Mäso z diaľky dvetisíc km položilo na lopatky to slovenské. Ako sa Španielom podarilo stať šampiónom bravčoviny?
Keď v roku 1986 vstupovalo Španielsko do Európskej únie, v produkcii bravčového mäsa ničím nevynikalo. Chovateľskú aj spracovateľskú špičku predstavovali Dáni, Holanďania, Nemci, Francúzi. Dnes Španieli zdolali svojich učiteľov a sú najsilnejším hráčom na globálnom trhu s bravčovým mäsom. Všíma si to Michelle Cheng z portálu qz.com.
Pred Španielmi sú síce Američania ako svetová dvojka a lídrom vo výrobe bravčoviny sú Číňania. No krajine takmer s 1,5 miliardy obyvateľov ani toto obrovské množstvo mäsa nestačí. Čína ho roky nakupovala najmä z Nemecka, ktoré vyprodukuje okolo päť miliónov ton bravčového mäsa ročne. Je to zhruba toľko ako Španielsko, to však najlepšie zvládlo obdobie dvoch pandémií – z jednej strany afrického moru ošípaných útočiaceho na farmy a z druhej covidu obmedzujúceho ľudí a ich ekonomické aktivity.
Španielska cesta k úspechu je protipólom slovenského úpadku. Pred vyše desiatimi rokmi sa jedna z vtedy úspešných mäsiarských spoločností Fabuš Myjava pokúsila zabezpečiť viac slovenského mäsa. Investovala doň, ale v konkurencii s dovozovým práve zo Španielska bolo slovenské mäso drahé. Fabuš, aby sa presadil v reťazcoch, potom prešiel na dodávky bravčového mäsa zo zahraničia a kupoval mäso aj zo Španielska.
Ako je možné, že mäso dovezené zo vzdialenosti vyše dvetisíc kilometrov položilo na lopatky nielen slovenské farmy? Michelle Cheng vidí úspech Španielov v tom, že výrobu odštartovali pred 37 rokmi, keď mali jedny z najnižších pracovných – mzdových nákladov v EÚ či lacné krmivá, výhodou bola tiež nízka hustota osídlenia a neveľmi prísne environmentálne nároky na živočíšnu výrobu.
Za posledné štyri dekády sa výrazne zvýšila životná úroveň Španielov, čomu zodpovedal aj rast spotreby bravčového, v roku 2020 ho Španieli zjedli takmer 53 kilogramov, Lepší sú len Dáni. Španieli počas pandémie výrobu vystupňovali a po tom, čo Čína obmedzila v dôsledku moru ošípaných import z Nemecka, sa stali najväčšími exportémi bravčoviny.
V štyroch španielskych regiónoch, kde sa sústredila výroba bravčoviny (Katalánsko, Aragónsko, Kastília – León) však naráža intenzívna výroba bravčoviny už na prirodzené limity, keď pôda je presýtená hnojovicou z fariem a ľudia sa sťažujú na zápach a dopravné zápchy vyvolané kamiónmi transportujúcimi ošípané z fariem na bitúnky, z ktorých potom vezú mäso do celého sveta. Aj na Slovensko.
Mimochodom, Slovensko dnes s produkciou okolo 55– až 60-tisíc ton bravčoviny vyrába čosi viac ako jedno percento španielskej produkcie. Krajina, ktorá vedela chovať ošípané, akoby sa vzdala všetkých výziev. Otázka nie je za každú cenu maximalizovať výrobu bravčoviny, ale urobiť ju primeranou z hľadiska jednak nárokov na ochranu životného prostredia, jednak z hľadiska produkcie obilia a kukurice, ktoré vyvážame a potom dovážame z iných krajín mäso.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.