Dobrý deň, ja som rodina. Syna Brigitte Bardotovej na pohrebe nikto nespoznal. Pri rakve sa neubránil plaču, aj keď ho matka nazvala nádorom

Hoci si Brigitte Bardot želala jednoduchosť, jej odchod sprevádzali silné emócie a odhalenia, ktoré doteraz ostávali za bránami jej vily La Madrague.

Manžel ikony, Bernard d'Ormale, v exkluzívnom rozhovore pre Paris Match priznal, že Brigitte pred smrťou podstúpila ťažký boj. Krátko pred decembrovým skonom podstúpila dve operácie súvisiace s rakovinou. „Vždy sa chcela za každú cenu vrátiť domov, hoci ju trápili vyčerpávajúce bolesti chrbta,“ uviedol d'Ormale. Napriek utrpeniu však legenda až do posledného výdychu nestrácala vedomie a starala sa o to, čo bolo jej srdcu najbližšie – osud zvierat.

Kostol namiesto honosných kytíc ruží zdobili poľné kvety. Dojemným momentom bola prítomnosť speváčky Mireille Mathieu, ktorá so slzami v očiach nazvala Brigitte svojou „sestrou“ a živým symbolom Francúzska. Matthieu počas rozlúčky mala v kostole aj spievať. Medzi hosťami nechýbal ani ekologický aktivista Paul Watson či rodina Belmondovcov. Prišla aj politička Marine Le Penová, s jej otcom bola Brigitte Bardot v priateľskom vzťahu dlhé roky.

Brigitte Bardot odmietla národný hold v Paríži. Podľa jej manžela by za najväčšiu poctu považovala zriadenie úradu pre ochranu zvierat, nie štátne pocty. Svoju večnosť napokon nenašla v záhrade vily, ako kedysi plánovala, ale na prímorskom cintoríne – tvárou k milovanému moru, vedľa svojho prvého manžela Rogera Vadima.

Verejnosť mohla priebeh pohrebu sledovať prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek v miestnom prístave. Ostatky herečky boli následne uložené na miestnom námornom cintoríne (Cimetière marin) do rodinnej hrobky, kde odpočívajú jej rodičia a prvý manžel, režisér Roger Vadim.

Koniec jednej rodinnej drámy

Pohreb sa však nezaobišiel ani bez prekvapujúceho momentu, hoci v duchu zmierenia. Ako informoval portál Purepeople.com, na pohreb priletel z nórskeho Osla aj jediný syn Bardotovej – Nicolas Charrier (65), ktorý bol potomkom jej druhého manželstva s Jacquesom Charrierom. Sprevádzala ho aj dcéra – Bardotovej vnučka Thea Charrier.

Keďže sa na verejnosti neobjavoval desaťročia, pri vstupe ho nikto nespoznal a musel sa personálu predstaviť slovami: „Dobrý deň, rodina Charrierovcov“. Nicolas sedel v prvom rade vedľa vdovca Bernarda d'Ormala a počas celého obradu sa pri rakve svojej matky neubránil hlbokému pohnutiu a slzám. Matke priniesol masívny veniec s nápisom Mamička.

Účasť syna vniesla do obradu dôležitý rozmer, najmä vzhľadom na ich pohnutú minulosť. Bardotová v minulosti šokovala svet vyjadreniami vo svojej biografii, kde tehotenstvo prirovnala k „nádoru“, čo viedlo k dlhoročnému odcudzeniu a súdnym sporom. Bardot dokonca v knihe napísala, že „radšej by som porodila malého psíka“. Citácie v knihe boli také silné a kruté, že ju Nicolas aj s otcom Jacquesom po jej vyjdení zažalovali a dokonca vysúdili odškodné 250-tisíc frankov. Mnohí však dnes jej kruté slová vnímajú ako súčasť širšieho kontextu a ťažkého stavu popôrodnej depresie, ktorý vraj prežila.

Posledné roky podľa zdrojov priniesli potrebné upokojenie. Manžel Bernard d'Ormale zdôraznil, že hoci Nicolas vyrastal u otca, s matkou boli v pravidelnom kontakte a navštevoval ju v La Madrague aj so svojimi deťmi. Sama herečka neskôr v autobiografii svoje slová korigovala vyznaním, že syn je jej oporou, ktorú miluje nadovšetko.

Zaujímavosti o Brigitte Bardotovej

„Stvorila“ Saint-Tropez: Pred jej príchodom bolo Saint-Tropez len tichou rybárskou dedinou. Po filme …a Boh stvoril ženu (1956) sa stalo svetovým centrom smotánky.

Symbol republiky: V roku 1969 sa stala prvou slávnou ženou, ktorá stála modelom pre bustu Marianne – oficiálny symbol Francúzskej republiky.

Radikálny rez: Kariéru ukončila šokujúco skoro – v roku 1973, v necelých 39 rokoch, na vrchole slávy. Vyhlásila, že „ľuďom už dala všetko“ a zvyšok života chce venovať zvieratám.

Odmietla Hollywood: Hoci bola svetovou megastar, nikdy sa nepresťahovala do USA. Tvrdila, že v Hollywoode by stratila svoju dušu a prirodzenosť.

Balerínky: Práve ona spopularizovala balerínky ako bežnú obuv na nosenie, keď požiadala firmu Repetto, aby jej vyrobili topánky pohodlné ako tanečné cvičky, ale vhodné na ulicu.