Slováci prichádzajú o tisíce eur, hoci nič neminú. Môže za to chyba, ktorú robí väčšina ľudí

Experti na financie sa zhodujú na tom, že dnes už nestačí si peniaze odkladať na účet alebo „pod vankúš". V tomto prípade platí, že kto si časť výplaty, ktorá mu po zostane po zaplatení všetkých účtov nechá ležať bez pohybu, ten v skutočnosti nešetrí, ale chudobnie. Odborníci z bankových domov sa pritom zhodujú, že človek nepotrebuje desaťtisíce eur ani burzové skúsenosti, aby s tým niečo urobil. Zmysel môže mať aj voľná tisícka či pravidelných 50 eur mesačne. Kľúčové však podľa nich je nezačať príliš neskoro.

Napríklad podľa produktového špecialistu na finančné vzdelávanie vo VÚB banke Štefana Hronca býva v investovaní dôležitejší čas a pravidelnosť než veľkosť prvého vkladu. Práve preto má podľa neho zmysel začať aj s menšími sumami, ktoré sú pre domácnosti zvládnuteľnejšie a menej stresujúce. Čakanie na vhodnejší čas sa totiž často končí tým, že človek neurobí vôbec nič a jeho peniaze ďalej strácajú hodnotu. „Dobrá rada podľa mňa je, že ak má človek k dispozícii jednorazovo tisíc alebo 5-tisíc eur, je rozumné časť peňazí presunúť do rezervy, ak ju nemám ešte úplne naplnenú, a časť peňazí pridať k svojim dlhodobým investíciám," hovorí špecialista na financie.

Ako investovať podľa odborníkov

Ak má človek voľných niekoľko tisíc eur, podľa odborníkov by sa mal snažiť rozložiť riziko, nepanikáriť a nastaviť si plán, ktorý bude dlhodobo udržateľný. Práve na to upozorňuje vedúci oddelenia produkt manažmentu Tatra Asset Management Tatra banky Martin Smrek. „Investorov zvládajúcich potenciálne výrazné pohyby na akciových trhoch je málo, preto pre väčšinu investorov má zmysel investovať nielen do akcií, ale aj do dlhopisov, nehnuteľností či komodít,“ vysvetlil finančný expert s tým, že práve pri slabších obdobiach sa ukazuje význam rozloženia peňazí do viacerých aktív. „Sila diverzifikácie sa ukazuje najmä v negatívnejších obdobiach," tvrdí Smrek.

Podobne to vidí aj vedúci oddelenia Asset management vo Fio banke David Brzek, ktorý odporúča jednoduchší prístup vhodný aj pre bežného človeka bez investičných skúseností. „Pre väčšinu ľudí dáva zmysel začať so široko diverzifikovanými fondmi, napríklad ETF, ktoré kopírujú vývoj celého trhu. Tým sa rozloží riziko a nie je potrebné vyberať jednotlivé akcie.“ Podľa neho pritom záleží aj na tom, na ako dlho chce mať človek peniaze odložené. „Ak človek vie, že peniaze nebude potrebovať niekoľko rokov, môže si dovoliť dynamickejšiu investíciu s vyšším potenciálnym výnosom," dodal.

Hronec z VÚB zas upriamuje pozornosť na plánovanie a dôkladné rozhodovanie sa pri nákupoch. „Dôležité je neminúť peniaze na veci, ktoré ani nepotrebujeme, nepodľahnúť emóciám a reklamným lákadlám, ale zvážiť a nastaviť si svoj plán investovania,“ zdôraznil. Práve tu sa podľa neho láme rozdiel medzi človekom, ktorý sa snaží úspory zhodnotiť, a tým, ktorý peniaze len bezcieľne presúva alebo míňa. Pri investovaní totiž podľa odborníkov často vyhráva človek, ktorý si nastaví rozumný systém a drží sa ho aj vtedy, keď trhy kolíšu.

Dôležité pritom je, že bankári nehovoria len o samotnom výbere konkrétneho produktu, ale aj o tom, čo všetko by mal človek zohľadniť ešte pred svojou prvou investíciou. Napríklad Smrek upozorňuje, že pri väčších sumách má zmysel pozerať sa na riešenia, ktoré vedia spájať viacero druhov aktív naraz. „Pre prevažnú väčšinu slovenských investorov má zmysel pri investovaní väčších súm zameriavať sa napríklad na zmiešané fondy. Ich investičné stratégie a viacero tried aktív dokážu kompenzovať negatívnu výkonnosť akcií,“ priblížil. Pre bežného človeka to v praxi znamená, že nemusí staviť všetko len na rast akciových trhov, ale môže mať časť peňazí rozloženú aj tak, aby portfólio lepšie zvládalo nepokojnejšie obdobia.

Zaujímavý rozmer do témy pridáva aj odborník na finančné vzdelávanie Hronec. Ten pripomína, že rozumné narábanie s voľnými peniazmi nemusí znamenať len nákup fondov alebo cenných papierov. „Rovnako môže byť zaujímavé a prospešné časť peňazí zainvestovať do svojho rozvoja zručností, odbornosti a rozšírenia vedomostí. Tak aby mi to na revanš prinieslo vyšší príjem, lepšie platové ohodnotenie, z ktorého následne môžem pravidelne investovať vyššie sumy a v budúcnosti tak profitovať zo ziskov,“ uviedol. Inak povedané, časť voľných peňazí môže podľa odborníkov pracovať aj nepriamo – nie cez burzu, ale cez vyšší budúci zárobok.

Prečo bez investícií chudobnieme?

Najväčší problém peňazí, ktoré len ležia na bežnom účte, je ten, že síce navonok vyzerajú rovnako, no v skutočnosti slabnú. Dôvodom je inflácia, teda rast cien v ekonomike. Znamená to, že za rovnakú sumu si človek po čase kúpi menej ako predtým. Podľa najčerstvejších údajov Štatistického úradu dosiahla medziročná inflácia na Slovensku vo februári 3,7 percenta, čo predstavuje najnižšiu úroveň za uplynulých 12 mesiacov. Ale stále je to dosť na to, aby úspory bez pohybu ďalej strácali kúpnu silu.

Na konkrétnom príklade to vyzerá jednoducho. Ak mala domácnosť na účte tisíc eur a peniaze nijako nezhodnocovala, pri spomínanej výške inflácie si za túto sumu po roku kúpi približne tovar a služby v hodnote len asi 963 eur v dnešných cenách. Alebo opačne – to, čo dnes stojí tisíc eur, môže pri takomto raste cien o rok stáť približne 1 037 eur. Na účte síce stále svieti tá istá suma, no jej reálna hodnota, ktorú pocítite pri nákupe tovarov alebo služieb, je nižšia. Práve preto ekonómovia hovoria, že človek bez investovania alebo aspoň bez zhodnocovania úspor potichu chudobnie.

Navyše platí, že slovenské domácnosti držia v hotovosti a na bankových vkladoch približne 50 miliárd eur. „Slovensko patrí medzi krajiny, kde domácnosti držia v hotovosti a bankových vkladoch vyše 45 percent svojho majetku," priblížil už skôr Andrej Rajčány zo spoločnosti Across Private Investments. Viac peňazí na bežných účtoch a v hotovosti ako my držia už iba Gréci, Cyperčania, Poliaci a obyvatelia Malty.

Martin Smrek z Tatra banky hovorí o tomto probléme úplne priamo. „Peniaze na bežných účtoch nie sú úročené, preto strácajú reálnu hodnotu vplyvom rastu cien, inflácie,“ upozornil. Pripomenul aj konkrétny prepočet, ktorý tento jav ukazuje bez zbytočnej teórie. „V uplynulom roku bola inflácia na Slovensku na úrovni štyroch percent. To znamená, že 10-tisíc eur na bežnom účte za uplynulý rok reálne stratilo 400 eur kúpnej sily,“ vysvetlil. Ešte tvrdšie podľa neho vyzerá strata v dlhšom horizonte. „Ak mal niekto uložených 10-tisíc eur na bežnom účte počas posledných desať rokov, tieto peniaze reálne stratili na hodnote až 3 400 eur.“

Podobne to vidí aj Brzek z Fio banky, podľa ktorého je dlhodobé držanie väčších úspor na neúročenom účte jednoducho nevýhodné. „Nechávať peniaze, okrem likvidnej rezervy, dlhodobo na neúročenom bežnom účte je nevýhodné rozhodnutie a naozaj reálne znižuje hodnotu majetku,“ zdôraznil. Dodal, že pri vyššej sume už strata nemusí byť len symbolická. „Rodina s hotovosťou vo výške 15-tisíc eur pri neefektívnom nakladaní môže ročne prísť o stovky eur,“ upozornil.

Hronec z VÚB banky zas infláciu približuje na príklade z bežného života. „Ak by sme nechali tisíc eur na bežnom účte v roku 2020 a porovnali by sme si, čo sme si mohli kúpiť v obchode za danú sumu v roku 2020 a dnes, zistili by sme, že košík by bol pružnejší takmer o tretinu,“ uviedol. Pripomenul, že „ceny medzi rokmi 2020 až 2025 spolu narástli približne o 37,5 percenta“. To podľa neho znamená, že „rovnaký nákup ako za tisíc eur v roku 2020 stojí v roku 2025 už asi 1 375 eur“.

Práve na tom vidno, prečo peniaze bez výnosu nechránia domácnosť pred zdražovaním. Kto ich drží len na bežnom účte, síce nominálne o nič neprichádza, no reálne si za ne môže dovoliť čoraz menej. Aj preto Smrek odporúča, aby ľudia nedržali na bežnom účte viac, než potrebujú na krátkodobú rezervu. „Je zmysluplné nemať na bežnom účte viac ako napríklad troj- až šesť násobok mesačných výdavkov. Tým si človek zabezpečí krátkodobú finančnú rezervu, na ktorú bude môcť kedykoľvek siahnuť v prípade potreby. Zvyšok voľných peňazí je zmysluplné investovať, aby získali výnosový potenciál a príležitosť ochrániť sa pred infláciou,“ dodal odborník.