Slovensko premárnilo šancu zlepšiť služby pre penzistov za 100 miliónov eur. Zatiaľ čo tisíce seniorov čakajú, peniaze sme nevyužili

Kontrolóri vo svojej správe upozornili na to, že patríme k najrýchlejšie starnúcim krajinám v Európe, pričom kapacity našich zariadení pre seniorov nezodpovedajú realite. Počet seniorov rastie rýchlejšie než ponuka miest a už dnes tisíce žiadateľov zostávajú bez služby a dopyt bude ďalej narastať. NKÚ zároveň upozorňuje, že rozvoj komunitných služieb je závislý najmä od eurofondov, ktoré sa nepodarilo využiť v plánovanom rozsahu, čo úrad označil za „premárnenú príležitosť“ posilniť infraštruktúru a dostupnosť starostlivosti pre starnúcu populáciu.

„Z európskeho Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) Slovensko mohlo z výziev v rokoch 2017 – 2021 získať viac ako 160 miliónov eur na zvýšenie dostupnosti sociálnych služieb a zníženie počtu veľkokapacitných domovov pre seniorov, no 104 miliónov, teda takmer dve tretiny, sme nedokázali vyčerpať," priblížil problém NKÚ.

Ministerstvá odmietajú zodpovednosť

Kontrolný úrad vidí problém aj v tom, že ministerstvo práce nedokázalo poskytnúť jasné vysvetlenie, prečo takáto významná suma zostala nevyčerpaná. Zároveň pripomína, že za eurofondové výzvy IROP nesie zodpovednosť rezort investícií, ktorý tiež riadil nastavovanie podmienok a administráciu týchto výziev. „Skutočnosť, že takýto objem financií nebol využitý, poukazuje na systémové nedostatky v plánovaní a realizácii projektov a tiež vyvoláva otázky o efektívnosti riadenia a koordinácie medzi jednotlivými ministerstvami,“ povedal predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Pravda sa s otázkami o nevyužitých európskych peniazoch obrátila na obe ministerstvá, ktoré mali výzvy na starosti. Rezort práce upriamil pozornosť na to, že v spomínanom období pôsobili predchádzajúce vlády, nie súčasné vedenie ministerstva na čele s Erikom Tomášom (Hlas). To síce sedí, no od roku 2012 až do roku 2020 šéfoval rezortu Ján Richter zo strany Smer, ktorá je súčasťou aktuálnej koalície. Richtera potom v úrade nahradil Milan Krajniak (v tom čase Sme rodina).

Podobne aj rezort investícií odmieta, že by milióny pre penzistov zostali nevyužité jeho vinou. Ministerstvo tvrdí, že jednotlivé rezorty a prijímatelia projektov zodpovedajú za ich prípravu a realizáciu a v praxi sa ukázalo, že záujem o niektoré projekty, najmä v oblasti prechodu na komunitnú starostlivosť, bol nižší, než sa očakávalo. Podľa rezortu viaceré projekty zlyhali pre chyby v dokumentácii, nesúlad s legislatívou alebo problémy pri realizácii, a časť financií bola preto presunutá na iné opatrenia.

Ako však kontrolóri zistili, niekde sa predsa len chyba stať musela – a tá nebude zadarmo. Podľa opozičnej strany KDH na problémy v sociálnych službách doplatia bežní ľudia. „Každý senior v poradovníku znamená rodinu, ktorá musí obmedziť prácu alebo úplne prestať pracovať. Rodina dopláca stovky až tisícku mesačne na súkromnú starostlivosť, nesie zodpovednosť, ktorú by mal niesť štát,“ vyjadrila sa poslankyňa za kresťanských demokratov Andrea Turčanová.

Chýbajú zariadenia aj ľudia

O nedostatočných kapacitách zariadení sociálnych služieb sa pritom hovorí už roky. Okrem toho, mnohým zariadeniam chýbajú peniaze na základnú prevádzku a nedostatočné sú aj počty personálu, ktorý je zároveň slabo platený. NKÚ píše, že priemerná mzda odborných zamestnancov v tomto sektore sa v roku 2024 pohybovala na úrovni od 809 eur do 1 328 eur. Pre lepšiu predstavu – to je na úrovni 53 až 87 percent priemerného platu v hospodárstve.

Nízke platy a neraz výrazný nápor práce spôsobujú, že sociálnym zariadeniam chýbajú ľudia. „Napriek tomu, že kontrolované zariadenia pre seniorov dokázali zabezpečiť naplnenie zákonom požadovaného minimálneho počtu zamestnancov, všetky uviedli ako najvýznamnejší problém ich fungovania zabezpečenie a dlhodobé udržanie kvalifikovaného personálu. Nedostatok personálu potvrdzujú aj údaje zverejnené ministerstvom, keď k decembru 2024 bolo 306 voľných pracovných miest v zariadeniach pre staršie osoby, pričom dodatočná potreba dodatočných pracovných síl v tomto sektore bola do roku 2025 identifikovaná rezortom práce v rozmedzí 3 840 až 4 040 ľudí," píšu kontrolóri.

Nepriaznivý stav v sektore ilustruje otvorený list, ktorý ministerstvu práce v polovici minulého roka adresovali zamestnanci Centra sociálnych služieb v obci Brezovec. „Situácia v našom zariadení je vážna, ba krízová. A vieme, že v tom nie sme sami – frustrácia, vyčerpanosť a pocit prehliadania sa hromadia aj v ďalších zariadeniach sociálnych služieb po celom Slovensku… Toto je volanie unavených žien a mužov, ktorí sa každý deň starajú o tých najzraniteľnejších členov spoločnosti," zaznelo okrem iného v liste.

NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje, že ministerstvo práce prijalo v tejto súvislosti krátkodobé riešenie v podobe stabilizačného príspevku. Ten bol v rokoch 2023 až 2025 určený 687 poskytovateľom sociálnych služieb a štátny rozpočet stál viac ako 45 miliónov eur. Opatrenie bude pokračovať aj v tomto roku – vyčlenených naň bolo 21 miliónov eur. Rezort pod vedením Tomáša hovorí, že na výšku platov inak v podstate nemá vplyv, pretože tie sú v kompetencii zriaďovateľov týchto zariadení – teda miest, obcí, samosprávnych krajov a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.

Ministerstvo práce zároveň informovalo, že z Plánu obnovy a odolnosti plánuje postaviť a zrekonštruovať 159 budov v hodnote vyše 232 miliónov eur. „Tieto zariadenia budú poskytovať ambulantné alebo pobytové sociálne služby a spolu ponúknu kapacitu 3 200 miest. Podľa doterajšieho priebehu predpokladáme, že financie z plánu vyčerpáme do posledného centa," ubezpečil rezort.

Slovensko starne

Národní kontrolóri upozornili aj na ďalší kľúčový faktor. Slovensko starne a to, ako vyzerá stav našich zariadení sociálnych služieb ukazuje, že naša krajina nie je pripravená na demografický vývoj. „Podľa odhadov Európskej komisie bude počet poberateľov dôchodkov na Slovensku na konci roka 2030 o 194-tisíc vyšší, ako bol v roku 2022. Naopak, počet prispievateľov do tohto systému má byť o päť rokov nižší o 94-tisíc. V roku 2024 bolo na Slovensku 1 018 725 osôb vo veku 65+, čo je nárast o viac ako 86-tisíc osôb od roku 2020," priblížil odhady NKÚ.

Problémom je, že kapacita v zariadeniach pre seniorov sa v spomínaných rokoch navýšila len o 2-tisíc miest. Kontrolný úrad preto predpokladá, že v súlade s týmto demografickým vývojom sa bude zvyšovať dopyt po týchto službách, ktorý už teraz prevyšuje ponuku.

Na problém upozorňujú aj ďalšie analýzy. Z nedávnej štúdie zaisťovne Swiss Re vyplýva, že Slovensko bude v najbližších desaťročiach patriť medzi najrýchlejšie starnúce ekonomiky v regióne. Podľa aktuálnych odhadov by už približne o 25 rokov mohli ľudia v seniorskom veku tvoriť takmer tretinu populácie. Takýto vývoj zásadne zasiahne náš sociálny systém, nielen z hľadiska starostlivosti o seniorov.

Demografické zmeny sa pritom zrýchľujú. Kým v minulosti sa podiel seniorov na Slovensku zvýšil z deviatich na osemnásť percent v priebehu 55 rokov, ďalší výrazný nárast má prísť podstatne rýchlejšie. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že pomer obyvateľov nad 65 rokov k ľuďom v produktívnom veku je dnes na úrovni približne 30 percent, zatiaľ čo priemer Európskej únie dosahuje asi 37 percent. Rozdiel sa však podľa neho bude rýchlo zmenšovať, keďže Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré starnú najrýchlejšie v celej únii.