Slovenské železnice zamestnávajú dvojnásobok ľudí oproti susedom: Analýza ukazuje, kde sa strácajú milióny
Slovenské železnice sú v strednej Európe anomáliou. V prepočte na kilometer koľají zamestnáva štátny správca infraštruktúry takmer dvoch ľudí, zatiaľ čo u našich severných susedov v Poľsku je to len jeden človek. Napriek vysokému stavu personálu čelí podnik problému s kritickým nedostatkom zamestnancov na kľúčových pozíciách či tlaku na zvyšovanie platov. Nová analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií však ukazuje, ako by mohli Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ušetriť desiatky miliónov eur. Zároveň môže ísť aj o návod pre vládu, ako v ťažkých časoch konsolidácie hospodáriť efektívnejšie.
Video
Exministerka Schmögnerová radí vláde, ako konsolidovať: zaveďte skutočnú progresívnu daň a zdaňte majetok, na DPH nesiahajte
Zdroj:
ta3
Správa ÚHP prichádza v čase, keď sa hľadajú úspory naprieč celým štátom a prichádza ako alternatíva k plošným škrtom. O možnosti radikálneho zoštíhlenia štátnej správy hovoril už pred časom premiér Robert Fico (Smer), keď naznačil, že prezamestnanosť by mohol vyriešiť „30-percentný rez“ – ten by podľa odborníkov mohol štátu priniesť až 1,2 miliardy eur.
Analytický útvar rezortu financií na príklade železníc ukazuje, že k výrazným úsporám vedie aj menej radikálna cesta. Pre štátny podnik pracovalo na konci minulého roka 12 860 zamestnancov a analytici navrhujú okresanie tohto čísla o šesť percent (747 ľudí). Takýto krok by podniku priniesol ročnú úsporu takmer 33 miliónov eur.
Analytici navyše zdôrazňujú, že nemusí ísť o hromadné prepúšťanie. Vzhľadom na vysoký počet plánovaných odchodov do dôchodku je možné túto redukciu ponechať na prirodzený vývoj alebo zamestnancov presunúť na iné, nedostatočne obsadené pracovné pozície. Dôvodom, prečo je takáto optimalizácia vôbec možná, je práve nízka efektivita. Platí totiž, že v prepočte na rozsah siete a intenzitu dopravy zamestnávajú naše železnice podstatne viac ľudí ako ich partneri v okolitých krajinách. V porovnaní s Českou republikou je to o 74 percent viac zamestnancov, v porovnaní s Poľskom až o 103 percent viac a oproti Maďarsku o 33 percent.
Dočkáme sa veľkého prepúšťania?
O škrtoch v radoch zamestnancov ako o recepte na šetrenie sa dlhodobo hovorí aj na úrovni štátu. Okrem premiéra Fica túto možnosť nedávno skloňoval aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
„Musím povedať, že za mňa aj za premiéra bola požiadavka, aby sme robili veľké opatrenia na strane výdavkov. Koľko bude to percento, vám oznámim potom, keď to bude dohodnuté. Ale bude sa tu schvaľovať aj balík, kde teda každé jedno ministerstvo bude musieť škrtať dosť podstatnú sumu. Nebudem to prezrádzať, ale to sú veci, ktoré ešte patria na koaličnú radu,“ povedal v tejto súvislosti financmajster.
Tlak na rezorty sa stupňuje a hľadajú sa stámilióny. Vláda totiž potrebuje v budúcom roku skonsolidovať verejné financie približne o dve miliardy eur. Po prvej fáze, ktorá sa sústredila najmä na zvyšovanie daní a poplatkov, prichádza na rad druhá etapa – hľadanie úspor priamo vo výdavkoch štátu. Práve v tejto súvislosti sa čoraz častejšie spomína aj zoštíhľovanie aparátu. Fico už naznačil, že náklady na ďalší konsolidačný balík by mohli byť rovnomerne rozdelené medzi štátom, podnikateľským sektorom a občanmi.
Minister Kamenický naznačil, že každé ministerstvo dostane za úlohu nájsť podstatné úspory vo svojom rozpočte. Hoci konkrétne čísla zatiaľ nie sú verejné, tlak na znižovanie počtu zamestnancov je evidentný. Tento prístup však naráža na limity – plošné škrty môžu ohroziť fungovanie úradov a kvalitu služieb pre občanov. Analýza zo ŽSR preto prichádza ako ukážka inteligentnejšieho prístupu: identifikovať konkrétne neefektivity a cieliť úspory tam, kde neohrozia chod organizácie, ale, naopak, zlepšia jej fungovanie.
Podľa dát Eurostatu pracuje na Slovensku vo verejnom sektore približne každý piaty zamestnanec, pričom celkové výdavky na ich platy tvoria 11 percent HDP, čo je viac ako priemer Európskej únie (10 percent). Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) v tejto súvislosti vyčíslila, že zníženie počtu zamestnancov o 100-tisíc by verejnému rozpočtu mohlo priniesť trvalú úsporu až tri miliardy eur ročne. Kým tieto makroekonomické prepočty ukazujú obrovský potenciál, analýza zo ŽSR ponúka praktický návod, ako takéto úspory hľadať v praxi – nie plošne, ale cielene a s ohľadom na efektivitu.
Kde sa strácajú milióny v železniciach?
Najväčší a najrýchlejší zdroj úspor sa ukrýva v riadení dopravy, kde analýza vyčíslila potenciál až na 17,6 milióna eur. Táto oblasť generuje až 70 percent všetkých nadčasov v ŽSR. Analýza odhalila absurdné situácie, keď sú stanice personálne obsadené nepretržite, aj keď tam v noci nejazdia žiadne vlaky. Riešením je podľa analytikov zrušenie nepotrebných zmien a vytvorenie väčšej prevádzkovej zálohy (až 31 percent zamestnancov), ktorá by pokryla výpadky a takmer úplne eliminovala potrebu drahých nadčasov platených so 60-percentnou prirážkou. Len tento krok by uvoľnil 245 pracovníkov v prevádzke.
Druhý najväčší balík úspor vo výške 13,1 milióna eur sa týka administratívy a manažmentu. Analýza ukázala, že ŽSR majú príliš komplikovanú organizačnú štruktúru, kde medzi generálnym riaditeľom a robotníkom je často 6 až 9 stupňov riadenia. Celkovo by sa dalo zredukovať až 400 pozícií (229 vedúcich a 171 administratívnych pracovníkov), a to najmä zlúčením malých oddelení a pracovísk. Pomôcť by mohlo aj zníženie počtu oblastných riaditeľstiev zo štyroch na dve či zníženie počtu obvodov železničných staníc z 51 na 31.
Dôvodom nízkej produktivity sú podľa analýzy dve hlavné príčiny: dlhodobo nepostačujúce investície do automatizácie a neefektívne využívanie existujúcich pracovníkov. Kľúčovým problémom, ktorý ohrozuje dlhodobú udržateľnosť ŽSR, je nekontrolovaný rast osobných nákladov. Tie od roku 2014 narástli o 160 miliónov eur (+ 75 percent), zatiaľ čo tržby od dopravcov stagnujú. Osobné náklady dnes tvoria až 55 percent všetkých nákladov podniku. Situáciu ďalej komplikuje demografia – priemerný vek zamestnanca je 47 rokov a do roku 2030 odíde do dôchodku až 2 200 ľudí.
Nový systém odmeňovania
Analytici ÚHP však zdôrazňujú, že navrhované opatrenia nebudú fungovať bez zásadnej zmeny v odmeňovaní zamestnancov. Súčasný systém totiž paradoxne motivuje k neefektivite a čerpaniu čo najväčšieho počtu nadčasov. Zamestnanec na menej vyťaženej stanici tak vďaka nočným zmenám a štedrým príplatkom za nadčasy (plus 60 percent) dokáže zarobiť viac ako jeho kolega na rušnejšej stanici, kde je práca lepšie zorganizovaná.
„Zamestnanci riadenia dopravy sú v práci aj v časoch, keď to nie je potrebné. Zjednotenie štandardov obsadenia staníc, zrušenie nepotrebných pracovných zmien a presuny uvoľnených zamestnancov do zálohy znížia potrebu o 72 výpravcov a 173 posunovačov a dozorcov výhybiek," píše sa v správe útvaru. Zrušenie zbytočných zmien a obmedzenie nadčasov by pri súčasnom systéme viedlo k poklesu reálnych príjmov mnohých zamestnancov, čo by sťažilo implementáciu zmien. Analýza preto volá po novom odmeňovacom systéme, ktorý bude spravodlivejší, bude motivovať k práci na staniciach s väčším objemom práce a zabezpečí konkurencieschopnosť platov najmä na západnom Slovensku.
Zatiaľ čo zmeny v organizácii práce prinášajú okamžité úspory, dlhodobé a udržateľné riešenie nízkej produktivity spočíva v investíciách. Analýza ako kľúčovú identifikuje modernizáciu a automatizáciu riadenia dopravy, ktorá by výrazne znížila závislosť od ľudskej práce.
Útvar hodnoty za peniaze už v minulosti identifikoval konkrétne trate v dĺžke 1 628 km, kde by sa oplatilo investovať do diaľkového riadenia dopravy. Hoci by si takýto krok vyžiadal masívnu investíciu vo výške 1,5 miliardy eur, jeho návratnosť by bola obrovská. V dlhodobom horizonte by sa takto dalo ušetriť až 1 642 zamestnancov, čo predstavuje ročnú úsporu na mzdových nákladoch vo výške 50 miliónov eur. Tento pohľad do budúcnosti ukazuje, že cesta k modernej a efektívnej železnici vedie nielen cez šetrenie, ale predovšetkým cez strategické a návratné investície.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.