100-eurové poukážky od vlády: Balíček šitý politickou ihlou, tvrdia ekonómovia
Neadresná, relatívne malá a šitá politickou ihlou. Tak hodnotia ekonomickí experti oslovení denníkom Pravda vládnu pomoc ľuďom na zmiernenie dopadov zdražovania.
Matovič
Pomoc spočíva v 108 miliónoch, ktoré dostane do leta vo forme 100-eurovej poukážky vyše 100-tisíc dôchodcov bez nároku na penziu, 660-tisíc rodičov s 1,1 milióna deťmi či 58-tisíc domácností v hmotnej núdzi. Na vyššie prídavky na deti pôjde tento rok zvyšných 152 miliónov a nasledujúci rok ďalšia miliarda eur.
Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied si myslí, že koalícia pri rozdeľovaní peňazí hľadela na politiku. „Sto či dvesto miliónov je v tomto kontexte malá suma. Dôchodcov máme dohromady 1,3 milióna, potom sú tu desiatky tisíc domácností v hmotnej núdzi a tak ďalej. Tohtoročných vyše 200 miliónov skutočne verejnými financiami neotrasie,” hovorí.
Vládu za predstavenú pomoc najviac kritizujú odborári a penzisti. Socioekonomický analytik a odborár z hnutia Pracujúca chudoba Ján Košč upozorňuje, že jednorazová pomoc vo forme rodinných prídavkov je veľmi nízka a nič nerieši. „Suma 260 miliónov na tento rok je kvapka v mori, ktorá sociálny požiar trochu pridusí, ale systémovo nevyrieši,“ tvrdí pre Pravdu.
Opatrenie zároveň zabúda na 30 percent dôchodcov, ktorých penzie sú pod hranicou chudoby. Stoeurový bonus dostanú totiž len tí, ktorí vôbec nemajú nárok na dôchodok. „Vláda sa otočila dôchodcom chrbtom. Desaťtisíce seniorov uvrhne vedome do pasce chudoby. Aktuálne presahujú výdavky iba na potraviny, bývanie a energie cez 50 %, teda viac ako polovicu starobného dôchodku. Bez pomoci je to neudržateľné,“ protestuje zástupkyňa Jednoty dôchodcov Slovenska Valéria Pokorná.
Baláž zároveň pripomína, že priestor vlády je pri súčasnom stave verejných financií veľmi malý. „Nemôžeme na jednej strane šetriť a na druhej zároveň rozdávať. Pomoc sto eur v porovnaní s okolitými krajinami, Poľskom, Maďarskom je relatívne nízka, no asi aj primeraná našim rozpočtovým možnostiam,“ dodáva Baláž.
Zakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martin Kahanec tvrdí, že peniaze pôjdu plošne aj do rodín, ktoré ich až tak nepotrebujú. „Je vidieť, že je šitý politickou ihlou, teda nastavený tak, aby napríklad jednorazový príspevok pre rodiny s deťmi plošne dostalo čo najviac voličov. Väčšina ľudí ho však pravdepodobne bude vnímať ako nedostačujúci,” hovorí.
Podľa ekonóma Viliama Páleníka, prezidenta a odborného garanta Inštitútu zamestnanosti, je pomoc primeraná. Upozorňuje však, že cez sociálne sito môžu prepadnúť skupiny, ktoré dostanú jednorazovú, ale už nie trvalú pomoc. Podľa neho ide napríklad o poberateľov dávok v hmotnej núdzi, kde by sa mala zmeniť výška životného minima, od ktorej sa odvíjajú.
Navyše, jednorazové príspevky vo výške 108 miliónov eur blednú v porovnaní s takmer pol miliardou, ktorá sa minula na plošné testovanie. Iba nákup ruskej vakcíny Sputnik a očkovacia lotéria stále ďalších takmer 40 miliónov eur.
Kto je najohrozenejší?
Primeranosť je téma, ktorá vyvoláva najostrejšie reakcie expertov na financie. Najväčšia časť balíka totiž plošne pomôže všetkým rodičom 1,1 milióna detí, nezávisle na výške príjmov, ktoré taká domácnosť dosahuje. „To pomoc zbytočne predražuje, keďže sociálny príspevok dostanú aj domácnosti s vyššími príjmami. A vynecháva pritom najohrozenejšie domácnosti tým, že tie bez práce podporu vo forme daňového bonusu nedostanú,” upozorňuje Kahanec.
Na základe analýzy chudoby Štatistického úradu z júna 2021 bolo na Slovensku v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia takmer 800-tisíc ľudí. Ohrozenie rizikom chudoby viac pociťovali ženy ako muži. V kategórii domácnosti boli najviac ohrozené tieto tri skupiny: jednočlenné domácnosti ľudí vo veku 65 rokov a viac (27,6 %), pri domácnostiach s deťmi najviac tie s dvoma dospelými a s troma a viac závislými deťmi (37,1 %) a domácnosti jedného rodiča s aspoň jedným závislým dieťaťom, teda neúplné domácnosti (33,9 %).
„Adresné príspevky sú najlepšie, pokiaľ cielia na najzraniteľnejšie skupiny. Slobodné matky to majú skutočne najťažšie. Ostatné skupiny, to je na zváženie. Je to ťažké plošne posúdiť. Napríklad starobní dôchodcovia. Keď majú minimálny dôchodok, vyžijú z neho ťažko. Lenže nastupuje aj otázka, prečo máte minimálny dôchodok? Čo ak ste boli živnostník, ktorý si celý život optimalizoval dane a odkladal peniaze bokom?” pýta sa Baláž.
Odborný asistent Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave si zas myslí, že univerzálny príspevok 100 eur nemusí vyriešiť špecificky problémy drahších potravín či energií. „Fixné sumy nepovažujem za šťastné riešenie, pretože niekomu pomôžu, inému menej a ďalšiemu vôbec. Pomoc by sa mala odvíjať od miery potreby vykryť negatívny dosah,” hovorí ekonóm. Podľa neho je totiž potrebné si povedať, čo sa takou pomocou chce dosiahnuť. „Či zachovať doterajší životný štandard, alebo zamedziť prepadu životnej úrovne. Nie každý má optimálny životný štandard, a preto nie je racionálne snažiť sa o jeho udržanie. Neraz je výhodnejšie a z dlhodobého hľadiska efektívnejšie upriamiť pozornosť na úspornejšie riešenia,” vysvetľuje Škriniar.
Argumentuje tým, že je odlišne efektívne, ak dostane rovnaký poukaz na kúrenie človek, čo má doma úsporné plastové okná, ale aj jeho sused so starými oknami, ktoré prepúšťajú a generujú veľké úniky tepla. Podobne je rôzne adresná pomoc plošne rozdať ľuďom šeky. Niekto ich totiž môže minúť na zdražujúci sa životný štandard, ktorým sú cigarety či alkohol, namiesto životne potrebných potravín.
nasleduje časť: Stále bez dohody
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.