Štát si opäť požičia od Slovákov stovky miliónov eur, ponúka nezdanený výnos. Dostanete viac peňazí ako v banke a koľko si môžete zarobiť?

Ak sa rozhodnete pre túto formu investície, podobne ako pred rokom budete mať na výber z dvoch možností – pôjde o dlhopisy s názvom Investor II a Patriot II (ich názvy nadväzujú na tie z minulého roka). Novinkou však je, že vám cenné papiere od štátu prinesú nižší výnos ako v roku 2025.

Ak sa rozhodnete pre dlhopis Investor II so splatnosťou dva roky (ide o obdobie, dokedy štát musí ľuďom vrátiť požičané peniaze), ročný výnos bude na úrovni 2,7 percenta, zatiaľ čo minulý rok dosahoval tri percentá. Dlhopisy Patriot II so splatnosťou štyri roky budú ponúkať výnos tri percentá (vlani to bolo 3,3 percenta). Z oboch typov plánuje štát vydať cenné papiere v celkovej hodnote 400 miliónov eur. Rovnako ako pred rokom však rezort financií počíta aj s tým, že táto suma môže byť v prípade veľkého záujmu navýšená o ďalších 100 miliónov eur.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zároveň priblížil, že rovnako ako minulý rok bude dlhopisy ponúkať päť bánk. Pôjde o Československú obchodnú banku, Slovenskú sporiteľňu, Tatra banku, UniCredit a Všeobecnú úverovú banku.

Kamenický považuje túto investíciu za výhodnú, lebo na tieto obligácie sa nevzťahujú dane ani odvody. Na rozdiel od iných krajín, ktoré podobný produkt rovnako ponúkajú, podľa neho ľudí nečaká žiadna administratívna záťaž. „Urobili sme to tak ako minulý rok, aby ľudia, keď si ich kúpia, nemuseli riešiť žiadne daňové priznania. Nemusia mať s nimi žiadne administratívne náklady – kúpia si dlhopis, dostanú čistý výnos a o nič sa nestarajú. Dlhopisy sú bez poplatkov, okrem sekundárneho predaja, teda prípadu, ak by niekto chcel predať skôr, ako je splatnosť dlhopisu,“ dodal financmajster.

Štát plánuje začať Dlhopisy pre ľudí predávať 2. marca tohto roka pričom predaj by mal byť ukončený 20. marca. „Predpokladám, že ak bude veľký záujem, emisia by sa mohla vypredať skôr," povedal Kamenický. Len pre pripomienku – minulý rok sa cenné papiere od štátu vypredali za pár dní.

Je tiež dôležité poznamenať, že ak budete mať o túto obligáciu záujem, budete musieť mať zriadený takzvaný majetkový účet. Ten vám zdarma vybraná banka otvorí, pričom nie je potrebné, aby ste v nej mali aj svoj bežný účet.

Výhodnejšie ako úroky v banke?

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik hovorí, zníženie úročenia sa dalo očakávať. „Slovenské verejné financie sú v zlom stave a v poslednom čase sa výrazne zvyšujú sumy, ktoré štát musí vynakladať na splácanie úrokov z dlhopisov. Končí totiž splatnosť lacných dlhopisov emitovaných ešte pred energetickou krízou a štát ich nahrádza novými s výrazne vyšším úročením. Ak je úročenie retailových dlhopisov oproti trhu vyššie, ďalej sa zvyšuje táto záťaž," vysvetlil odborník.

Podľa Búlika je dobrou správou, že pri pri dlhopisoch na dlhšie obdobie je úrok, ktorý štát ponúka ľuďom, už podobný tomu, za aký by si vedeli požičať od veľkých investorov na finančných trhoch. Pri dvojročných dlhopisoch však štát stále ponúka ľuďom vyšší úrok, než aký by platil na finančných trhoch.

Zároveň aj napriek nižším výnosom štátne dlhopisy stále ponúkajú úročenie, ktoré vo viacerých prípadoch prevyšuje bežné termínované vklady v komerčných bankách. Ich výhodou je zároveň aj to, že výnos z dlhopisov nepodlieha dani, zatiaľ čo úroky z bankových vkladov sa zdaňujú.

Pri nových podmienkach však už podľa Búlika štátne dlhopisy nie sú takou jasnou výhodou ako vlani. Pri dvojročnej splatnosti môže byť termínovaný vklad po zdanení dokonca o niečo výhodnejší, kým pri štvorročnom dlhopise je výnos mierne lepší. Podľa odborníka sa preto dá očakávať, že o kratší dlhopis bude menší záujem, zatiaľ čo pri dlhšej splatnosti by mohol zostať podobne vysoký ako minulý rok.

Koľko si môžete zarobiť?

Riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Peter Šoltys zdôraznil, že cieľovou skupinou pre tento nástroj sú skôr konzervatívnejší investori, či ľudia, ktorí doteraz s investovaním do podobných produktov nemajú skúsenosti. Ten systém nákupu ostal úplne nezmenený, rovnaký ako vlani. Taktiež nevylučujeme, že bude atraktívny aj pre skúsenejších investorov, ktorí ho môžu považovať za vhodnú stabilizačnú zložku svojho investičného portfólia,“ hovorí šéf agentúry.

Pozrime sa teda na to, koľko peňazí si môžete pri kúpe takéhoto dlhopisu od štátu zarobiť. Základná hodnota jednej obligácie bude tisíc eur, pričom kúpiť sa dá len v jej násobkoch, teda napríklad za 2-tisíc, 3-tisíc či 5-tisíc eur. Inými slovami, štátu môžete požičať minimálne tisíc eur a potom už len celé tisícky, nie menšie sumy.

V praxi tak platí, že ak investujete tisíc eur do dlhopisu Investor II s ročným výnosom 2,7 percenta, štát vám za jeden rok vyplatí približne 27 eur. V prípade, že by ste rovnakú sumu vložili do dlhopisu Patriot II s výnosom tri percentá, váš ročný zisk by bol okolo 30 eur. Rozdiel medzi týmito dvoma možnosťami je teda približne tri eurá ročne pri spomínanej investícii.

Pri dlhopise Investor II so splatnosťou dva roky by ste tak pri investícii tisíc eur zarobili za celé obdobie približne 54 eur. Pri dlhopise Patriot II so splatnosťou štyri roky by celkový výnos pri rovnakej investícii dosiahol približne 120 eur.

Úspešný nástroj

Štát sa aj v tomto roku pokúša zopakovať minuloročný úspech, ktorý sa s Dlhopismi pre ľudí spája. V roku 2025 totiž emisie výrazne prekonali očakávania ministerstva financií aj Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Vláda pôvodne plánovala predať cenné papiere v objeme 400 miliónov eur, no po obrovskom záujme zo strany ľudí sumu napokon navýšila na 500 miliónov eur. Celá emisia sa napokon vypredala už za tri a pol dňa.

Podľa Kamenického bol takýto rýchly predaj prekvapením aj pre samotných organizátorov. „Rátali sme, že to bude trvať asi tak dva týždne a že ten posledný tretí týždeň budeme musieť zvýšiť objem na tých konečných 500 miliónov eur. Nakoniec sme k tomu museli pristúpiť hneď po prvom dni," uviedol minister s tým, že občania podľa neho jasne ukázali dôveru v tento typ bezpečnej investície.

Dlhopisy si minulý rok kúpilo viac ako 21-tisíc investorov, pričom priemerná investovaná suma dosiahla približne 22-tisíc eur. Najviac ľudí pritom investovalo od štyroch do desaťtisíc eur. Dvojročný dlhopis Investor si zakúpilo takmer 12-tisíc občanov, štvorročný Patriot viac než 10-tisíc, pričom približne tisícka ľudí investovala do oboch typov.

Zaujímavá bola aj veková štruktúra investorov. Najväčší záujem prejavili ľudia vo veku nad 65 rokov, hoci štát pôvodne cielil najmä na strednú generáciu. Najstarší investor mal 95 rokov, najmladší len niekoľko mesiacov – dlhopis zaňho nakúpil zákonný zástupca.

Rezort financií zároveň zdôraznil, že práve tento silný záujem je dôvodom, prečo sa projekt Dlhopisov pre ľudí opakuje aj tento rok, hoci s mierne nižšími výnosmi než v roku 2025.

Alternatíva k bežným účtom

Šéf rezortu financií Kamenický už dlhšie zdôrazňuje, že štátne dlhopisy majú byť dostupné prakticky pre každého občana. Podľa ministerstva majú slúžiť aj ako alternatíva pre ľudí, ktorí dnes nechávajú svoje úspory na bežných účtoch, kde sa im peniaze takmer vôbec nezarábajú. Slováci pritom držia na týchto účtoch desiatky miliónov eur.

Pre mnohých investorov môže byť atraktívne najmä to, že pri dlhopisoch je výnos známy vopred a zároveň ide o jednu z najmenej rizikových foriem investovania. Štát garantuje, že po uplynutí splatnosti peniaze vráti, pričom úroky môžu aspoň čiastočne pomôcť ochrániť úspory pred infláciou – určite viac, než keď len nečinne ležia na účte. Šoltys z agentúry pre riadenie dlhu pripomenul, že štát bude vyplácať investorom úrokový výnos z dlhopisu každý rok 27. marca.

Vláda chce ľudí motivovať nielen nezdaneným výnosom, ale aj argumentom, že nákupom dlhopisov podporia vlastnú krajinu. Občania pritom budú cenné papiere držať bez poplatkov, no výhodu z toho má aj štát. Ak si totiž vláda požičia priamo od domácností, vyjde ju to lacnejšie, než keby si financie zabezpečovala na medzinárodných trhoch.

Štátne obligácie sú postavené na myšlienke, že občania sa v istom zmysle stávajú veriteľmi sami sebe. „Ľudia platia dane, z ktorých sa potom vyplácajú úroky a splácajú tieto dlhopisy,“ povedal už skôr ekonóm Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Podľa neho preto záleží aj na tom, ako štát získané peniaze využije. Ak by smerovali do projektov, ktoré neprinášajú návratnosť, úroky sa budú musieť hradiť z iných zdrojov. Podľa zákona môžu byť výnosy použité napríklad na splatenie starých dlhopisov, krytie deficitu štátu či na pokrytie všeobecných výdavkov štátneho rozpočtu.

Sledujte Pravdu na Google news po kliknutí zvoľte "Sledovať"

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

Notifikácie Google News

mReportér

Zdielajte článok

• facebook
• X.com
• whats app
• Skopírovať link

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Rozumiem