Slovensko je krajina, ktorá má viac dlhov ako majetku. Česi sú trojnásobne bohatší ako my, zápolíme s Rumunmi

Slovensko tak zápasí s nepríjemnou kombináciou nízkych úspor a rýchlo rastúceho zadlženia. Kým v krajinách ako Česko či Slovinsko je vyššia úroveň úverov vyvážená výraznejším majetkovým základom domácností, u nás chýba finančný „vankúš“, ktorý by pôsobil ako ochrana pri ekonomických otrasoch. Domácnosti tak zostávajú citlivejšie na vplyv inflácie, rast úrokových sadzieb či pokles príjmov.

Ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ján Košč v štúdii „Slovenský sen o bohatstve: viac dlhov než majetku?" vysvetľuje, že finančný majetok domácností ukazuje, v akej ekonomickej situácii ľudia sú a ako dobre dokážu zvládnuť nečakané výdavky či ekonomické krízy. Napriek tomu, že si Slováci v tomto smere mierne polepšili, stále platí, že majú málo úspor a nemajú veľkú schopnosť kumulovať rýchlo dostupné peniaze, ktoré by mohli v prípade potreby minúť.

Najnovšie dáta Allianz Global Wealth Report 2025 ukazujú, že čistý finančný majetok (teda peniaze a investície) priemerného Slováka bol v minulom roku 10 580 eur. Od roku 2019 do roku 2024 narástol tento ukazovateľ o 56 percent. Spomedzi krajín strednej a východnej Európy sme však na tom v tomto smere najhorší.

Susedná Česká republika je na tom podstatne lepšie. Čechom za rovnaké obdobie narástol majetok takmer dvojnásobne – zo 17 497 eur v roku 2019 na 34 740 eur v roku 2024. Tento rast je výrazne rýchlejší ako na Slovensku a ukazuje, že české domácnosti si dokázali vytvárať úspory a investície omnoho efektívnejšie. Čo sa týka hodnoty majetku, v roku 2023 Slovensko dokonca prekonali aj Rumuni, ktorí zase majú nižší priemerný dlh na obyvateľa ako my.

To všetko naznačuje, že finančná odolnosť slovenských domácností je stále slabá. Ak príde výpadok príjmu (napríklad pre dlhodobú chorobu či stratu práce), zdražovanie alebo rast úrokov, veľká časť ľudí nemá rezervu, z ktorej by situáciu dokázala pokryť. Vysoké dlhy pri nízkych úsporách znamenajú, že aj malý ekonomický otras môže domácnosť dostať pod tlak rýchlejšie než v krajinách, kde majú ľudia viac peňazí odložených bokom.

Dlhy rastú rýchlejšie ako majetok

Priemerný dlh na jedného obyvateľa Slovenska stúpol za posledných päť rokov výrazne rýchlejšie než úspory. Ako upozornil Košč, zadlženosť domácností sa zvýšila zo 7 990 eur v roku 2019 na 10 960 eur v roku 2024. Ide o nárast takmer o 3-tisíc eur – tretí najvyšší v regióne, hneď po Litve a Estónsku.

Za týmto rastom stojí zdražovanie bývania, rast cien energií a životných nákladov, ktoré znižovali schopnosť ľudí sporiť. Mnohí si museli na bývanie a bežnú spotrebu požičiavať viac, než koľko dokázali sami ušetriť.

Odborník upozorňuje, že Slovensko je v regióne výnimočné v tom najhoršom zmysle slova. Ako jediná krajina má viac dlhov než finančného majetku – dlhy tvoria priemerne 51 percent, zatiaľ čo úspory a investície len 49 percent. To znamená, že domácnosti majú na krku väčšiu úverovú záťaž, než akú dokážu pokryť svojimi vlastnými peniazmi. V ostatných krajinách strednej a východnej Európy je situácia opačná: majetok prevláda nad dlhmi. Na porovnanie, Maďarsko má podiel dlhu len 15 percent, Estónsko a Litva okolo 29 percent.

Jedným z dôvodov, ktoré stoja za pomalším rastom úspor Slovákov, je to, že veľkú časť peňazí majú uloženú na účtoch, kde sa takmer nezhodnocujú. Navyše značná časť majetku je viazaná v dôchodkových fondoch, ktoré nemožno použiť na splácanie dlhov či na riešenie náhlych výdavkov. Domácnosti tak v krízovej situácii často siahnu po úvere.

To všetko v čase vysokej inflácie, slabého rastu príjmov a drahších úverov znamená, že slovenská domácnosť je zraniteľnejšia a má menší priestor na riešenie krízových situácií. Kým okolité krajiny za posledných päť rokov svoj pomer dlhu k úsporám znižovali(napríklad Poľsko z 36 na 25 percent a Rumunsko z 32 na 24 percent), Slovensko v tejto oblasti prakticky stojí na mieste. Už roky sa pohybuje v pásme 51 až 54 percent, čo znamená, že dlh je u nás dlhodobo vyšší než majetok, ktorý ho má kryť.

Prečo sú ostatní na tom lepšie?

Nedávna správa CEE Household Wealth, ktorá sa zaoberá majetkom ľudí v strednej a vo východnej Európe, z pera Investičného inštitútu UniCredit ukázala, že ľuďom v tomto regióne sa bohatstvo za posledných 20 rokov zvýšilo takmer päťnásobne. „Finančný majetok na obyvateľa v krajinách strednej a východnej Európy ostáva napriek tomu na úrovni približne 30 percent úrovne západnej Európy, čo poukazuje na priestor pre ďalšiu významnú konvergenciu,“ hovorí Mauro Giorgio Marrano, hlavný ekonóm pre strednú a východnú Európu a jeden z autorov správy.

Hoci krajiny regiónu zažili prudký rast majetku, rozloženie úspor a spôsob, akým postupne bohatnú, nie je rovnaký. V štúdii Allianz Global Wealth Report sa ukazuje, že viacerým štátom sa darí lepšie najmä preto, že sa ich úspory zhodnocujú efektívnejšie – oveľa väčšia časť peňazí smeruje do investícií, nie iba na bežné účty. Krajiny, ktoré napredujú rýchlejšie než Slovensko, majú diverzifikovanejšie portfóliá, vyšší podiel akciových a fondových investícií, a teda aj väčší potenciál rastu. Inými slovami, ich peniaze pracujú a tvoria hodnotu, zatiaľ čo u nás úspory často stoja a časom reálne strácajú hodnotu.

Ďalším dôvodom je, že v mnohých štátoch rastie dlh spolu s aktívami. To znamená, že domácnosti si síce požičiavajú, ale zároveň bohatnú rýchlejšie. Rast majetku tak drží krok so zadlžovaním, zatiaľ čo na Slovensku je trend dlhodobo opačný. Znamená to, že aj mierny nárast zadlženia tam nespôsobuje takú nerovnováhu ako u nás, pretože ho kryje rastúci majetok.

Tretím faktorom je vyššia schopnosť tvoriť úspory. V krajinách, ktoré bohatnú rýchlejšie, si dokážu domácnosti z príjmov odkladať väčšiu časť peňazí. Pomáhajú im v tom vyššie platy, nižšie daňové zaťaženie alebo lepšie možnosti investovania. To vytvára stabilnejší finančný vankúš, ktorý Slovensku chýba.

To všetko naznačuje, že ľudia v našom regióne síce za posledné roky bohatli, no nerovnomerne. Zatiaľ čo niektoré krajiny už dobiehajú Západ rýchlejšie, Slovensko sa pohybuje pomalším tempom. Rozdiel v majetku je výrazný a bez rýchlejšie rastúcich úspor a investícií sa môže ešte prehlbovať.

Naše bohatstvo je v dôchodkoch, nie v práci

Významnú časť finančného majetku slovenských domácností, na rozdiel od ostatných krajín v regióne, tvoria dôchodkové úspory v 2. a 3. pilieri, teda osobné alebo dobrovoľné sporenie do penzijných fondov spravovaných správcovskými spoločnosťami. „Čo znamená, že ide o majetok pre občanov reálne nedostupný a nepoužiteľný napríklad na splácanie dlhov či riešenie finančných problémov pri strate zamestnania alebo iných nepriaznivých životných situáciách," píše Košč.

Zatiaľ čo západné krajiny majú väčší podiel investícií v aktívach, ktoré môžu generovať výnosy a zvyšovať reálnu hodnotu úspor, Slovensko zostáva konzervatívne. Mnohí Slováci sa vyhýbajú investovaniu pre nedostatok finančnej gramotnosti, obavy z rizika či pre nedôveru vo finančný sektor. Výsledkom je nízka miera rastu, peniaze na účtoch síce „ležia“, no inflácia ich hodnotu postupne znižuje.

Zároveň platí, že nízkopríjmové domácnosti si ťažko vytvárajú úspory aj preto, že práca je u nás vysoko zdanená, čo znižuje príjmy, ktoré im ostanú po odvodoch. Slovensko má pre ľudí s nízkym príjmom jeden z najvyšších daňových klinov (rozdiel medzi tým, koľko stojí firmu práca zamestnanca a koľko z toho skutočne dostane „na ruku“ po zdanení a odvodoch) v EÚ, a preto sa im ťažko tvoria rezervy a investície.

Výrazným problémom je aj to, ako Slovensko konsoliduje verejné financie. Údaje v správe Allianz Global Wealth Report už zachytávajú prvé úsporné opatrenia vlády z roku 2023, ktoré začali platiť v roku 2024. V roku 2025 sa k nim pridali ďalšie opatrenia a v roku 2026 príde tretia vlna, ktorá domácnosti zasiahne ešte silnejšie než predchádzajúce dve. To znamená, že ľuďom zostane menej peňazí po zaplatení daní a odvodov, čo zhorší ich možnosti sporiť či investovať.

Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ukázala, že vládne šetrenie pripraví na budúci rok Slovákov o stovky eur. Príjem priemernej rodiny sa podľa prepočtov rady zníži o 376 eur (ide o sumu, o ktorú si domácnosť pohorší v porovnaní s tým, ak by ju opatrenia nezasiahli).

Najviac si priplatia domácnosti, kde je prítomná kombinácia dôchodkového príjmu a živnosti. Rodiny penzistov so SZČO prídu podľa výpočtov priemerne o 973 eur ročne, ešte o niečo horšie dopadnú rodiny s nezaopatrenými deťmi, v ktorých jeden člen podniká. Tie si pohoršia až o 1 056 eur za rok.