Platy porastú, no štát nám siahne hlbšie do vreciek. Máme sa báť drahšieho roka 2026? Marián Búlik aj o tom, ako si ochrániť peniaze
Rok 2025 bol pre peňaženky Slovákov ako na hojdačke – kým platy rástli najrýchlejšie za dlhé obdobie, vyššia DPH a konsolidácia začali ukrajovať z našich úspor. Čo nás však čaká v nasledujúcich dvanástich mesiacoch?
Finančný analytik Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko v otvorenom rozhovore hodnotí, prečo sa sny o vlastnom bývaní mladým ľuďom vzďaľujú, či je zlato v nebezpečnej bubline a aké kroky musíte urobiť, aby vaše úspory v roku 2026 nezhltlo zdražovanie. Zistite, prečo sa oplatí investovať už od 20 eur a na čo sa pripraviť v ére Trumpa a nevyspytateľnej globálnej politiky.
Video
Ide o peniaze: Sme bohatší alebo chudobnejší ako pred rokom? Aký bude rok 2026?
Odpovedá Marián Búlik, analytik v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Zdroj:
TV Pravda
Sme bohatší alebo chudobnejší, ako sme boli pred rokom?
Keď sa pozrieme na čísla, tak na jednej strane nám rastú mzdy, čo je dobrá správa. Priemerná mzda vzrástla takmer o sedem percent v prvej polovici tohto roka. A takisto nám rastú aj úspory. Máme takmer 51,5 miliardy eur v hotovosti a vo vkladoch v bankách. Na druhej strane nám bohatnutie spomaľuje zdražovanie, teda inflácia, ktorá sa hýbe tesne pod štyrmi percentami. Je možné, že mnohí ľudia vnímajú zdražovanie omnoho výraznejšie, ako v skutočnosti je, a preto si môžu myslieť, že sa im podarilo zbohatnúť v tomto roku menej, ako to bolo naozaj.
Keď sa teda pozrieme na vývoj platov a infláciu, aké môžeme mať očakávania od roku 2026?
Naďalej bude rásť mzda, ale takisto bude aj inflácia, očakávame ju na úrovni tri až štyri percentá. Závisí to predovšetkým od krokov štátu a aj od ďalšej konsolidácie. Predpokladáme, že reálny rast miezd predsa len nejaký bude, ale v menšej miere ako v tomto roku.
Čo bolo najväčším motorom inflácie v roku 2025 a ako by sa mohli vyvíjať ceny na budúci rok?
Hlavným motorom rastu cien v tomto roku bolo zvýšenie DPH z 20 na 23 percent. Takéto prudké zvýšenie sme tu v minulosti nikdy nemali a len samotné toto opatrenie zvýšilo infláciu približne o jeden percentuálny bod. V druhom rade to bol samotný konsolidačný balík, ktorý zaviedol napríklad novú daň z cukru, zvýšil DPH tam, kde bola doteraz znížená. Zaviedla sa nová daň z finančných transakcií, ktorú síce neplatia priamo spotrebitelia, ale podnikatelia si ju premietajú do cien. Celkový dosah konsolidačného balíka na infláciu je približne 1,2 percentuálneho bodu. K inflácii v tomto roku najviac prispeli služby, napríklad hotely a reštaurácie. Na budúci rok teda očakávame, že inflácia bude ďalej pokračovať aj pre neúplnú energopomoc, ale teda záleží naozaj na tom, ako bude štát v budúcnosti nastavovať napríklad zdaňovanie a celkovo ďalšiu konsolidáciu.
My vieme, že rastie aj štátny dlh Slovenska a pre jeho udržateľnosť sa budú musieť robiť ďalšie opatrenia. Možno nám hrozí aj to, že niektoré agentúry nám budú znižovať rating. Sú to síce faktory, ktoré bežní ľudia až tak nevnímajú, ale v konečnom dôsledku by mohli mať dosah na ich peňaženky. Aké?
Aktuálny rast slovenského štátneho dlhu je dlhodobo neudržateľný pri súčasných deficitoch. Čiže ak by sa vláde nepodarilo konsolidovať podľa plánu a dlh by naďalej výrazne narastal, tak dosah zníženia hodnotenia ratingových agentúr by sme pocítili všetci. Rozhodne by si štát drahšie požičiaval. Bolo by menej peňazí na zdravotníctvo, školstvo, na opravu ciest. Mohli by sme očakávať nižší prílev zahraničných investícií, rast nezamestnanosti. A taký veľmi rukolapný prejav tohto by boli napríklad drahšie hypotéky.
Poďme sa pozrieť na svetové trhy. Vieme, že ich ovplyvňuje globálna situácia, vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe. Čo všetko môže ešte vplývať napríklad na ceny komodít?
Sú to predovšetkým kroky a veľká neistota okolo Trumpovej administratívy, ktorá clami rozkývala systém globálneho obchodu. Je to aj samotná ochranárska politika USA, ktorá mení globálne tovarové toky a vytvára veľmi nestabilné podnikateľské prostredie. Samotná vojna na Ukrajine vlastne cez sankcie na ruskú energiu zvyšovala určité náklady, pretože Európa musela diverzifikovať dodávky plynu a ropy. Konflikt na Blízkom východe našťastie nevytvoril nejaký veľký cenový šok, čo sa týka cien ropy. Odhad na budúci rok je, že finančné trhy budú veľmi citlivé na úrokové sadzby zo strany centrálnych bánk, takisto na správy o ziskovosti firiem predovšetkým v oblasti umelej inteligencie a takisto aj celkovo na geopolitické správy.
Počúvajte podcasty relácie Ide o peniaze
Načali ste úrokové sadzby a politiku Európskej centrálnej banky, ktorá znižovala úrokové sadzby. Môžeme ešte očakávať nejaké znižovanie aj v roku 2026?
Je to relatívne málo pravdepodobné. Skôr očakávame, že sadzby zostanú bez zmeny, lebo inflácia, kvôli ktorej by ECB v najväčšej miere pristúpila k znižovaniu úrokových sadzieb, je na úrovni 2,1 %, čo je teda veľmi blízko dvojpercentnému cieľu. Ekonomika rastie síce pomaly, ale stabilne, mzdy rastú, ale nie príliš rýchlo na to, aby sa museli znižovať úrokové sadzby. Takže k tomu by došlo pravdepodobne len vtedy, ak by ekonomika prudko spomalila a inflácia by klesla napríklad pod 1,5 %. Vtedy by sme mohli očakávať, že ECB ešte zníži úroky. Ak sa to nestane, tak napríklad úrokové sadzby na hypotékach aj našich vkladoch v bankách zostanú približne rovnaké.
Žijeme v ére Donalda Trumpa. Vieme, že je nevyspytateľný. Naozaj má taký vplyv na svetovú ekonomiku? Ktoré jeho kroky by najviac mohli ohroziť situáciu v Európe?
Bohužiaľ, jeho kroky naozaj majú veľký vplyv nielen na ekonomiku USA, ale na globálnu ekonomiku a môžeme a musíme očakávať, že v nejakej miere nás nepredvídateľnosť tých krokov bude ovplyvňovať aj v ďalších rokoch. Môžeme očakávať určité riziká, pretože Trump môže stupňovať tlak na Európsku úniu. Napríklad tým, že sa bude snažiť manipulovať trh s cenami energií, respektíve so samotnými energiami, môže stupňovať požiadavku na investície zo strany európskych firiem v USA. O to menej potom budú firmy môcť investovať napríklad u nás a vytvárať pracovné miesta. Môže uvaliť ďalšie clá na konkrétne sektory alebo konkrétne firmy. Bohužiaľ, Donald Trump je dnes veľkou neznámou a vytvára naozaj nestabilné a nepredvídateľné podnikateľské prostredie.
Poďme k finančným trhom. Slováci investujú, ale stále nie v takej miere, ako by bolo želateľné. Ktoré investičné nástroje boli v roku 2025 najpopulárnejšie? Ako sa vyvíjali financie Slovákov uložené v investičných fondoch a čo môžeme očakávať od roku 2026?
V praxi vidíme jednoznačný trend, a to je rast popularity ETF fondov. Vidíme pokles záujmu o zmiešané fondy alebo realitné fondy. Aj o kryptomeny je menší záujem predovšetkým pre vysokú kolísavosť. Rastú investície do realít. Keď sa pozrieme na to, ako sa im darilo, tak pri európskych akciách môžeme hovoriť o veľmi úspešnom roku. Napríklad index Euro Stoxx 50 narástol až o 18 percent. Čo je o niečo viac ako napríklad americký index S&P 500, ktorý narástol približne o 16 percent. Akciám sa teda v tomto roku darilo veľmi. Takisto zlato výrazne narástlo, Bitcoin, naopak, zas poklesol. Veľmi zaujímavo narástli ceny nehnuteľností aj nájmov. Takže keď by sme si to mali zhrnúť, tak naďalej odporúčame predovšetkým pri dlhodobom investovaní investovať predovšetkým do akcií, ale globálne a diverzifikovane. Neinvestovať teda sústredene napríklad len do technologických titulov, keďže sú veľmi drahé. Určite odporúčame uprednostňovať ETF fondy, pretože sú lacnejšie ako klasické podielové fondy a sú bez dane. A ľudia môžu využiť, ak majú na to správnu finančnú situáciu, aj investíciu do nehnuteľností.
Vy ste tak trochu naznačili, že by ľudia nemali investovať len do technologických firiem. Hovorí sa o AI bubline, ktorá by mohla rásť a možno aj prasknúť. Aký je na to váš pohľad?
Je možné, že sa určitá bublina vytvára, ale nevieme, kedy a ako praskne. Môže prasknúť o mesiac, ale aj o tri alebo o päť rokov, alebo sa môže v nejakej miere rozplynúť a nevytvorí žiadny veľký šok na akciových trhoch. V každom prípade musíme rátať s tým, že sa to stane, aj keď nevieme kedy. A preto je ideálne robiť kroky, aby sme zamedzili tomu najväčšiemu dosahu na naše financie: investujeme naozaj prednostne globálne do všetkých možných regiónov, do všetkých možných sektorov. Ak by aj technologické akcie vo veľkej miere prepadli, rozhodne to nestiahne úplne všetky akcie sveta. A ak sme zainvestovaní aj do iných regiónov a sektorov, tak naše portfólio by takýto prepad v nejakej miere určite prežilo.
Pristavme sa pri cene zlata. Sledovali sme správy o rekordných cenách a nárastoch. Môže ešte zlato dražieť?
Je to možné napriek tomu, že jeho zhodnotenie v tomto roku je viac ako 60 percent, čo je teda mimoriadne vysoký nárast. A na grafe zlata to vyzerá naozaj, ako keby sa tam vytvárala cenová bublina. Napriek tomu zlato má potenciál naďalej rásť, pretože napríklad americký Fed znižuje sadzby, čo zvyšuje atraktivitu zlata. Aj centrálne banky vo veľkom zlato nakupujú, či už je to z Číny, Ruska a iných štátov. Ľudia masívne investujú do ETF fondov, ktoré vlastne takisto vytvárajú dopyt po zlate a tlačia jeho cenu hore. Čiže je možné, že zlato bude v budúcom roku naozaj ešte rásť. Nič to nemení na tom, že považujeme nejakú väčšiu investíciu do zlata za špekulatívnu a odporúčame predovšetkým bežným investorom, aby do zlata neinvestovali, pretože to v zásade nepotrebujú.
Aj keď sa toľko nových bytov nestavia, realitný trh sa oživil a ceny nehnuteľností pomerne slušne narástli. Ako sa teda darilo realitnému trhu a čo môžeme očakávať v budúcom roku?
Realitnému trhu sa darilo veľmi dobre. Keď si zoberieme napríklad čísla z tretieho kvartála tohto roka, tak podľa Štatistického úradu narástli ceny za posledných 12 mesiacov o 13,4 %, čo je vysoko nadpriemerný rast cien nehnuteľností. Keby sme si zobrali typický jednoizbový byt v Bratislave, tak ten zdražel približne o 14 %, približne na 210 000 €. Typický trojizbový byt v Bratislave zdražel približne o 15 %, približne na 300 000 €. Dôvod, prečo bol rast cien takýto prudký, je predovšetkým vysoký dopyt a nízka ponuka. Dopyt narástol lebo zlacneli hypotéky, a teda ľudia si môžu dovoliť vyššie úvery. A na druhej strane je ponuka veľmi nízka. Je nízka rozostavanosť a malý počet dokončovaných bytov. Čo môžeme teda očakávať v budúcom roku? Ďalší rast cien nehnuteľností. Odhad je, že v najbližších dvoch rokoch by sa mohol pohybovať okolo štyroch až piatich percent ročne.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva aj to, že síce klesajú úroky na hypotékach, ale cena bytov prudšie rastie. To znamená, že dostupnosť bývania najmä pre mladých ľudí sa znižuje…
Je to tak. Pre mladých ľudí je to naozaj problém. Aj keď úrokové sadzby klesali, tak im to príliš nepomohlo, pretože ceny bývania narástli dvojciferne, a tak sa im bývanie viac vzdialilo. Najhoršiu situáciu majú naozaj mladí ľudia na začiatku kariéry, ktorí majú jednoznačne nižšie príjmy, ako je priemer, aj nižšie úspory. Ťažké to majú napríklad aj ľudia bez partnera. Čiže single ľudia sa ťažko dostávajú k vlastnému bývaniu. Keď sa pozrieme na výhľad, na budúci rok sa pokles úrokov zrejme zastaví a môžeme očakávať maximálne pokles v marketingových akciách. Dostupnosť bývania sa teda nebude zlepšovať, pretože ceny nehnuteľností budú rásť ďalej.
Aby sme boli aj trochu konkrétnejší, s akým úrokom sa dnes dá dostať hypotéka a dokáže ju niekto získať už pod tri percentá?
Pri najlacnejších ponukách na trhu sa vieme dostať na tri percentá pri 30-mesačnej fixácii. Pri trojročnej fixácii je to bežne povedzme 3,19 alebo 3,29. To sú úrokové sadzby pre najčastejšiu, trojročnú fixáciu. Pod tri percentá sa dnes bežný človek rozhodne dostať nevie. V budúcom roku je možné, že pri určitých krátkodobých marketingových akciách niektorých možno menších bánk budeme vidieť aj úrok začínajúci sa dvojkou. Ale rozhodne neočakávame, že by to bol štandard na trhu.
Vláda tvrdí, že ešte bude musieť konsolidovať. Na čo sa zameria podľa vás analytikov v roku 2026?
Bude sa musieť zamerať na viacero oblastí, pretože chce ušetriť 2,7 miliardy, čo naozaj je veľký balík peňazí. Mala by znižovať výdavky štátu, mala by redukovať alebo obmedziť veľa neadresných dávok, ako je napríklad aj energopomoc. Mala by revidovať určité ďalšie plošné dávky, možno aj znížiť alebo zrušiť 13. dôchodky. Nepočúva sa to dobre, ale Slovensko na to bude musieť v budúcnosti siahnuť, pretože si nevie dovoliť takúto štedrú pomoc. Ideálne je, ak by napríklad vláda znížila odvody zamestnancom aj podnikateľom, pretože už dnes máme veľmi vysokú cenu práce a toto by mohlo zvýšiť atraktivitu práce na Slovensku. Vláda to už v určitej miere načrtla, takže ak by sa do tohto pustila, bolo by to dobrou správou.
Poznáme to všetci. Čo šek, ktorý nám príde domov, to vyššia suma. Aká je vaša hlavná rada pre slovenské domácnosti? Ako sa popasovať s výzvami, ktoré ich čakajú v budúcom roku?
Predovšetkým potrebujeme poznať našu situáciu. Naozaj v praxi vidíme, že mnohí ľudia si zakrývajú oči pred tým, aký je reálny stav ich hospodárenia. To znamená, koľko priemerne zarábajú a koľko priemerne míňajú. Odporúčame sa na to detailne pozrieť. Minimálne zopár mesiacov si zapisovať výdavky, rozdeliť ich na povinné a nepovinné a z tých nepovinných sa snažiť škrtať alebo ich obmedzovať, aby sme ušetrili, aby nám ostali väčšie finančné rezervy. To je istota v dobách neistoty – mať čo najvyššiu finančnú rezervu. Takisto môžeme ušetriť tým, že budeme investovať napríklad do zateplenia domu alebo viac cestovať verejnou dopravou a menej autom. Ušetriť sa dá aj na finančných produktoch tým, že budeme využívať bezplatné bežné účty v bankách, dáme si pozrieť poistné zmluvy, možno skonsolidovať drahé úvery do jedného lacnejšieho a tak ušetriť niekedy až stovky eur mesačne na výdavkoch.
Prichádza nový rok. Ľudia si zvyčajne dávajú od 1. januára nejaké záväzky, ale máloktoré z nich súvisia s peniazmi. Ak by si mali ľudia dať nejaké predsavzatie, ktoré sa týka financií v budúcom roku, aké by to mohlo byť?
Najviac by som si želal, aby Slováci začali viac investovať. Vieme, že z dospelej populácie dve tretiny nijako neinvestujú. Kvôli čomu je to dôležité? Vytvárame si jednak finančnú rezervu do budúcnosti, predovšetkým na dôchodok, ťažíme z rastu akciových trhov, ktoré sú stáročia trvajúce, a teda máme šancu poraziť infláciu, ktorá aj v budúcom roku a aj v tom ďalšom bude určite znižovať mieru našich príjmov a úspor. Takže ak by Slováci začali viac investovať, hoci aj z mála – dá sa už od 20 eur mesačne – tak by to rozhodne zlepšovalo ich finančnú situáciu a prinieslo by im to finančné rezervy, na ktoré by sa mohli v ťažkých časoch spoľahnúť.
Video
S Mariánom Búlikom sme hodnotili aj rok 2024 a výhľad na rok 2025. Pozrite sa, či sa analytik trafil do predpovedí na tento rok...
Odpovedá Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko
Zdroj:
TV Pravda
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.