Stáva sa z obeda luxus? Veľká časť Slovákov si nemôže dovoliť kúpiť poriadne jedlo, sme najhorší v EÚ

Situácia je o to závažnejšia, že dostatočný prísun kvalitnej stravy patrí medzi základné potreby a priamo ovplyvňuje zdravie, pracovnú schopnosť aj celkovú kvalitu života. Eurostat pritom upozorňuje, že hoci na úrovni celej EÚ došlo k miernemu poklesu podielu ľudí, ktorí si takéto jedlo nemôžu dovoliť, v niektorých členských štátoch ostávajú čísla alarmujúce – a Slovensko je v tejto štatistike na úplnom chvoste.

Slovensko kraľuje negatívnemu rebríčku

Údaje za rok 2024 ukazujú, že na Slovensku až 39,8 percenta ľudí ohrozených chudobou nemá dosť peňazí na to, aby si mohli aspoň každý druhý deň dopriať jedlo s mäsom, rybou alebo adekvátnou náhradou. Ide o najvyšší podiel spomedzi všetkých členských štátov Európskej únie.

Pre lepšiu predstavu o akých číslach hovoríme – na Slovensku bolo podľa európskeho prieskumu SILC v roku 2024 ohrozených chudobou vyše 18 percent Slovákov. V absolútnych číslach ide o približne 980-tisíc Slovákov. Kvalitné jedlo si tak nemôže dovoliť kúpiť približne 400-tisíc ľudí.

Hneď za Slovenskom nasledujú Bulharsko (37,7 percenta) a Maďarsko (37,3 percenta). Na druhom konci rebríčka sú krajiny ako Cyprus, kde sa tento problém týka len 3,5 percenta obyvateľov ohrozených chudobou, či Írsko a Portugalsko s hodnotou 5,1 percenta. Rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú teda dramatické a naznačujú, že dostupnosť vyváženej stravy úzko súvisí s celkovým nastavením sociálnych systémov, úrovňou príjmov aj cenami potravín.

Eurostat zároveň upozorňuje na veľký rozdiel medzi osobami ohrozenými chudobou a tými, ktoré chudobou ohrozené nie sú. V prvej skupine dosahuje neschopnosť zabezpečiť si takéto jedlo v EÚ priemerne 19,4 percenta, zatiaľ čo v druhej len 6,4 percenta.

Strava sa tak stáva dôležitým indikátorom sociálnej nerovnosti. Pre rodiny a jednotlivcov s nízkymi príjmami často nie je problém len to, že jedlo stojí viac, ale aj to, že ceny zdravších potravín rastú rýchlejšie ako ceny vysoko spracovaných, lacných výrobkov. To môže viesť k dlhodobým negatívnym zdravotným následkom a prehlbovaniu chudoby.

Prečo sme na tom zle?

Otázka, prečo je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie v celej EÚ, má viac vrstiev. V prvom rade ide o nízke príjmy domácností – hoci priemerná mzda na Slovensku v posledných rokoch rástla, stále zaostáva za priemerom EÚ, pričom ceny potravín sa približujú západnej Európe.

Za problémami stojí aj rýchly rast cien potravín. Inflácia v rokoch 2022–2023 zasiahla Slovensko silnejšie než viaceré iné krajiny a domácnosti s nízkymi príjmami sa z nej dodnes nespamätali. Platíntiež, že sociálne dávky nedokážu v dostatočnej miere pokryť reálne náklady na život, najmä pre rodiny s deťmi a seniorov. Výsledkom potom je, že veľká časť obyvateľov ohrozených chudobou si nemôže dovoliť ani základný štandard v podobe vyváženej stravy.