Čím viac detí, tým dostali viac peňazí. Štát rodinám poriadne vykompenzoval veľkú infláciu
Čím viac detí v rodine, tým vyšší rast kúpnej sily zaznamenali rodiny v inflačných rokoch 2022 a 2023. Išlo o dôsledok štedrých vládnych opatrení v tomto období, zameraných práve na rodiny s deťmi. V pokračovaní analýzy dopadu inflačného šoku na slovenské rodiny na to poukázali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Jana Valachyová a Matúš Senaj. Skúmali pritom, ako inflácia a snaha o jej kompenzáciu ovplyvnili kúpyschopnosť rodín podľa ich rodinnej štruktúry a hlavného príjmu.
„V dôsledku inflácie, bez akýchkoľvek kompenzačných opatrení, by výdavky rodinám s rôznym počtom detí vzrástli o 31 až 36 %. O niečo negatívnejší by bol dopad na jednotlivcov v porovnaní s dvojicami, keďže v ich spotrebnom koši majú väčšiu váhu položky, ktorých ceny rástli najviac,“ priblížili analytici.
Na strane kompenzačných vplyvov boli rozdiely medzi rodinami výraznejšie. Cenový strop na energie a rast disponibilných príjmov zo všetkých sledovaných dôvodov zvýšili kúpyschopnosť rodín s rôznym počtom detí o 41 až 64 %. Čím viac detí v rodine, o to viac získali z navýšenia daňového bonusu na dieťa a prídavkov na deti. Tieto opatrenia trvalého charakteru však analytici nepovažujú za priamo súvisiace s infláciou.
Naopak, rodinám bez detí pomohli vládne opatrenia, ktoré boli prijaté priamo v súvislosti s infláciou. „V kategóriách rodín bez detí sú zahrnutí aj dôchodcovia, preto pozitívny vplyv na kúpyschopnosť týchto rodín mali najmä opatrenia, ktorými vláda v čase vysokej inflácie mimoriadne navýšila dôchodkové dávky. Významný je aj vplyv automatickej valorizácie dávok, keď sa nadmerný rast cien v roku 2022 preniesol do vyšších dôchodkov v roku 2023,“ konštatovali analytici.
Rodinám, ktorých hlavným zdrojom príjmu je práca, vzrástla kúpna sila v sledovanom období o 11 %. Bol to dvojnásobok v porovnaní s 5-percentným rastom kúpnej sily rodín, ktorých hlavný príjem tvoria dávky iné ako dôchodky. Rozdiel bol najmä v tom, ako týmto rodinám vzrástli výdavky (32 % a 38 %).
„Negatívny vplyv inflácie sa silnejšie prejavil u nízkopríjmových rodín bez pracovného príjmu, keďže v spotrebnom koši rodín s nižším príjmom majú väčšiu váhu výdavky na potraviny a energie, ktorých ceny rástli najviac,“ vysvetlili analytici. Po zohľadnení cenového stropu na energie bol už rast ich výdavkov porovnateľný.
Negatívny vplyv inflácie bol podľa analytikov kompenzovaný pre obe kategórie rodín v rovnakej miere, a to na úrovni 43 %. Rodiny s pracovným príjmom získali najmä z toho, že pod tlakom inflácie zvýšili zamestnávatelia mzdy viac ako v štandardnom roku. Zvýšenie daňového bonusu na dieťa sa tiež týka len rodičov s pracovným príjmom. Pre rodiny s prevažujúcim príjmom z dávok bol najvýznamnejším vplyv automatickej valorizácie dávok a vládnych opatrení.
V dôchodcovských rodinách vzrástla kúpyschopnosť v tomto období o 9 %, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rodinami s inými ako dôchodkovými dávkami. „Výdavky vzrástli v oboch kategóriách rodín podobne (39 oproti 38 %). Čo sa však týka kompenzácií, poberatelia dôchodkov vo vyššej miere získali z vládnych protiinflačných opatrení,“ priblížili analytici. Dôchodky rástli napríklad vďaka vyplateniu 14. dôchodku, jednorazového príspevku pre dôchodcov vo výške 300 eur, aj vďaka mimoriadnej valorizácii v roku 2023.
Pohľad na priemernú zmenu v kúpnej sile v rokoch 2022 a 2023 hovorí o jej raste pre každú analyzovanú kategóriu. Analytici RRZ však zároveň upozornili, že to neplatilo pre všetky rodiny. Na analyzovanom dvojročnom horizonte čelilo 15 % rodín poklesu kúpnej sily.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.