Slovenské lesy pohltia čoraz menej emisií
To, že kvantita nie vždy znamená kvalitu, platí aj pre lesy. Ako pred pár dňami upozornil portál Euractiv Slovensko, rozloha európskych lesov sa síce zväčšuje, no ich schopnosť absorbovať oxid uhličitý (CO2) už od 90. rokov minulého storočia stagnuje. Na Slovensku od roku 1990 dokonca klesla o viac ako štyri milióny ton CO2.
Vysvetlením je, že slovenské lesy nemajú potrebnú kvalitu. Najmenej oxidu uhličitého zadržiavajú totiž mladé stromy v hospodárskych lesoch, ktoré sú zväčša monokultúrne.
Schopnosť absorbovať uhlíkové emisie ovplyvňuje aj zloženie a vek lesov, ich zdravie či spôsob lesného hospodárenia. Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Slovensko ťaží viac dreva, s väčšou intenzitou a nižšou pridanou hodnotou. A to nielen v porovnaní s ostatnými krajinami OECD, ale aj v porovnaní s ďalšími troma štátmi visegrádskej štvorky. Schopnosť slovenských lesov absorbovať uhlíkové emisie sa od 90. rokov znížila z asi deväť na súčasné štyri milióny ton CO2.
Vysvetlením je, že slovenské lesy nemajú potrebnú kvalitu. Najmenej oxidu uhličitého zadržiavajú totiž mladé stromy v hospodárskych lesoch, ktoré sú zväčša monokultúrne. Emisie však oveľa lepšie zachytávajú staré stromy a prírodné staré lesy (najlepšie to dokážu tropické pralesy) s prirodzenou biodiverzitou. Keďže sú pestrejšie, je v nich viacero druhov a práve to je ideálnou skladbou na účinné čistenie vzduchu.
Naopak, hospodárske lesy, ktoré sú určené na ťažbu dreva, pohlcujú oveľa menej škodlivín, lebo sa spiľujú v pomerne mladom veku a nízkej výške. Lesníci v nich navyše vysádzajú prevažne jeden druh stromu, čo oslabuje schopnosť lesa zadržiavať oxid uhličitý. Vedci napríklad dokázali, že prirodzené lesy zachytia až 40-krát viac emisií ako hospodárske, o ktoré sa starajú lesníci.
Významnú úlohu pritom zohráva i biomasa z rozkladajúceho sa dreva. Tá – na rozdiel od prírodných lesov – v tých hospodárskych chýba. Lesné dreviny v procese fotosyntézy odčerpávajú z atmosféry oxid uhličitý a za spolupôsobenia slnečnej energie, vody a asimilačných pigmentov vytvárajú biomasu, v ktorej ukladajú uhlík.
Na živú nadzemnú a podzemnú biomasu pripadá v slovenských lesoch asi 226 miliónov ton uhlíka. Na jednu tonu uhlíka v biomase sa spotrebuje z atmosféry 3,67 tony CO2, čo znamená, že na vytvorenie uvedenej zásoby uhlíka sa spotrebovalo 830 miliónov ton oxidu uhličitého. Ak prevažuje zalesňovanie a zvyšovanie zásob biomasy, spotrebuje sa viac CO2, naopak, pri odlesňovaní, lesných požiaroch, zvýšenej ťažbe dreva a jeho spaľovaní, sa zase zvýši množstvo CO2 vypusteného do atmosféry.
| Schopnosť európskych lesov absorbovať oxid uhličitý | ||
|---|---|---|
| Rok | rozloha európskych lesov (tis. ha) | množstvo absorbovaného CO2 (mil. ton) |
| 1990 | 147 956 | 384,3 |
| 2000 | 154 740 | 412,9 |
| 2005 | 156 758 | 406,1 |
| 2010 | 159 236 | 423,0 |
| 2015 | 160 931 | 399,6 |
Zdroj: Eurostat.
Súvisiace články
Ľudia | pred 6 rokmi | 20
Za týždeň zjeme mikroplasty vo veľkosti kreditnej karty
Zdravá výživa
|
pred 6 rokmi
|
6
Je živý vianočný stromček ekologický?
Spotrebiteľ
|
pred 6 rokmi
Zo slovenského trhu zmiznú niektoré jednorazové plastové výrobky
Domáce
|
pred 6 rokmi
|
1
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.