Slovensko brzdí a Európa nám uteká. Patríme k najslabším ekonomikám Únie a ľudia to výrazne cítia v peňaženkách

Slovensko sa tak ani zďaleka nepribližuje k priemernému rastu ekonomiky v rámci celej EÚ, ktorý v spomínanom období dosiahol 1,6 percenta. Zaostávame aj za priemerom eurozóny, kde HDP v treťom štvrťroku 2025 vzrástol o 1,4 percenta. Nedarilo sa nám zároveň nadviazať ani na výsledok z konca roka 2024, keď sa slovenské HDP medziročne zvýšilo o 1,3 percenta.

V praxi to znamená, že slovenská ekonomika síce stále rastie, no jej výkon sa zlepšuje len veľmi pomaly a výrazne zaostáva za väčšinou európskych krajín. Pre bežných ľudí sa to prejavuje pomalším rastom miezd, nižšou ochotou zamestnávateľov vytvárať nové pracovné miesta a pretrvávajúcim tlakom na rodinné rozpočty, keďže životné náklady rastú rýchlejšie než príjmy. Z dlhodobejšieho pohľadu tak slabý hospodársky rast oslabuje schopnosť krajiny dobiehať vyspelejšie štáty EÚ.

Príliš sa nedarilo ani Nemeckej ekonomike, na ktorú je naše hospodárstvo úzko naviazané. V treťom štvrťroku minulého roka narástlo nemecké HDP medziročne iba o 0,3 percenta. Slabý ekonomický výkon tejto veľkej európskej ekonomiky tak vytvára menej priaznivé vonkajšie prostredie pre slovenskú ekonomiku a obmedzuje jej schopnosť dosahovať vyššie tempo rastu.

Okrem Nemecka pomalšie tempo hospodárskeho rastu než Slovensko vykázali v danom období aj Taliansko a Maďarsko, kde sa HDP medziročne zvýšil o 0,6 percenta. Fínska ekonomika sa dokonca prepadla o 0,6 percenta.

Rast príde až neskôr

Ekonómovia upozorňujú na to, že ani v tomto roku rast ekonomiky neprekročí jedno percento. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je tento stav odrazom najmä spôsobu realizácie konsolidácie verejných financií a nepriaznivého vývoja v zahraničí, a to aj napriek tomu, že rok 2026 bude posledným rokom čerpania zdrojov z plánu obnovy.

Zimná predikcia Národnej banky Slovenska (NBS) počíta tento rok s medziročným rastom na úrovni 0,6 percenta. Situácia by sa mala zlepšiť až v roku 2027, kedy prognózy rátajú s rastom 2,3 percenta – v roku 2028 by sa mal rast zrýchliť na 2,5 percenta.

Podľa NBS by za týmto vývojom malo stáť najmä vyprchanie účinku konsolidácie pre tento rok. Ekonómovia zároveň počítajú aj s vplyvom produkcie novej automobilky Volvo v Košiciach, ktorej brány sa majú otvoriť v roku 2027. „Exporty potiahne očakávaný nábeh produkcie automobilov v novom závode. Po dvoch rokoch poklesu disponibilných príjmov domácností by sa mala obnoviť ich kúpna sila. Pomôže aj očakávaný pokles inflácie," zhrnula NBS.

Zlé správy pre zamestnanosť

Pomalší rast našej ekonomiky nie je dobrou správou ani pre zamestnancov a firmy. Štatistiky zamestnanosti sa zhoršujú už teraz a podľa odborníkov bude ešte horšie. Počet nezamestnaných na konci roka 2025, v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2024, stúpol o približne štyritisíc. Podľa odhadov ekonómov by sa k ľuďom bez práce mohli tento rok pridať ďalšie tisícky ľudí.

Ekonomický analytik Tatra Banky Andrej Martiška v tejto súvislosti už skôr povedal, že je vždy lepšie, keď ekonomika rastie, ako keď klesá. „Z pohľadu dopadov na bežného človeka však rozdiel medzi miernym rastom HDP tesne nad nulou a miernym poklesom pod nulou nie je výrazný. Dlhodobý slabý rast totiž často nestačí na tvorbu nových pracovných miest a tlačí podniky do hľadania úspor, čo sa napokon prejaví zhoršením situácie na trhu práce a vyššou nezamestnanosťou,“ hovorí expert.

To potvrdzuje aj prognóza NBS, podľa ktorej slabý ekonomický rast dolieha na trh práce, pričom zamestnanosť by do roku 2027 mala klesnúť približne o 20-tisíc ľudí. „Bude to najmä vplyvom nepriaznivého demografického vývoja, konsolidácie a slabšieho hospodárstva. Na druhej strane, zhoršenie na trhu práce zmierňuje nedostatok pracovnej sily a brzdí rast miezd," dopĺňa centrálna banka.

Podobne aj analytik 365.bank Tomáš Boháček pre Pravdu povedal, že za aktuálnym nárastom počtu ľudí bez práce podľa neho stojí ochladzovanie našej ekonomiky. Výsledkom slabého hospodárskeho rastu je slabší dopyt po práci, ktorý bolo vidno počas posledných mesiacov. „Kombinácia nízkeho hospodárskeho rastu, prebiehajúcej fiškálnej konsolidácie a nepriaznivého demografického vývoja sú hlavnými dôvodmi, prečo sú firmy opatrnejšie pri náboroch, čo vidno aj na poklese počtu aktívnych a nových pracovných ponúk. Zároveň sa postupne uvoľňuje napätie na trhu práce, ktoré bolo v predchádzajúcich rokoch mimoriadne silné, napríklad v sektore služieb," priblížil ekonóm.

Konsolidácia a rast ekonomiky

Odoborníci na ekonomiku dlhodobo upozorňujú, že hospodársky rast na Slovensku brzdí aj skladba konsolidačných balíkov vlády. Posledné opatrenia, rovnako ako tie tohtoročné, presúvajú ťarchu šetrenia najmä na plecia pracujúcich a živnostníkov.

Aktuálny zlý stav verejných financií, spolu s pomalým rastom, majú za následok nižšie daňové príjmy, čo v praxi znamená, že s konsolidáciou tak skoro neskončíme. RRZ preto v tejto súvislosti volá po tom, aby ďalšie šetriace balíky mali čo najmenší negatívny vplyv na rast našej ekonomiky.

„Štruktúra opatrení by nemala oslabovať konkurencieschopnosť ani znižovať investičnú atraktivitu ekonomiky. Zároveň je dôležité čo najlepšie využiť dostupné eurofondy, keďže v roku 2026 sa končí Plán obnovy a odolnosti," zdôrazňujú odborníci z RRZ.

Napokon, samotný premiér Robert Fico (Smer), že „ďalšia konsolidácia už nemôže byť na úkor ľudí" a nemali by sa už ani ďalej zvyšovať dane. Predseda vlády zatiaľ len veľmi opatrne naznačil, že by sme sa mohli vydať cestou hospodárskeho rastu.

Analytička RRZ Zuzana Múčka už skôr pre Pravdu komentovala, že ísť cestou hospodárskeho rastu je síce ideálna voľba, no zároveň je to komplikovaná cesta. Odborníčka vidí riešenie napríklad lepšom alokovaní eurofondov, cez ktoré by sa dalo robiť investície. Čo sa týka daní, rastu ekonomiky by podľa nej prospelo zjednodušenie daňového systému a tiež zníženie sadzieb. Múčka zároveň dodáva, že pri slovenskej demografii máme potenciál, aby náš hospodársky rast výrazne prekročil dve percentá, od čoho sme však momentálne veľmi ďaleko.