Vakcinačná nerovnosť môže spôsobiť globálnej ekonomike biliónové straty
Vakcinačná nerovnosť môže spôsobiť globálnej ekonomike biliónové straty, uviedla vo svojej správe poradenská spoločnosť Economist Intelligence Unit (EIU).
Indická zdravotníčka pripravuje vakcínu Covishield, ktorá je indickou verziou vakcíny AstraZeneca.
Straty globálneho hrubého domáceho produktu (HDP) budú biliónové z dôvodu meškania vakcinácie, pričom najviac sa to pre nerovné rozdelenie dotkne rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomík. Krajiny, ktoré nedokážu do polovice roka 2022 zaočkovať 60 percent svojej populácie, stratia v rokoch 2023 až 2025 celkovo 2,3 bilióna USD (1,95 billióna eur), prognózuje EIU.
„Na rozvíjajúce sa krajiny pripadnú dve tretiny z týchto strát, čo ešte viac zabrzdí ich ekonomickú konvergenciu s rozvinutejšími štátmi,“ uviedla šéfka globálnych prognóz EIU Agathe Demaraisová.
Spomedzi jednotlivých kontinentov sa to v absolútnom vyjadrení ďaleko najviac dotkne Ázie, kde by straty HDP mohli dosiahnuť až 1,7 bilióna USD alebo 1,3 percenta HDP regiónu. Krajiny subsaharskej Afriky prídu približne o tri percentá očakávaného HDP.
Aj napriek tomu, že tieto odhady sú nečakane vysoké, podľa EIU len sčasti odrážajú stratené ekonomické príležitosti, predovšetkým v dlhodobom horizonte. Upozornila, že do tejto predpovede nezapočítavala napríklad vplyv pandémie na vzdelanie. Bohatšie krajiny prešli počas lockdownov na online výučbu, čo však mnohé rozvíjajúce sa štáty urobiť nemohli.
EIU očakáva, že zotavovanie chudobnejších krajín bude pomalšie, predovšetkým v prípade, ak budú musieť byť opäť zavedené reštrikcie pre nízke miery vakcinácie. Takisto turisti sa zrejme budú vyhýbať štátom s veľkou mierou nezaočkovanej populácie, pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši politická nevôľa. Podľa Demaraisovej treba počítať v najbližších mesiacoch a rokoch s výbuchmi sociálnych nepokojov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.