“ z jej úst nikdy nezaznelo. Legendárna herečka až po rokoch otvorene priznala, prečo si svojho životného partnera nikdy nezobrala za muža.
Stanislav Remunda, Iva Janžurová vo filme Petrolejové lampy.
Za všetkým podľa niektorých rozhovorov stojí ponižujúca skúsenosť z mladosti a rozvodové peklo, ktoré v nej zanechalo hlboké jazvy. Toto je príbeh ženy, ktorá uprednostnila vnútornú slobodu pred úradnou pečiatkou a dokázala, že skutočný cit nepotrebuje papier.
Cesta Ivy Janžurovej na vrchol umeleckého neba nebola vopred nalinkovaná v divadelných šatniach, ale začala sa v skromných pomeroch učiteľskej rodiny. Narodila sa 19. mája 1941 v juhočeskej Žirovnici. Jej rodičia boli obaja pedagógovia, čo zásadne sformovalo jej disciplínu a zmysel pre povinnosť. V súlade s rodinnou tradíciou vyštudovala pedagogické gymnázium v Českých Budějoviciach a po maturite sa skutočne nakrátko postavila za katedru.
Volanie umeleckého sveta však bolo natoľko intenzívne, že sa rozhodla pre riskantný krok, skúšky na pražskú DAMU. Po jej úspešnom absolvovaní v roku 1963 nastúpila do Divadla na Vinohradech, kde pod vedením vtedajších režisérskych špičiek okamžite prejavila svoj unikátny dar: schopnosť v jedinej sekunde prejsť z nespútaného smiechu do hlbokej tragiky.
Blesková svadba a rozvodové peklo za socializmu
Práve v období jej prudkého kariérneho vzostupu prišlo k prvému osudovému stretnutiu, ktoré malo navždy definovať jej postoj k oficiálnym inštitúciám. Počas nakrúcania seriálu Pieseň pre Rudolfa III. v roku 1968 podľahla kúzlu kameramana Jána Eisnera. Bola to láska ako z románu – divoká, spontánna a rýchla. Sobáš prišiel už po dvoch mesiacoch známosti.
Manželská idyla však narazila na realitu rozdielnych pováh a po pol roku nasledoval rozchod. Skutočná životná trauma však neprišla s koncom citu, ale v ponižujúcej rozvodovej sieni. Vtedajší právny systém vyžadoval, aby manželia pred komisiou demonštrovali „neprekonateľný odpor“, hoci sa Iva a Ján v skutočnosti nerozišli v zlom. Proces, pri ktorom musela na súde verejne hádzať špinu na človeka, ktorého si vážila, v nej zanechal taký hlboký odpor, že si vtedy v duchu sľúbila, že už nikdy v živote nepredstúpi pred žiaden úrad kvôli partnerskému zväzku. „Ten proces rozvodu ma strašne rozrušil. Znechutil. Naveky. Nie, že by sme sa s manželom nenávideli, ale aby nás na súde rozviedli, museli sme to tvrdiť,“ informuje Pluska. „Je to šialené, rozprávate, aký k sebe máte neprekonateľný odpor, pritom to nie je pravda. Podstata našej nezhody bola v niečom inom, krehkejšom, ťažko definovateľnom… Prišlo mi to nejapné a vtedy som sa rozhodla, že už to nikdy podstúpiť nechcem,“ prehovorila.
Muž, ktorý ju „ulovil“ na vlastnej svadbe?
Tento sľub podrobila skúške času, keď stretla herca a režiséra Stanislava Remundu. Ich príbeh sa začal priam neuveriteľne. Remunda bol do Ivy zahľadený už dlho a traduje sa, hoci to nie je oficiálne potvrdené, že sa nepozvaný objavil na jej svadobnej hostine s Eisnerom na zámku Konopište. Bez slova sa najedol a odišiel, akoby podvedome čakal na svoju šancu. Tá prišla po jej rozvode a vytvorili spolu jeden z najstabilnejších párov šoubiznisu.
„Ivuška je kapitál. Životný kapitál,“ hovoril Remunda. Hoci on o oficiálnu svadbu veľmi stál a Ivu považoval za svoj najväčší životný kapitál, ona zostala neoblomná. Prežili spolu v harmonickom zväzku „na psiu knižku“ neuveriteľných 44 rokov, vychovali dve dcéry, Sabinu a Theodoru, a vytvorili umelecký tím, ktorý fungoval na javisku aj doma. Remunda zostal jej jedinou životnou láskou až do svojej smrti v roku 2012, no obrúčku mu nikdy nenasadila.
Svetový úspech v Cannes a herecké chameleónstvo
Jej kariéra medzitým naberala medzinárodné rozmery. V roku 1971 podala životný výkon v dráme Petrolejové lampy pod režisérskym vedením Juraja Herza. Snímka bola nominovaná na Zlatú palmu v Cannes a Iva Janžurová za postavu tragickej Štepy zožala svetové ovácie postojačky. Dokázala však niečo, čo máloktorá iná herečka – z vážnej dramatickej polohy plynule prešla do polohy „kráľovnej komédie“.
Filmy ako „Pane, vy jste vdova!“, kde excelovala v náročnej trojrole, alebo Marečku, podejte mi pero!, sa stali zlatým fondom česko-slovenskej kinematografie.
Boj o život na javisku a rodinné dedičstvo
Napriek obrovskej sláve a uznaniu zostala Iva Janžurová vždy pevne nohami na zemi. Jej húževnatosť bola vystavená najťažšej skúške v roku 2002. Počas predstavenia v pražskom Stavovskom divadle na ňu priamo na javisku spadla ťažká kulisa. Herečka utrpela vážne zranenia a len zázrakom neprišla o život. Svoju silu však preukázala bleskovým návratom k práci, čím šokovala lekárov aj verejnosť.
Dnes, vo veku 84 rokov, je stále umelecky aktívna. Píše divadelné hry, režíruje a vystupuje v rodinnom divadle Kalich spolu so svojimi dcérami. Sabina Remundová dnes patrí k popredným českým herečkám a Theodora k uznávaným dokumentaristkám. Iva Janžurová tak zostáva nielen legendou obrazoviek, ale predovšetkým symbolom vnútornej slobody a dôkazom, že skutočne hlboký a verný vzťah nepotrebuje žiadny úradný certifikát na to, aby pretrval navždy.
Použité zdroje: Plus 7 dní, Česko-Slovenská filmová databáza, IDnes.cz, Blesk.cz, Rozhovory pre program 13. komnata (Česká televízia), Aktuálně.cz
Pozrite si tiež:
Video
Vzdala sa slávy pre lásku, životnú rolu nenašla v Arabele, ale v príbehu o Nepelovi. Jana Nagyová o emigrácii, zbraniach žien aj o tom, prečo ju svet nebral vážne
Pre milióny divákov zostane navždy nezabudnuteľnou Arabelou, no jej skutočný životný príbeh mal od rozprávky v mnohom ďaleko.
Zdroj:
Pravda
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.