Matovičovi sa podarilo navýšiť rozpočet i bez Sulíka. SaS sa pri hlasovaní zdržala
Nie o 3,4 miliardy eur, ale na poslednú chvíľu až o 3,7 miliardy eur bude vyšší tohtoročný rozpočet. Parlament v piatok po dvoch dňoch hádok a zmätkov schválil novelu zákona roka z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). A to i s pozmeňovacím návrhom, ktorý na poslednú chvíľu prešiel finančným výborom a zdvihol už i tak výrazné navýšenie rozpočtu. Ešte vo štvrtok pritom nebolo jasné, o koľko presne výdavky porastú.
Obštrukcie okolo navýšenia rozpočtu trvali takmer tri týždne. Vláda pritom novelu odklepla ešte v polovici mája. V koalícii však chýbala dohoda. Kým Matovič chcel zvyšovať, šéf liberálov Richard Sulík trval na sume nižšej o miliardu. Návrh nakoniec prešiel bez podpory SaS. Liberáli nepodporili ani zrýchlený režim.
„Celý čas sme sa snažili nájsť kompromisné riešenie tak, aby sme zvládli účet za pandémiu, ale zároveň tak, aby sme nezruinovali verejné financie. To nám totiž vytvorí ešte väčší a ešte ťažšie riešiteľný problém,“ povedal predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). Výdavky štátneho rozpočtu totiž navýšením porastú na vyše 27 miliárd eur, čo je takmer dvakrát toľko, ako štát dokáže za rok vybrať. Príjmy sa pohybujú len okolo 16 miliárd eur ročne. A ani navýšenie daní takéto výdavky nepokryje, upozornil Viskupič. Práve kvôli nemu sa nakoniec hlasovalo až v piatok. Deň predtým si totiž parlament odhlasoval nočné rokovanie, no šéf finančného výboru zvolal jeho zasadnutie až na ráno. Výbor tak nakoniec zasadal až v piatok a cez pozmeňujúci návrh sa na ňom suma navýšenia zvýšila o ďalších 350,6 milióna eur, teda na spomínaných 3,7 miliardy eur.
Zlyhanie už pri príprave?
„Novelizácia štátneho rozpočtu v takom krátkom čase po jeho schválení bez toho, aby došlo k nejakým nečakaným kritickým okolnostiam, poukazuje na nekvalifikovanú prípravu štátneho rozpočtu na rok 2021,“ upozornila bývalá ministerka financií v rokoch 1998 – 2002 Brigita Schmögnerová. V tejto chvíli k navyšovaniu štátneho rozpočtu podľa nej nemalo dôjsť, nepozdáva sa jej ani spôsob predkladania návrhu.
Zmena by podľa Schmögnerovej bola na mieste v treťom, možno až štvrtom štvrťroku, a to v prípade, ak by vypukla tretia vlna pandémie. Naopak, riešenie súčasnej situácie vidí v podpore rastu ekonomiky. „Základom diskusie nemala byť údajná grécka cesta, ale ako sa jej vyhnúť,“ hovorí Schmögnerová. Kľúčová bude i realizácia plánu obnovy, využitie európskych fondov, nastavenie daní a odvodov, upozorňuje.
Je vôbec priestor na takéto zadlženie? Rozpočet by mal v dobrých časoch hospodáriť s prebytkom a vytvárať si rezervu na tie krízové, vysvetľuje analytička 365.bank Jana Glasová. „Slovensko ale už roky hospodári s deficitom a nemalo vytvorenú rezervu na horšie časy,“ hovorí. Práve takto zastihla našu ekonomiku koronakríza. Výsledkom je recesia.
Zvýšenie daní ekonomiku položí
Ako teda naštartovať ekonomiku po pandémii a podporiť sociálne programy? Najdôležitejšie je podľa Glasovej vynechať rast daňového zaťaženia. „Akékoľvek zvyšovanie daní v čase ekonomickej krízy nie je vhodným riešením, keďže odčerpáva zisky podnikateľom alebo disponibilné príjmy obyvateľom, ktorí sú už aj tak zasiahnutí krízou,“ hovorí. Žiaľ, sekera, ktorú zaťala do štátnej kasy pandémia, je priveľká. Náklady bude treba nejako pokryť a zvýšiť príjmy do rozpočtu, upozorňuje analytička. Dodáva, že to treba urobiť čo najšetrnejším spôsobom. Prudký nárast daní by mohol totiž zabrzdiť beztak krehké zotavovanie ekonomiky.
„Z daňového hľadiska by bolo najhorším riešením zvýšenie dane z príjmu – v tomto krízovom období je potrebné, aby firmy aj občania mali svoje príjmy k dispozícii, aby ich mohli premieňať na spotrebu či investície, aby mohli opäť postaviť na nohy svoj biznis,“ hovorí Glasová. Menej bolestivé by podľa nej bolo zdanenie spotreby, no i to nie je v kríze práve vhodné. Viedlo by len a len k poklesu spotreby pre nárast cien. Ostatne, toľko kritizované zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) Matovič počas rozpravy k rozpočtu poprel. „S daňovo – odvodovým zaťažením treba v krízových časoch narábať opatrne a vo všeobecnosti je lepšie ho vtedy znižovať, aby ekonomika mala impulz na naštartovanie,“ tvrdí Glasová. Ak by sa to podarilo, štátnu kasu naplnia daňové príjmy, dodáva. Zaváži i to, nakoľko efektívne Slovensko využije peniaze z plánu obnovy.
Grécka cesta?
Podľa bývalého ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) je navyšovanie cez pozmeňovací návrh priamo na výbore nehorázne. A to aj v súvislosti s ešte stále nevyčerpanými 9 miliardami eur z predchádzajúceho rozpočtového obdobia Európskej únie, ktoré máme na boj s koronakrízou k dispozícii. „Takto sa to jednoducho nerobí,“ povedal Kamenický v pléne. Navýšenie totiž spôsobí deficit až 10,3 percenta, tvrdí exminister financií. Je to podľa neho priama „cesta do Grécka“, ktorú zaplatia daňoví poplatníci.
Mnohým prekážala aj rezerva na nepredvídateľné výdavky. Matovič ju obhajoval tým, že koronavírus len tak nezmizne a musíme byť pripravení na tretiu vlnu, ktorá môže udrieť na jeseň. „Môžeme mať pocit, že sa jej možno vyhneme, ale pocity nemajú pri tvorbe štátneho rozpočtu nič spoločné s faktami,“ dôvodil.
Sulíkovi vyčítal minister financií i to, že len a len kvôli nemu stojí uhrádzanie nájmov, ale i pomoc kultúre, pretože brzdí schválenie novely, ktorá s týmito prostriedkami ráta. Podľa Sulíka si však Matovič nevedel položky dostatočne obhájiť. Prekáža mu aj spájanie rozpočtovej novely s vyplatením pomoci, ktoré nedáva zmysel. O peniaze na nájmy a pomoc kultúre žiada ministerstvo hospodárstva pravidelne a mali byť zarátané už v rezerve pôvodného rozpočtu.
VIDEO: Matovič sa obul do Sulíka pre spor o navýšenie rozpočtu.
Video
Ako sa navyšuje štátny rozpočet
Parlament v piatok po vyše dvoch týždňoch schválil návrh novely zákona o štátnom rozpočte z dielne rezortu financií. Novela rieši navýšenie výdavkov takmer o štyri miliardy eur, schválená bola v zrýchlenom režime. Pôvodne sa počítalo so zvýšením o 3,4 miliardy eur, ďalšia suma pribudla cez pozmeňovací návrh na výbore pre financie a rozpočet.
- Pre navýšenie výdavkov v rozpočte môže deficit verejných financií tento rok dosiahnuť viac ako 10 % namiesto terajších 7,44 %.
- Novela štátneho rozpočtu na tento rok zvyšuje celkové výdavky o 3,739 miliardy eur. Namiesto pôvodne plánovaných 23,9 miliardy eur by tak mali dosiahnuť 27,6 miliardy eur.
- Opatrenia vlády na riešenie pandémie aktuálne dosahujú výšku spolu 2, 794 miliardy eur (2,9 % HDP). Nad rámec rezervy v pôvodnom rozpočte navyšujú deficit o sumu 1,498 miliardy eur (1,6 % HDP). Výdavky v objeme 255 miliónov eur (0,3 % HDP) by mali byť financované z EÚ fondov.
Ako sa vyvíjal deficit a dlh Slovenska
- Deficit verejnej správy dosiahol v roku 2020 úroveň 6,16 % HDP. Pôvodne schválený rozpočet počítal s deficitom 0,49 % HDP.
- Za prudkým nárastom deficitu bola predovšetkým pandémia, ktorá si vyžiadala nákladné protipandemické výdavky v zdravotníctve, sociálnej politike a na podporu ekonomiky. Celkový negatívny vplyv pandémie na saldo verejnej správy dosiahol úroveň 3,9 % HDP.
- Hrubý dlh dosiahol koncom minulého roka úroveň 60,6 % HDP, čo je v rámci verejných financií Slovenska historicky najvyššia úroveň.
- Medziročný nárast hrubého dlhu o 12,3 percentuálneho bodu HDP znamená, že prišlo k prekročeniu najvyššieho sankčného pásma dlhovej brzdy stanoveného pre rok 2020 na úrovni 57 % HDP.
- V súčasnosti plynie 24-mesačná výnimka (do konca apríla 2022) z uplatnenia prísnejších sankcií dlhovej brzdy z dôvodu schválenia programového vyhlásenia a vyslovenia dôvery vláde.
Čo sa má zmeniť v rozpočte na rok 2021
- Rezerva na negatívne vplyvy pandémie sa zvyšuje o 2,95 miliardy eur. Zároveň sa rozpočtujú výdavky na zabezpečenie ďalších opatrení v celkovej sume 1,04 miliardy eur.
- Do rozpočtu sa dopĺňa i možnosť prostredníctvom Európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti prevziať rámcový úver od Európskej únie. A to na účely financovania výdavkov rozpočtovaných v štátnom rozpočte v rámci jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu kumulatívne do výšky jednej miliardy eur.
- Uznesením vlády sa navrhuje schváliť doplnenie zdrojov štátnych finančných aktív o vyše 500 miliónov eur na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov pre poskytovateľov finančnej pomoci na udržanie zamestnanosti.
Sporné body v schválenej novele rozpočtu:
- Zvýšenie transferu pre Sociálnu poisťovňu – 110 000 000 eur
- Covidový zákon – kúpeľná starostlivosť – 1 000 000 eur
- Liek Bamlanivimab – 12 964 500 eur
- Vakcína Sputnik V – 16 544 729 eur
- RTVS – vysielací čas na osvetu prevencie šírenia ochorenia COVID-19 – 245 238 eur
- Prevádzka mobilných odberových miest – 60 000 000 eur
- Dotácie na nájomné – 20 000 000 eur
- Dotácie v oblasti kultúry – 6 000 000 eur
- Ostatné – nové opatrenia (COVID-19) – 300 000 000 eur
- Ostatné necovidové požiadavky ŽSR – dofinancovanie – 143 000 000 eur
- Ostatné necovidové požiadavky ZSSK – dofinancovanie – 80 000 000 eur, úhrada straty za roky 2019 a 2020 – 130 000 000 eur
- Rezerva na nepredvídané tituly (necovidové) – 300 000 000 eur
- Ministerstvo investícií – regionálny rozvoj – 20 000 000 eur
ZDROJ: Novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2021, RRZ, IFP, ŠÚSR
Novela zákona pomôže pokryť výdavky pre justíciu a väzenstvo, tvrdí Kolíková
Schválená novela zákona o štátnom rozpočte znamená na jednej strane deficit, na druhej strane pomôže vykryť nevyhnutné výdavky pre justíciu a väzenstvo. Uviedla to vo vyhlásení ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Doplnila, že aj keď deficit nie je pozitívna vec, prijate novely je vzhľadom na aktuálnu situáciu zodpovedné.
„Súčasne som rada, že máme koaličného partnera SaS, ktorý je veľmi citlivý v otázke rozpočtovej zodpovednosti a verím, že bude veľmi citlivý a vnímavý pri čerpaní štátneho rozpočtu," dodala ministerka.
(sita)
Súvisiace články
Ľudia | pred 5 rokmi | 2
Brusel núkal eurofondy. Prečo treba meniť rozpočet?
Ľudia
|
pred 5 rokmi
|
15
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.