Vajcia hore-dolu Európou, absurdný kšeft, ktorý zaplatí Slovák. Reťazce tlačia cenu, krajina ráta straty
Deväť z desiatich vajec, ktoré si kupujú slovenskí spotrebitelia, by mohlo byť od domácich výrobcov. Celá pätina slovenských vajec však smeruje na export. Na pultoch obchodných reťazcov zato ponúkajú vajcia dokonca z Bulharska, Litvy, Lotyšska. Mozaiku ponuky dopĺňajú české, poľské a holandské vajíčka.
Ilustračné foto.
Uhlíková stopa a zo dňa na deň drahšia nafta biznisu s vajcami „rajzujúcimi“ hore-dolu po Európe zjavne neprekážajú. Situáciu, ktorá vznikla na tohtoročnom veľkonočnom trhu s vajcami, označila Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) za absurdnú.
Do tejto tragikomickej podoby obchodu s vajcami vyústila požiadavka obchodných reťazcov so zahraničným kapitálom, ktoré pred niekoľkými rokmi oznámili, že po roku 2026 nebudú predávať vajcia z klietkových chovov. Naozaj od prvého januára 2026 známe obchodné reťazce nenakupujú od slovenských hydinárov vajcia od sliepok chovaných v klietkových chovoch.
Prečo sa hrnú na akcie
Únia hydinárov tvrdí, že v ponuke sa objavili vajcia z klietkových chovov dovážané z Lotyšska. Vyplýva to z toho, že v EÚ je zhruba rovnaká produkcia klietkových aj podstielkových vajec (zhodne po 38 percent). Samotné Slovensko produkuje v podstielkových chovoch 42 percent vajec. Klietkové vajcia odoberajú od slovenských hydinárov len domáce obchodné reťazce. Zato jeden zo zahraničných reťazcov mal v akcii klietkové vajcia v triede M v balení po 10 kusov, ktoré stálo 1,99 eura.
Samozrejme, kupujúci túto akciu uvítali. Vlani sa na Slovensku predávalo balenie desiatich vajec priemerne po 2,51 eura, no už v januári vyskočila ich cena na 2,82 eura. Každá zľava je preto vítaná. Spotrebitelia príliš nečítajú detailné informácie, odkiaľ vajcia pochádzajú, hľadia na cenovku. Hydinári konštatovali, že tri štvrtiny vajec, práve tak ako kurčiat sa predávajú v akcii. Trh je podľa nich zdeformovaný tlakom reťazcov na zľavy, ktoré reťazce podľa ÚHS požadujú cyklicky od všetkých svojich dodávateľov.
Na tento jav sa sťažujú aj ostatní potravinári. Zo slovenských zákazníkov sa stali lovci akciových cien, tak charakterizovala nákupné správanie slovenských kupujúcich Zuzana Nouzovská, generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu. Obchodníci, naopak, tvrdia, že akcie sú výsledkom aj reálnej kúpyschopnosti slovenských pracujúcich a ľudí na dôchodku. Majú nízke príjmy, preto nakupujú tovar ponúkaný v akciách.
V zľavách idú všetky druhy vajec a hydiny, pričom najviac sa predávajú masové produkty. To znamená, že na odbyt idú ochranármi a obchodníkmi toľko preklínané klietkové vajcia a tzv. klasické kurčatá odchované v najefektívnejšom režime rýchlovýkrmu. Tzv. klasické kurča sa predáva bežne po 2,79 eura za kilogram, v akcii ho však dostať aj za 2,39 eura.
Z hľadiska priemerných príjmov slovenských pracujúcich je kurča vychované vo welfare systéme zaručujúcom hydine optimálne životné podmienky už pomerne drahé – stoja 3,59 eura. V ponuke sú aj tzv. pomaly rastúce kurčatá a to za cenu 5,49 eura. Táto cena je však len pre skupinu tzv. ESO obyvateľov – teda príjmovo ekonomicky silných občanov – kurča vykrmované dvojnásobne dlhší čas si dovolia kúpiť len zhruba tri percentá obyvateľov Slovenska.
Kto prehráva? Celá krajina
Pri kuracích rezňoch kilogram „klasiky“ vyjde na 5,49 eura, welfare rezne už stoja 7,19 eura a rezne z pomaly rastúceho kurčaťa prídu na 8,99 eura. Vybočuje správanie slovenských spotrebiteľov z radu zákazníkov v EÚ? Nie veľmi. Najdrahšie kurčatá a rezne z nich si v EÚ dopraje podľa jednotlivých krajín od 5 do 10 percent obyvateľov, konštatoval to Daniel Molnár, riaditeľ ÚHS.
Rozdiel je však v tom, že v starých členských krajinách si ľudia kupujú produkty najmä od domácich producentov, Rakúšania, ako povedal podpredseda Únie hydinárov Ladislav Birčák, si kúpia vajcia od rakúskych farmárov, Nemci od nemeckých chovateľov hydiny, kým na Slovensku hrá prím cena a nie pôvod vajec či mäsa. Uprednostňovanie najlacnejších produktov sa potom prejavuje na poklese domácej produkcie, klesajúcej zamestnanosti v poľnohospodárstve a potravinárstve.
Birčák uviedol príklad, že ak rodina uprednostní cudzokrajné balenie vajec, ktoré je lacnejšie od slovenského o 30 centov, týždenne usporí 1,20 eura. „Nazdávam sa, že to je suma, ktorú by ľudia mohli oželieť a uprednostniť domácu produkciu, pri ktorej majú istotu, že hydina bola kŕmená krmivami, ktoré neobsahujú geneticky modifikovanú sóju. Kurčatá boli pod pravidelnou kontrolou veterinárov na farmách aj na bitúnkoch. Je dôležité, aby si spotrebitelia uvedomili aj pri veľkonočných nákupoch súvislosti medzi jedlom, zamestnanosťou a celkovým stavom ekonomiky v krajine,“ povedal Birčák.
Redakcia požiadala o stanovisko aj Slovenskú alianciu moderného obchodu zoskupujúcu reťazce ako Tesco, Billa, Lidl, Kaufland či Terno. Do uzávierky ho nedostala.
„Nie je pravda, že obchodníci ponúkajú vajcia z klietkových chovov zo zahraničia. Všetky maloobchodné siete prijali záväzok, že nebudú predávať vajcia z kliekových chovov a preto ich vyradili zo stáleho sortimentu. Jedna z nich sa však rozhodla, že v prípade predajných akcií, bude ponúkať aj vajcia z klietkových chovov. Vo všeobecnosti obchodníci predávajú najmä vajcia zo slovenských chovov, ale pre ich nedostatok, najmä v alternatívnych chovoch, v niektorých prípadoch pre ich vyššiu cenu, nie je možné bez dovozu vyhovieť požiadavkám slovenského spotrebiteľa, čo sa týka množstva a ceny,“ uviedol v reakcii na vyjadrenia Únie hydinárov Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO).
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.