S dlhmi si Slováci vedia poradiť, plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú nerozumné
Slováci pociťujú na svojich peňaženkách dopady pandémie a zvyšovanie cien – tretina obyvateľov deklaruje, že je zadlžená, ale svoje finančné záväzky dokáže riadne splácať. Osobným bankrotom prechádzajú väčšinou ľudia s nízkymi príjmami a nedostatočnou finančnou gramotnosťou. Aj také sú zistenia prieskumu verejnej mienky "Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie“, ktorý pre Asociáciu inkasných spoločností realizovala agentúra AKO.
Ilustračné foto.
Objem dlhov aj počet ľudí s pôžičkami na Slovensku dlhodobo medziročne rastie. Najnovšie zistenia však ukazujú, že Slováci k svojim finančným záväzkom pristupujú zodpovedne. Podľa prieskumu
"Názory obyvateľov SR na tému dlhy a oddlženie“ viac ako tretina (36 %) respondentov uviedla, že dlhy nikdy nemala a má usporiadané financie. Rovnako veľká skupina respondentov (36 %) aktuálne síce dlhy má, ale dokáže ich splácať. Takmer štvrtina (24 % ) opýtaných dlhy v minulosti mala a dokázala ich vyriešiť. "Život na dlh nebol pred rokom 1989 typický a staršia generácia s ním má menej skúseností. V ich kontraste sú mladšie ročníky, ktoré ponuky finančných produktov využívajú aj s ich odvrátenou stránkou. Za pozitívne považujem, že tí najmladší nemajú zatiaľ so splácaním výrazné problémy,“ hovorí Martin Musil, prezident Asociácie inkasných spoločností.
Osobný bankrot
Extrémom z možných riešení dlhovej situácie je osobný bankrot. Z prieskumu vyplynulo, že ním prešlo, resp. aktuálne prechádza len 1,3 % opýtaných. Častejšie sú to muži; vo veku 34 – 49 rokov; občania z Nitrianskeho kraja; občania maďarskej národnosti – až 5,6 % oproti priemeru 1,3 %; a ľudia s príjmom do 300 eur – až 8 % oproti priemeru 1,3 %. "Dôvodom nesplácania úverov je slabá finančná gramotnosť a z dôvodu nízkeho príjmu nedostatočný priestor na vytvorenie finančnej rezervy. Aj keď sa finančnej gramotnosti v posledných rokoch venuje čoraz viac pozornosti stále je to nedostatočná úroveň. Treba ju upriamiť cielene práve na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri nich je riziko vzniku dlhovej špirály a neradostných životných príbehov najvyššie,“ vysvetľuje Martin Musil.
Okrem oddlženia osôb s nízkym príjmom dochádza aj k oddlženiu osôb s príjmom vyšším ako priemerná mzda. Benevolentné podmienky pre osobný bankrot potom môžu viesť k zneužívaniu dlžníkmi s nadštandardným príjmom, ktorí sa chcú vyhnúť úhrade svojich dlhov. Preto Asociácia inkasných spoločností považuje za dôležité upraviť podmienky oddlženia tak, aby sa nevytváral priestor pre zneužívanie.
Odpúšťanie dlhov – opatrenie je nevyhnutné cieliť na najzraniteľnejších
Podľa zistení teda splácanie dlhov nezvláda len malá časť populácie. Najohrozenejšou skupinou sú ľudia so základným vzdelaním/ukončeným stredoškolským vzdelaním bez maturity a ľudia s príjmom do 300 euro mesačne. Len 19 % respondentov tejto skupiny dokáže splácať riadne dlhy, 8 % prešlo/prechádza osobným bankrotom.
"Prieskum jednoznačne ukázal, že reálnym problémom s dlhmi čelí len malá časť populácie a významná väčšina Slovákov je čo sa týka financií zodpovedná. Z tohto dôvodu akékoľvek plošné opatrenia na odpúšťanie dlhov sú skutočne nerozumné nakoľko zodpovedná väčšina populácie bude splácať záväzky tých nezodpovedných. Opatrenia je nevyhnutné cieliť len na najslabšiu a najzraniteľnejšiu časť obyvateľstva,“ dodal Martin Musil.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.