Dlh stúpa, aj naďalej hrozí, že šetriť bude musieť štát ešte dlho
Vláda sa zaviazala dodržiavať európske pravidlá, podľa ktorých má obmedzovať míňanie. Sú však omnoho menej prísne ako národný systém, ktorý na Slovensku existoval v minulosti. Objavuje sa tak riziko, že obdobie, počas ktorého bude nevyhnutné ozdravovať verejné financie, sa predĺži.
Video
Ide o peniaze: Všetko o transakčnej dani
Odpovedá daňový poradca Martin Tužinský.
Zdroj:
TV Pravda
Už teraz je jasné, že vládny kabinet musí hľadať miliardy. Na postupné zníženie rozpočtového schodku na 2,8 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) nám podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v budúcom roku chýbajú opatrenia za 1,8 miliardy eur a v ďalších rokoch dodatočné opatrenia za 800 miliónov eur a dve miliardy eur. Ak sa ich aj podarí pripraviť a uskutočniť, stále to nemusí znamenať, že dlh prestane rásť.
Po roku 2027 navyše skončia niektoré opatrenia z prvého konsolidačného balíka. Ten platí od roku 2024 a obsahuje napríklad bankový odvod v novej podobe a navýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod. Dodatočné opatrenia v roku 2028 tak budú potrebné aj na to, aby rozpočtový deficit opäť nestúpal. O tri roky už napríklad podľa aktuálne platných ustanovení nebudú občania platiť spomínané vyššie zdravotné odvody.
Je jasné, že vláda do konca volebného obdobia nezabezpečí zastavenie rastu hrubého dlhu. Na to je potrebné dostať rozpočtový deficit relatívne výrazne pod tri percentá HDP. Na deficit vo výške troch percent HDP sa vláda chcela dostať do konca roku 2027, už teraz však avizuje, že bude potrebovať o rok viac. Je teda jasné, že konsolidačné úsilie bude musieť trvať ešte dlho. Kabinet na čele s Robertom Ficom (Smer) navyše počíta s tým, že do konca roku 2028 by mohol deficit klesnúť na 2,8 percenta HDP.
Rast dlhu sa nezastaví
Dosiahnutie tejto hodnoty nebude podľa RRZ stačiť na to, aby dlh prestal rásť. „Na stabilizáciu hrubého dlhu na úrovni okolo 62 percent HDP by bolo potrebné postupne znižovať deficit verejných financií počas celého strednodobého horizontu až do roku 2029, a to na úroveň 2,7 percenta HDP,“ upozorňujú experti na verejné financie.
Dlh jednoducho výrazne stúpa aj ďalej. „Fiškálny výhľad bez dodatočných opatrení predpokladá nárast hrubého dlhu z úrovne 59,3 percenta HDP v roku 2024 k úrovni 68,9 percenta HDP na konci roku 2028. Nárast je spôsobený najmä vysokými úrovňami deficitov očakávanými v najbližšom období,“ hovorí RRZ.
Ak vláda splní svoje rozpočtové ciele, to znamená, že prinesie ďalšie škrty a zvyšovanie daní, dlh pôjde hore pomalšie . „Za predpokladu splnenia rozpočtových cieľov by hrubý dlh po roku 2025 rástol pomalšie a na konci roku 2028 by dosiahol úroveň 62,3 percenta HDP,“ dodáva RRZ.
„Primárne deficity hospodárenia vlády budú na celom horizonte najvýraznejším faktorom, ktorý tlačí na prudký rast zadlženia. Kumulatívne, bez dodatočnej konsolidácie, prispejú deficity k nárastu hrubého dlhu približne o 17,9 percentuálneho bodu. HDP,“ dokresľujú situáciu experti na verejné financie.
Problém s výdavkovými limitmi
Na Slovensku je neporiadok v takzvaných výdavkových limitoch a je teda sporné, ako súčasná vláda hospodári. Výdavkové limity sú nástroj určený na to, aby vlády nadmerne nemíňali. Určujú, akú maximálnu sumu je možné v konkrétnom roku minúť. Limit slúži napríklad na to, aby sa nezvyšovali výdavky v prípade, že štát bude mať vyššie daňové príjmy, ako sa predpokladalo. Pozitívny rozdiel pre toto opatrenie nemôže vláda minúť a peniaze navyše môže použiť na ozdravenie verejných financií.
V minulosti už existovalo národné pravidlo týkajúce sa verejných výdavkov, v roku 2024 ho nahradila celoeurópska metodika výdavkových limitov.
Práve národné pravidlo je omnoho prísnejšie a RRZ upozorňuje, že sa ho vláde v minulom roku splniť nepodarilo. Podľa predbežných údajov za minulý rok sa výdavkové limity nepodarilo vláde splniť o 189 miliónov eur. Celkové výdavky štátu sa v minulom roku pohybovali vo výške desiatok miliárd eur, takéto prekročenie teda samo osebe nepredstavuje závažný problém.
Rezort financií tvrdí, že toto pravidlo sa krajine podarilo dodržať. Ministerstvo je presvedčené, že limit podľa národného pravidla splnila s rezervou 112 miliónov eur. Rozdiel je najmä v sporne zaúčtovaných energodotáciách, ktoré uhrádzala EÚ.
Problém je však skôr v obrovskom rozdiele medzi národným a európskym systémom limitov. Systém, ktorý predstavili európske orgány, vznikol v roku 2024 a národné pravidlo nahradil. Európsky systém určuje tempo rastu čistých výdavkov. Tie mohli podľa európskej metodiky stúpnuť v minulom roku o 6,2 percenta, a stúpli len o 3,8 percenta. Znamená to, že rast výdavkov bol celkovo nižší, takmer o 1,3 miliardy eur v porovnaní so stropom, ktorý určujú pravidlá Európskej komisie.
Toto číslo je podľa RRZ problémové. „K nižšiemu tempu rastu čistých výdavkov v najväčšej miere prispelo podstatné medziročné zníženie výdavkov na energodotácie. Nejde však o aktívnu úsporu vládnej politiky, ale len o vplyv zníženia trhových cien z extrémnych úrovní v predchádzajúcom roku. Bez tohto faktora by sa pravidlo v roku 2024 nesplnilo,“ upozorňujú.
Menej prísne pravidlá znamenajú dlhšie ozdravovanie
Experti z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňujú, že vláda by sa mala zaviazať k dodržiavaniu prísnejších obmedzení v míňaní. „Aktuálne európske požiadavky na rast čistých výdavkov podľa RRZ zďaleka nezaručujú ozdravenie verejných financií do roku 2028, ako bol ich cieľ, a preto by národné fiškálne ciele mali byť výrazne ambicióznejšie,“ hovorí RRZ.
Aktuálne platia európske pravidlá a národné pravidlo nie je záväzné. Podľa pôvodného národného pravidla sa celkové výdavky dostali v minulom roku nad hranicu 61 miliárd eur. Po odrátaní výdavkov, ktoré do limitov nevstupujú, napríklad úrokových nákladov, sa dostávame na hodnotu 57,4 miliardy eur, čo je medziročne nárast o necelých 4,3 miliardy eur. Rast výdavkov tak podľa RRZ dosiahol 5,3 percenta, teda výrazne viac, ako ukazuje medzinárodná metodika.
Dodržiavanie menej prísnych pravidiel môže spôsobiť, že obdobie, počas ktorého sa budú musieť verejné financie ozdravovať, sa jednoducho predĺži.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.