Trhy reagujú na to, čo sa deje na Slovensku. Analytici upozornili na rizikové prirážky, súvisí to s rizikom bankrotu
Rovnako ako si môže domácnosť požičať peniaze od banky, tak si štát požičiava od zahraničných investorov. Tí mu zjednodušene pošlú peniaze a za to im ich štát posiela späť v splátkach spolu s úrokmi. A práve úroky vyjadrujú to, ako bezpečne vnímajú štáty investori. Keď sú nižšie a dlh je lacnejší, štát vnímajú ako ten, ktorý má pod kontrolou svoje míňanie a celkovo poriadok v štátnej kase.
No v poslednom čase začali narastať práve úroky, ktoré Slovensko spláca zahraničným investorom. Všimli si to analytici VÚB banky v najnovšom komentári. To je zlá správa, pretože Slovensko bude platiť za svoj dlh vyššie úroky a teda aj viac peňazí.
Analytici tvrdia, že narástli aj úroky na nových hypotékach „rýchlejšie a vyššie, ako inde v eurozóne“.
Súvisí to najmä s dvomi faktormi: Prvým je, že susedíme s Ukrajinou, v ktorej prebieha vojna. Druhým je ten, že sme zjednodušene začali „rozhadzovať“ peniaze v návrhoch, ktoré poschvaľovali v nedávnej dobe poslanci parlamentu. „Súvisí to najmä s tým, že požadované výnosy slovenských dlhopisov rástli rýchlejšie ako požadované výnosy obdobných cenných papierov ostatných krajín menovej únie. Tento dodatočný nepriaznivý vývoj nastal preto, lebo Slovensko je kvôli vojne Ruska proti susednej Ukrajine a nezodpovednej domácej rozpočtovej politike vnímané finančnými investormi rizikovejšie ako pred rokom 2022,“ tvrdia ekonómovia.
Slovenská riziková prirážka – takzvaný spread – voči porovnateľnému nemeckému dlhopisu, dosahoval v januári 2022 necelých 40 bázických bodov, no v júli 2023 to bolo už viac ako 120 bodov.
„To bol v eurozóne druhý najväčší nárast po Estónsku. Spomedzi krajín so spoločnou menou sa Slovensko sa posunulo od jednej z najmenej rizikových do hornej polovice rizikovejšie vnímaných krajín,“ upozorňujú analytici.
Bez veľmi málo obchodovaných dlhopisov Estónska, Lotyšska a Malty sú ako rizikovejší dlžníci aktuálne vnímaní len Taliansko, Cyprus, Grécko a Chorvátsko, dodávajú odborníci.
Iba prednedávnom pritom vydala správu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá konštatuje, že riziko bankrotu sa po roku 2030 výrazne zvýšilo a to najmä preto, že poslanci v parlamente poschvaľovali viacero zákonov, ktoré neboli finančne kryté. Detailne sme sa tejto téme venovali v tomto článku.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.