Šéf hotelierov: Slovákom sa už v niektorých odvetviach nechce pracovať. Potrebujeme viac cudzincov
Ako ovplyvnila vysoká inflácia biznis slovenských hotelierov a gastrosektora? Podľa Marka Harbuľáka z Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska stúpajú najmä ceny potravín, čo sa prejavilo výrazným zdražovaním a zníženou návštevnosťou v našich reštauráciách. Vyššie ceny však stoja aj za tým, že dovolenka na Slovensku je pre niektorých ľudí drahá, a preto sa rozhodnú vycestovať do svojej obľúbenej destinácie v zahraničí. Dovolenky v niektorých krajinách preto pre Slovákov môžu byť skutočne lacnejšie, hovorí Harbuľák.
Šéf asociácie hotelov Marek Harbuľák
Ako zatiaľ hodnotíte priebeh aktuálnej letnej sezóny?
Zatiaľ máme za sebou prvú polovicu leta a údaje sú relatívne pozitívne. Očakávame zvýšenú návštevnosť v ubytovacích, ale aj niektorých gastronomických zariadeniach. Počasie nám však momentálne nehrá veľmi do kariet, čo môže znamenať, že pri niektorých prevádzkach, napríklad v akvaparkoch či kúpaliskách, bude návštevnosť nižšia. Napriek tomu pevne veríme, že to ešte v auguste dobehneme.
Ako sa prejavilo zdražovanie na biznise v rámci slovenského cestovného ruchu?
Rast nákladov sme museli pretaviť do cien služieb, ktoré však v letnej sezóne výraznejšie nestúpali. Naopak, inflácia bola najvyššia na prelome rokov a v tom čase bol viditeľný výrazný nárast cien vo všetkých oblastiach. V tom čase sa ceny upravovali o sumy, o ktoré rástli náklady. Už nie je priestor na to, aby sme ceny zvyšovali ešte výraznejšie, pretože najmä domáci návštevníci sú veľmi citliví na pomer ceny a kvality služieb.
Boli teda hotelieri nútení premietnuť rast inflácie výraznejšie do cien?
Iná možnosť ani nebola. Všetci ponúkame svoje služby s cieľom vytvoriť nejaký zisk. Najmä po posledných troch stratových rokoch sme si nemohli dovoliť sanovať vysoké ceny na úkor vlastných ziskov.
Ktoré sektory sú na tom aktuálne najhoršie? Napríklad kúpaliská sú v tomto chladnom počasí na začiatku augusta prázdne.
Je potrebné sa pozrieť na to, o aký typ zariadenia ide. Máme kúpaliská, ktoré fungujú celoročne, ale aj také, ktoré sú sezónne. Druhé menované potrebujú počas letných ôsmich až desiatich týždňov zarobiť čo najviac peňazí. Sú to práve tie sezónne kúpaliská, ktoré aktuálne najviac trpia v období, keď je počasie zlé. Záleží teda na tom, aký bude ďalší vývoj počasia. Otázne však bude, či dokážu vytvoriť zisk.
Ktorých ďalších sektorov sa to ešte týka?
Ak sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska, šetrenie sa prejavuje aj na zníženej návštevnosti v reštauráciách, ale aj na miernom poklese spotreby. Napriek tomu, že údaje o vývoji tržieb hovoria pravý opak, treba to vnímať tak, že tržby sú v porovnaní s minulým rokom navýšené o vysokú infláciu.
A čo zdraželo najvýraznejšie?
Podľa údajov zo Štatistického úradu najviac zdraželi potraviny. To sa prejavilo na vysokom náraste v reštauračných službách. Niektoré ceny služieb smerom k hlavnej sezóne stúpajú, a keď je vyšší dopyt, tak niektoré ceny začínajú rásť. Platí to najmä pre ubytovacie služby. Mimo sezóny však môže mať každý hotel či reštaurácia inú štruktúru nákladov. Vyšší nárast cien je možné cítiť hlavne pri hotelových zariadeniach, kde stúpajú náklady najmä v súvislosti s drahými energiami. V priebehu minulého roka sme robili prieskum, z ktorého vyplýva, že iba náklady na energie narástli o viac ako 12 percent.
Ukazujú sa nejaké nové trendy v dovolenkovaní Slovákov?
Spotrebiteľské správanie domácich sa začína podobať tomu spred pandémie. Po dvoch či troch rokoch začali Slováci opäť vo väčšej miere cestovať do zahraničia. Podobne ako pred pandémiou sa dostávajú do popredia letné pobyty pri mori. Časť Slovákov trávi svoju prvú dovolenku v zahraničí a tú druhú už na Slovensku. Ich správanie sa však v niečom aj zmenilo. Ide najmä o čas, kedy si rezervujú dovolenky. Pred pandémiou si dovolenky zvykli rezervovať s výraznejším časovým odstupom. Dnes už rezervácie prichádzajú na poslednú chvíľu, niekedy dokonca zo dňa na deň. Urobiť nejakú predikciu je preto komplikované, no zatiaľ to vyzerá tak, že v porovnaní s minulým rokom by mali čísla mierne narásť.
Platí, že dovolenka doma je pre Slovákov relatívne drahá? Napríklad v takom Turecku či Egypte nakúpia našinci za „slovenskú“ stoeurovku tovary či služby v hodnote približne 280 eur.
Je potrebné vnímať to, že ide o krajiny, v ktorých je inflácia výrazne vyššia ako u nás a vývoj kurzu eura je v nich pre Slovákov zaujímavý. Ak sa pozrieme na ceny dovoleniek v zahraničí, napríklad v Turecku, zistíme, že cestovné kancelárie nakupovali pobyty ešte v priebehu minulého roka a za iných podmienok. Ak by sme to porovnali veľmi nahrubo, skutočne môžu byť dovolenky v niektorých krajinách o niečo výhodnejšie ako doma. Často počúvame aj to, že aj okolité krajiny sú o niečo lacnejšie. Ja s tým však celkom nesúhlasím. Keď si ako príklad vezmeme našu najobľúbenejšiu destináciu Vysoké Tatry, tak tam si každý nájde rôzne typy ubytovania. Každý si tak môže vybrať to, čo mu peňaženka dovolí. Počas vrcholu sezóny však môžu byť niektoré ceny aj vyššie.
Spomínali ste, že Slováci stále radi vo veľkom cestujú do zahraničia. Nezmenila nejakým spôsobom v tomto smere ich návyky pandémia?
Časť z nich objavila nové kúty Slovenska, ktoré dosiaľ nenavštevovali. Zatiaľ to ale nemá nejaký zásadný dosah, hovoríme iba o miernom náraste. Približne po dvoch rokoch, keď ľudia príliš nemohli cestovať do zahraničia, ich túžba po dovolenke v cudzine teraz narastá. Návyky sa teda menia ťažko a pomaly. Ak by sme mali päť pandemických letných sezón, možno by sa návyky Slovákov zmenili výraznejšie. Pomaly to však zrejme pôjde tým smerom, že ľudia začnú objavovať nové miesta aj u nás. Dôležitejšie je, aby dovolenkujúci Slováci nevnímali Slovensko iba ako destináciu, kde trávia letnú či zimnú dovolenku. Mnoho regiónov u nás má totiž vhodné podmienky aj na to, aby v nich trávili svoj čas aj na jar či na jeseň. Nie je to teda iba o zime a o lete.
Pomohla hotelierom a gastrosektoru znížená DPH?
Určite áno. Už teraz môžem povedať, že nižšia sadzba DPH pomohla najmä hotelierom. V jednoduchosti povedené, nižšiu DPH vymenili za vyššie mzdy. Mzdy v tomto segmente rastú aktuálne najrýchlejšie spomedzi všetkých sledovaných odvetví. Sme asi jediné odvetvie, v ktorom je rast miezd vyšší ako inflácia. Pevne verím, že sa to v najbližších mesiacoch prejaví aj v gastre.
Pomáha postupný rast platov v týchto segmentoch aj pri hľadaní pracovnej sily? Práve v hotelierstve a gastrosektore je totiž dlhodobo chronický nedostatok ľudí.
Čiastočne to pomáha. Ale treba dodať, že nie sme jediné odvetvie, v ktorom chýbajú ľudia. Problémom je, že nám klesá demografická krivka a počet voľných pracovných miest aj v iných odvetviach je vysoký a nezamestnanosť je nízka. Náš pracovný trh je pritom voči ľuďom z tretích krajín relatívne zatvorený. A mzdy môžeme zvyšovať len do tej miery, aby sme mali zisk. To, čo však potrebujeme najviac, je nastavenie produkcie škôl podľa toho, čo potrebuje trh práce.
Pomohlo by, ak by sa náš trh viac otvoril pre ľudí z tretích krajín?
Samozrejme. Vidíme to aj v iných odvetviach v rámci Slovenska, napríklad v oblasti automotive, kde pracuje veľa ľudí zo zahraničia. Mnohé hotely informujú, že sa im hlásia ľudia z tretích krajín, dokonca aj z Ázie. Najväčším problémom je vybaviť im pracovné povolenia. Títo ľudia pritom nechcú oberať o prácu Slovákov. Máme príliš veľa neobsadených pracovných miest, a to aj napriek tomu, že môžeme zamestnávať napríklad odídencov z Ukrajiny. Jednoducho, Slováci už v niektorých oblastiach nechcú pracovať, a preto musíme tieto voľné miesta nahradiť niekým iným.
Teraz sa presuňme k inej oblasti. Ako zasiahlo hotelierov zvyšovanie daní z ubytovania, s ktorým nedávno vyrukovali samosprávy?
Mali sme málo času na to, aby sme sa mohli spolu s našimi partnermi k tomuto zvyšovaniu poplatkov vyjadriť. V očiach turistov to vyzerá tak, akoby mesto na nich chcelo zarobiť. Dôvodom samospráv rozumieme, no na druhej strane hovoríme, že je potrebná úzka komunikácia aj s nami, ktorí poplatky vyberáme. My z toho pritom okrem nákladov nemáme nič, no sme v dennom kontakte s návštevníkmi a dokážeme prezentovať náš názor na to, ako toto zvyšovanie nastaviť.
Mal by podľa vás štát nejakým spôsobom začať regulovať súkromné ubytovávanie hostí napríklad v podobe Airbnb? Predstavuje táto forma poskytovania ubytovacích služieb pre hotelierov veľkú konkurenciu?
Mnohí poskytovatelia, ktorí pôsobia na podobných zdieľaných platformách ako je Airbnb, robia svoju činnosť profesionálne, teda podnikajú. Kladieme si tak otázku, prečo my, ako oficiálni podnikatelia, máme množstvo regulácií a povinností, zatiaľ čo títo podnikatelia nemajú fakticky žiadne povinnosti. Súhlasíme teda s tým, aby sa nastavila aspoň nejaká základná miera regulácie. Zatiaľ totiž platí, že títo poskytovatelia ubytovania nemusia robiť nič. Aktuálne nastavenie podmienok považujeme za neférové.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.