Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Zarábame polovicu z priemeru EÚ aj keď pracujeme viac. Čo nás brzdí?
Slováci pracujú viac ako priemerní Európania, no aj tak zarábame oveľa menej ako oni. Časť ekonómov hovorí, že za to môže slabá produktivita práce. Ďalšia časť odborníkov upozorňuje na to, že nám platy nestúpali ani vtedy, keď produktivita rástla viac ako teraz. Obe strany sa však zhodujú na potrebe investícií do nových technológií či inovácií, ktoré nám prácu pomôžu zrýchliť, zefektívniť a skvalitniť. Na to však potrebujeme kvalifikovaných a vzdelaných ľudí.
Tí, ktorí by mohli budovať pevný základ zmeny našej ekonomiky, nám však chýbajú už teraz. Firmy hovoria o tom, že naprieč celou ekonomikou nedokážu dlhodobo obsadiť približne 100-tisíc pracovných miest. Premiér Robert Fico (Smer) dokonca nedávno spomenul číslo 150-tisíc.
Video
Vláda schválila nový úrad, podporila Trumpov plán
Odborníci pritom napriek tomu hovoria, že slovenské hospodárstvo potrebuje obrodu v podobe čoraz silnejšej orientácie sa na takzvanú znalostnú ekonomiku. Tento na prvý pohľad komplikovaný pojem znamená jednoducho to, že sa z obrovskej montážnej dielne Európy začneme orientovať na prácu s vedomosťami, inováciami a informáciami. Krajiny so znalostnou ekonomikou totiž rastú najmä vďaka výskumu, technológiám, kvalitnému vzdelaniu a tvorbe nových nápadov. Ide zároveň o jednu z kľúčových ciest, ako zlepšiť produktivitu práce.
Slovensko sa pritom touto otázkou už zaoberá. Minulý rok vznikol samostatný Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Napríklad v auguste tohto roka úrad spustil systém dotácií určených na podporu podnikateľov pri iniciovaní a realizácii inovatívnych projektov v oblasti výskumu a vývoja. Pre firmy, ktoré sa venujú priemyselnému výskumu, bolo vyčlenených takmer 230 miliónov eur.
Brzdí nás gramotnosť
Problémy nemusia spočívať len v objeme peňazí, ktoré na prehlbovanie znalostnej ekonomiky vynakladáme. Z dát ekonomicky najrozvinutejších krajín sveta združených v OECD vyplýva, že sme sa v priebehu posledných rokov výrazne prepadli v oblasti čitateľskej gramotnosti. Prieskum organizácie ukazuje, že približne štvrtina dospelých Slovákov rozumie iba krátkym a jednouchým vetám.
Za posledné desaťročie u nás klesol pokles zručností v oblasti gramotnosti o 19,4 bodu. „Súčasná úroveň čitateľskej gramotnosti predstavuje vážnu bariéru pre budovanie znalostnej ekonomiky. Ak významná časť populácie nerozumie ani zložitejšiemu textu, výrazne to obmedzuje schopnosť pracovať s informáciami, učiť sa nové zručnosti či zvládať náročnejšie pracovné úlohy," skonštatoval pre Pravdu prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Mário Lelovský.
Lelovský dodáva, že táto situácia má priamy dosah nielen na produktivitu práce, ale aj na konkurencieschopnosť Slovenska. Zároveň však upozornil aj na to, že zmeny sa už v tejto oblasti začali diať. Reformy na základných školách posilňujú dôraz na praktické zručnosti v odbornom vzdelávaní a zároveň sa postupne rozvíjajú aj nástroje na podporu vzdelávania dospelých. „Najväčšou slabinou však naďalej zostáva oblasť vysokého školstva, kde sa napriek dlhodobým výzvam nedarí presadzovať zásadnejšie zmeny. Bez výraznej modernizácie tejto časti systému bude prechod k znalostnej ekonomike obmedzený," doplnil prvý viceprezident únie zamestnávateľov.
Problémy však nemajú iba dospelí. Výsledky testovania 15-ročných žiakov PISA ukazujú, že v oblasti čitateľskej gramotnosti sa v rizikovej skupine ocitlo viac ako 30 percent žiakov, ktorí nemajú v tomto smere ani základné zručnosti. „Za problém nemôže nikto iný, žiaden iný štát ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky. Je to naša národná tragédia a dôvodom je dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva," skonštatoval už pred dvomi rokmi minister školstva Tomáš Drucker (Hlas).
Kedy budeme zarábať viac?
Najnovšie čísla Eurostatu prezrádzajú, že slovenské platy patria k najnižším v rámci Európskej únie (EÚ). Priemerný Slovák za rok zarobí len niečo vyše 20-tisíc eur. Horšie ako my sú v tomto ohľade už iba Maďari (18 461 eur), Gréci (menej ako 18-tisíc eur) a Bulhari (o čosi viac ako 15-tisíc eur).
Priemerný plat v EÚ pritom dosahuje takmer 40-tisíc eur, čo znamená, že na Slovensku máme približne o polovicu nižšie mzdy ako bežný Európan. Neznamená to však, že pracujeme menej. Zatiaľ čo priemerný obyvateľ únie odpracuje od pondelka do piatka 36 hodín, Slováci odrobia za ten istý čas o takmer dve hodiny viac.
Navyše, na Slovensku nie je neobvyklé ani to, že zamestnanci pracujú v nočných hodinách či cez víkendy. Podľa údajov za rok 2023 mali Slováci v rámci EÚ najvyšší podiel zamestnaných, ktorí bežne pracujú v noci – ide až o 11,2 percenta všetkých pracovníkov.
Problém s našimi zárobkami podľa ekonómov teda nespočíva v tom, že by sme robili málo alebo nekvalitne, ale v našej nízkej produktivite práce. Tá vyjadruje, koľko hodnoty dokážeme vytvoriť za určitý čas – teda koľko vyrobíme, akú pridanú hodnotu generujeme a ako efektívne pracujeme. S produktivitou súvisí aj úroveň technológií, inovácií či zručností pracovníkov. Čím je vyššia, tým viac si firmy môžu dovoliť ľuďom zaplatiť.
Dostali sme dokonca do situácie, keď aj ľudia, ktorí chodia každý deň do práce, pociťujú chudobu. Jednoducho, ich plat im nestačí na to, aby si dokázali zabezpečiť kvalitný život. Miera subjektívnej chudoby sa u pracujúcich na Slovensku minulý rok vyšplhala takmer na 29 percent. Znamená to, že približne každý štvrtý pracujúci Slovák cíti, že má zo svojho platu problém vyžiť.
Nie všetci odborníci sa však zhodujú na tom, že univerzálnym receptom na zvýšenie našich platov a tým aj životného štandardu je stúpanie produktivity práce. „Ak sa pozrieme na podiel miezd na pridanej hodnote, tak ten náš patrí medzi najnižšie v EÚ, čo hovorí o tom, že už dnes by sme mohli mať vyššie mzdy aj bez rastu produktivity práce," povedal už skôr pre Pravdu ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč.
Podľa Košča je zavádzaním aj snaha zvaliť na zamestnancov vinu za nízku produktivitu práce. Časť politikov a ekonómov totiž hovorí, že ak chceme zarábať viac, musíme pracovať dlhšie a tvrdšie. „Produktivitu práce majú plne v rukách zamestnávatelia, ktorí dekády investovali do výskumu a vývoja minimum, najmenej spomedzi krajín V4," dodal expert.
Príležitosť pre firmy
Zároveň platí, že produktivita práce sa len ťažko zvyšuje v krajine, v ktorej firmám chýbajú desaťtisíce zamestnancov. Na druhej strane, pre zamestnávateľov môže ísť aj o výzvu, ako nahradiť chýbajúcich ľudí investíciami do automatizácie a nových technológií.
„Dlhodobý nedostatok kvalifikovaných pracovníkov možno vnímať ako významný impulz pre technologickú modernizáciu. Mnohé firmy už dnes reagujú investíciami do automatizácie, robotizácie a umelej inteligencie, čo im umožňuje zvyšovať produktivitu aj pri obmedzených personálnych kapacitách," skonštatoval v tejto súvislosti Lelovský z RÚZ.
Podľa prvého viceprezidenta únie zamestnávateľov však tiež platí, že moderné technológie vytvárajú dopyt po nových typoch zručností. Ide najmä o schopnosť práce v oblasti IT, automatizácie či prácu s dátami a riadením komplexných systémov.
Údaje najväčšieho pracovného portálu na Slovensku Profesia.sk však ukazujú, že sa štruktúra najžiadanejších pozícií mení len mierne. Čo sa týka úrovne dosiahnutého vzdelania, platí, že zamestnávatelia v inzerátoch stále v najväčšej miere vyžadujú stredoškolské vzdelanie s maturitou (39 percent ponúk). Čo sa týka vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, pri ktorom je vyšší predpoklad, že takto vzdelaní ľudia budú disponovať schopnosťami zameranými na uspokojenie požiadaviek moderného trhu práce, ide len o 11 percent zo všetkých ponúk.
Ľubica Melcerová, hovorkyňa spoločnosti Alma Career, ktorý spomínaný pracovný portál prevádzkuje, približuje aj to, o aké zručnosti majú zamestnávatelia najväčší záujem. „Tento rok je v pracovných ponukách na portáli Profesia najžiadanejšou zručnosťou prax. Nasleduje zodpovednosť, anglický jazyk, komunikačné schopnosti, samostatnosť, vodičský preukaz, práca s Microsoft Excelom, spoľahlivosť, flexibilita a práca s Microsoft Wordom.“
Melcerová zároveň upozorňuje, že trh práce jasne ukazuje prepojenie medzi vzdelaním a výškou mzdy. Čím vyššiu kvalifikáciu firmy požadujú, tým vyšší plat sú ochotné ponúknuť. Tento rok dosahovali pracovné ponuky určené pre ľudí so základným vzdelaním priemernú mzdu 1 317 eur, zatiaľ čo pozície pre stredoškolákov s maturitou ponúkali priemerne 1 603 eur. Najvyššie odmeňované boli miesta vyžadujúce vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa – priemerne 2 283 eur.
Z dlhodobého hľadiska pritom platy rastú naprieč všetkými kvalifikačnými úrovňami, no najrýchlejšie stúpa odmena za prácu, ktorá vyžaduje vyššie zručnosti. V porovnaní s rokom 2019 narástli ponúkané mzdy pre základné vzdelanie o 60 percent, pre maturantov o 47 percent a pri vysokoškolských pozíciách tiež o 47 percent. Tento trend naznačuje, že práve kvalifikácia a schopnosť pracovať s modernejšími technológiami sú jedným z hlavných faktorov, ktoré môžu Slovensku pomôcť posunúť sa smerom k vyšším mzdám aj produktivite.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.