Najnovšie

Uzemnené lietadlá sú problémom meteorológov. Chýbajú im údaje k presnej predpovedi

Aj presnosť predpovede počasia ovplyvnili opatrenia, ktoré majú zastaviť šíriaci sa koronavírus. Na to, aby bola stopercentná, je potrebné viaceré informácie o dianí v atmosfére získať od dopravných lietadiel. Tie však teraz takmer nelietajú. Európska únia zastavila aj povinné letecké sloty. Meteorológom preto chýbajú dôležité údaje.

4.4.2020 08:00
odoberať
Google News
zdieľať

"Predtým sme aj vďaka lietadlám mali o atmosfére 100 percent údajov. V súčasnosti došlo k výraznej redukcii,“ povedal pre denník Pravda Jozef Csaplár, riaditeľ Centra predpovedí a výstrah Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Už mesiac oblohu nepretínajú takmer žiadne stroje. Podľa Michaely Legelovej z Letových prevádzkových služieb ich počet klesol o približne 90 percent oproti bežnej leteckej prevádzke.

Výrazný pokles údajov

Pre meteorologické modely, ktoré sa používajú na simuláciu diania v atmosfére, to nie je jednoduchá situácia. Práve lietadlá totiž odborníkom poskytovali informácie o teplote, smere a rýchlosti prúdenia vetra v určitej nadmorskej výške, námraze a prípadných turbulenciách. Niektoré dokonca disponovali aj senzorom na meranie vlhkosti vzduchu. Podľa Csaplára tak numerickým modelom chýba množstvo zásadných údajov, s ktorými denne pracovali.

Podľa Európskeho centra strednodobej predpovede (ECMWF) ide o významný podiel informácií. "V období od 3. do 23. marca sa množstvo, ktoré máme k dispozícii, znížilo o 65 percent, globálne evidujeme pokles o 42 percent,“ uvádza ECMWF vo svojej správe. Bez nich je presnosť predpovede ohrozená.

Riešenie predstavujú sondy

Ak sa veci rýchlo nevrátia do normálu, situáciu by dokázali vyriešiť takzvané meteorologické balóny. V princípe ide o rádiovú sondu, ktorá má na sebe prístroj na meranie teploty, vlhkosti a rýchlosti vetra rovnako ako lietadlo. Na Slovensku sa podobný balón posiela do vzduchu len v Gánovciach pri Poprade. Na dostatok informácií by sa však musela zvýšiť frekvencia vysielania balónov a množstvo umiestnených prístrojov na jednej sonde.

Na to však treba peniaze. Niektoré väčšie a bohatšie krajiny to podľa Csaplára zvládnu, malé sú na tom horšie. Záleží podľa neho aj od toho, kto si ako rýchlo tieto prístroje obstaral.

Zatiaľ však meteorológom pomáhajú aj informácie z družicového merania, respektíve z pohybu oblačnosti. Spoliehať sa však len na výskyt oblakov nedá. Posledné dni na území Slovenska sú totiž chladné, no bez mrakov.

Skutočný problém však môže nastať v lete. Búrky sa totiž na Slovensku, ako aj v zahraničí, vyskytujú hlavne v horúcich júlových a augustových dňoch. Otázna ostáva aj predpoveď iných prírodných úkazov. Lietadlá totiž zabezpečovali aj predpoveď o pohybe a sile hurikánov, ktoré sú každoročne typickým javom napríklad na území USA.

debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy