Vziať si dovolenku je pre viac ako polovicu ľudí problém
Najviac pracujú poľnohospodári, najmenej času v práci v priemere počas týždňa trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania a verejnej správy.
Dovolenka je pre mnoho Slovákov nedostižným snom.
Z takmer 2,2 milióna pracujúcich na trvalý pracovný pomer si až 80 % ľudí nemôže pri nástupe alebo počas pracovného pomeru rozhodovať o rozvrhnutí pracovného času. Z takmer 400 000 podnikateľov-živnostníkov túto možnosť nemá o niečo viac ako pätina z nich. Veľká časť zamestnancov pracuje pod časovým tlakom a takmer 35 % Slovákov si v roku 2020 navyše nemohlo dovoliť zaplatiť raz ročne týždňovú dovolenku mimo domu, upozornila ekonomická analytička FinGO.sk Lenka Buchláková.
Tretina slovenských zamestnancov pracuje pod časovým tlakom. Podľa analytičky ide najmä o mužov, ktorí pracujú v priemyselných podnikoch na vyšších pracovných pozíciách. „Vlaňajší prieskum medzi slovenskými zamestnancami ukázal, že nie je veľký rozdiel v tom, či ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer vo firme, samostatne zárobková osoba či podnikateľ, ak sa pozeráme na mieru stresu, ktorej v práci čelíte,“ uviedla Buchláková.
Každá z foriem zamestnania má svoje výhody aj nevýhody. Zamestnanci medzi najväčšími negatívami v prípade trvalého pracovného pomeru uvádzajú nízku mieru slobody v rozhodovaní o pracovnom čase, čerpaní dovolenky, alebo nemožnosť upraviť si pracovný čas z dôvodu neočakávaných udalostí. Nedostatok prostriedkov na zaplatenie týždňovej dovolenky mimo domu pociťovalo v roku 2020 takmer 1,9 milióna ľudí. Zároveň 26 % Slovákov alebo 1,4 milióna ľudí nebolo schopných čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške zhruba 370 eur a zaplatiť ich z vlastných zdrojov.
Počet priemerne odpracovaných hodín sa však na Slovensku v závere minulého roka výrazne znížil. Podľa Európskeho štatistického úradu (Eurostat) odpracovali Slováci 40,9 hodiny týždenne a počet odpracovaných hodín v 4. štvrťroku 2020 v rámci 27 krajín Únie medzikvartálne klesol druhým najvýraznejším tempom po Taliansku. „Počet odpracovaných hodín v Taliansku sa znížil o 10,4 % a na Slovensku o 9,5 %. Súvisí to s pandémiou koronavírusu a obmedzením prevádzok, obchodov či reštaurácií,“ poznamenala Buchláková.
Podľa sektorov trávia v práci oveľa viac času ako v iných odvetviach zamestnanci v poľnohospodárstve, ubytovacích a stravovacích službách. Napríklad pracovníci na družstvách pracujú v priemere viac ako 46 hodín týždenne. Nadpriemerne dlhý pracovný týždeň vykazuje aj stavebníctvo, ťažba, doprava a skladovanie, či profesionálne a odborné činnosti, a to vyše 42 hodín týždenne. Počas pandémie nového koronavírusu vzrástol počet hodín strávených v práci v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb, a to na viac ako 47 hodín týždenne.
Naopak, najmenej času v práci v priemere počas týždňa trávia zamestnanci v oblasti vzdelávania, verejnej správy, energetiky či v spracovateľskom priemysle, a to v priemere do 40 hodín týždenne.
Jednou z možností redukcie pracovného stresu, o ktorých sa v poslednom čase vedú polemiky, je aj skrátenie pracovného týždňa, ktoré už vyskúšalo viacero firiem v Európe. „Mnohé ohlasovali viac pozitív ako negatív. Niektorým sa ale zvyšovali náklady a produktivita nebola vyššia, ako sa očakávalo,“ upozornila analytička. Napríklad vo Francúzsku majú od roku 2002 zavedený 35-hodinový pracovný týždeň. Firmám však vzrástli mzdové náklady, z dôvodu vyššej potrebe nadčasov pre zamestnancov. „Produktivita sa výrazne nezvýšila,“ dodala Buchláková.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.