Slováci prekonali hranicu 1 500 eur. Niektoré firmy o ľudí súperia a ponúkajú oveľa vyššie platy

Dariť sa bude aj naďalej ľuďom v profesiách, kde je stále nedostatok pracovníkov. Ide napríklad o tých, ktorí pracujú v IT, kde sa priemerný plat v roku 2025 vyšplhal na 2 670 eur, medziročne stúpol o takmer 180 eur. Takmer o 100 eur v porovnaní s rokom 2024 stúpla minulý rok aj mzda v priemyselnej výrobe, kde je u nás zamestnaných najviac ľudí. V rámci piliera slovenskej ekonomiky, typicky ide o automobilky či strojárske firmy, ľudia zarábali v priemere 1 707 eur.

Naopak, menej ako 1 500 eur v hrubom majú na pracovnej zmluve tí, ktorí pracujú napríklad v doprave a skladovaní, ubytovacích službách či maloobchode. Platí to aj napriek tomu, že aj tieto odvetvia zažili výrazné stúpanie platov. „Rasty miezd sa pohybovali od 2,7 percenta v ubytovaní do 6,6 percent v reštauráciách vrátane pohostinstiev. Polovica odvetví evidovala aj dynamickejší nárast miezd nad päť percent. Pokles miezd v nominálnej hodnote o 1,8 percenta pocítili len zamestnanci predaja a opráv motorových vozidiel, a to prvýkrát od marca 2021," píše Štatistický úrad.

Čísla tiež ukazujú, že priemerná mzda sa nachádza nad spomínanou symbolickou hranicou už od roku 2024, kedy sa vyšplhala na 1 524 eur. Hoci dáta za celý minulý rok ešte nemáme, štatistiky hovoria, že sa za prvé tri kvartály priemerný plat vyšplhal na 1 580 eur. Problémom je, že tieto čísla tak úplne neodzrkadľujú realitu našich peňaženiek a väčšina Slovákov zarába oveľa menej peňazí. Odborníci upozorňujú, že priemer dostáva len asi jedna pätina z nás. Inými slovami, štyria z piatich zamestnancov na priemernú mzdu nedosiahnu.

Rok 2026 bude slabší

Prognózy analytikov na tento rok však už nepočítajú s podobným rastom miezd, ako sme zažili v roku 2025. Analytici ministerstva financií v tejto súvislosti upozorňujú, že dôvodom je najmä pomalší rast ekonomiky, ochladenie trhu práce a konsolidácia verejných financií, ktorá sa najvýraznejšie prejaví vo verejnom sektore. „Dynamika miezd v tomto roku zvoľní na 4,4 percenta, najmä kvôli nižšiemu rastu platov vo verejnom sektore,“ uvádza sa v makroekonomickej prognóze Inštitútu finančnej politiky (IFP).

Podľa analytikov bude na platy vplývať aj slabšia vyjednávacia pozícia zamestnancov. „Mierny ekonomický rast spolu s uvoľnením napätia na trhu práce zníži vyjednávaciu pozíciu zamestnancov,“ konštatuje materiál. To znamená, že hoci výplaty budú naďalej rásť, tempo ich zvyšovania už nebude také výrazné ako v uplynulých rokoch.

Reálne mzdy, teda príjmy očistené o infláciu, by mali podľa prognózy síce ďalej mierne stúpať, no ich rast bude tlmený cenami. Analytici upozorňujú, že „pretrvávajúca zvýšená inflácia v tomto roku dočasne stlačí rast reálnych miezd“, pričom v ďalších rokoch sa tempo zvyšovania reálnych zárobkov môže pohybovať približne na úrovni dlhodobého priemeru okolo dvoch percent ročne.

Podľa prepočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) rodiny pocítia ťarchu konsolidácie priamo na svojej koži. Vládne šetrenie nás ročne pripraví o stovky eur v porovnaní so stavom, ak by sme konsolidovať nemuseli. Prvý náznak toho, o koľko peňazí mesačne prídeme, už Slováci videli na februárovej výplatnej páske.

Výšku prvej tohtoročnej výplaty okresal väčšine ľudí nárast odvodov do zdravotnej poisťovne, ktoré stúpli z pôvodných štyroch na aktuálnych päť percent. Tých, ktorí zarábajú o niečo viac peňazí, čakal ešte bolestnejší pohľad na stav povýplatového konta. Ak mesačne zarobíte viac ako približne 3 750 eur, za celý rok prídete o vyše 500 eur navyše. Ak váš plat prekročí hranicu 5-tisíc eur, za 12 mesiacov stratíte asi 1 560 eur.

Zároveň by tento rok mali pretrvávať aj platové rozdiely medzi jednotlivými sektormi. Súkromné firmy budú podľa prognóz zvyšovať platy rýchlejšie než štát, ktorý musí šetriť, zatiaľ čo v odvetviach s nedostatkom pracovníkov môže tlak na rast miezd pretrvávať aj naďalej.

Ceny stúpajú

Navyše, lepšie to nevyzerá ani so zdražovaním. Na začiatku tohto roka stúpli ceny v obchodoch najviac za posledné roky. V januári sa zvýšili medzimesačne o 1,8 percenta, čo bol najvyšší nárast od roku 2023. Medziročne inflácia dosiahla štyri percentá, podobne vysoká bola naposledy v septembri minulého roka.

Najväčší vplyv na rast cien mali opäť položky, ktoré domácnosti zasiahnu najviac. Týka sa to bývania, energií a potravín. „Najviac infláciu ovplyvnil výrazný rast cien bývania s energiami, ako aj zdražovanie potravín,“ uviedol Štatistický úrad.

Do cien sa zároveň premietli aj nové opatrenia štátu. „Ceny od januára 2026 ovplyvnilo zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) potravín s vysokým obsahom cukru a soli a tiež úprava regulovaných cien energií,“ konštatujú štatistici.

Odborník z praxe, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group Martin Malo očakáva, že nominálne platy by tento rok mohli v priemere rásť o tri či štyri percentá, čo by znamenalo, že sa priblížia k rastu zdražovania. „V každom prípade zamestnanci budú tlačiť na rast miezd tak, aby bol nad úrovňou inflácie, aby nedochádzalo k prepadu reálnych miezd. Firmy, ktoré nebudú mať prostriedky na zvyšovanie miezd, alebo ich k tomu nebude nútiť zamestnávateľská konkurencia v regióne, budú musieť aspoň upraviť a vylepšiť škálu benefitov," priblížil pre Pravdu Malo.

Kde sa zarába najviac?

Vo vzduchu tak visí otázka, kto si v zlých časoch dokáže najlepšie poradiť s rastúcimi nákladmi na život. Odpoveď naznačujú aj štatistiky o platoch. Podľa analýzy portálu Platy.sk v roku 2025 mala desatina pracujúcich v hrubom základný mesačný plat iba do 1 020 eur. Zároveň len 10 percent najlepšie zarábajúcich Slovákov videlo na svojej výplatnej páske viac ako 3-tisíc eur.

Rozdiely pritom nie sú len medzi profesiami, ale aj medzi regiónmi. Najlepšie na tom boli pracujúci v Bratislavskom kraji, kde medián platu dosiahol približne 2-tisíc eur. Vo väčšine ostatných krajov sa pohyboval okolo 1 500 eur, v Prešovskom asi 1 400 eur. Rozdiel medzi regiónmi tak zostal približne 600 eur. Najlepšie zarábali ľudia vo vrcholovom manažmente a v IT, kde mediány presahovali 3 500, respektíve 2 500 eur.

Na opačnom konci rebríčka zostávajú pomocné profesie, kde sa medián nedostal ani na tisíc eur a najhoršie zarábajúca desatina mala okolo 820 eur. Len o niečo vyššie zárobky vykazoval textilný priemysel a v gastre, cestovnom ruchu či službách sa medián pohyboval približne okolo 1 200 eur. Práve v týchto profesiách sa rast cien prejavuje najciteľnejšie.

Podľa Mala z personálnej agentúry Grafton budú tento rok rásť platy najmä na tých pozíciách, kde firmy súperia o zamestnancov.

„To znamená vo firmách, ktoré fungujú v regiónoch s vysoko konkurenčným prostredím. Priaznivejšia situácia môže byť aj v spoločnostiach, ktoré pracujú s vyššou mierou marže z obratu a vzhľadom na to si môžu dovoliť uvoľniť vyšší objem finančných prostriedkov," priblížil.

Marketingová riaditeľka tejto personálnej agentúry Jitka Kouba doplnila, že najviac ľudí chýba dlhodobo v technických a odborných profesiách. „Na Slovensku dlhodobo chýbajú najmä výrobní a stavební remeselníci. Typicky sú to CNC operátori, nástrojári, zvárači, zámočníci, strojári a pracovníci v kovovýrobe, a tiež murári, stolári, klampiari, pokrývači či inštalatéri. Dôvodom je jednak nezáujem najmladšej generácie o učňovské vzdelávanie, jednak demografický vývoj a s tým súvisiaci odchod mnohých remeselníkov do dôchodku," vysvetlila Kouba s tým, že okrem IT špecialistov na trhu chýbajú aj technológovia, či odborníci na kvalitu a automatizáciu.

"V zozname „víťazných profesií, teda tých, v ktorých si pracovníci najlepšie poradia s nepriaznivými ekonomickými podmienkami, sa však môžu ocitnúť aj iné profesie. Generálna manažérka personálnej spoločnosti ManpowerGroup Zuzana Rumiz vysvetľuje, že firmy budú v tomto období obozretné a v našej ekonomike budú mzdy rásť nerovnomerne. Podľa nej môžu s výraznejším rastom platov počítať napríklad ľudia pracujúci v technických a inžinierskych profesiách (elektrotechnici, strojní inžinieri), lekári, špecializované zdravotné sestry či skúsení analytici v sektore financií.