VIDEO: Prečo sú pozemky slovenským prekliatím
Odpoveď na otázku z titulku dáva história. O súčasnej podobe vlastníctva k pôde rozhodlo 19. a 20. storočie. V roku 1817 rakúsko-uhorský cisár František I. vydal Dekrét o stabilnom katastri. Bol to prvý dokument, ktorý umožnil získať prehľad o tom, kto čo vlastní a lepšie zdaniť napriek odporu šľachty príjmy z pozemkov.
Keď sa vlani oslavovalo storočnica Československa, skloňoval sa Masaryk ako zakladateľ republiky. Málokto si však spomenul na jeho Záborový zákon z roku 1919, ktorým odobral 4,2 milióna hektárov pôdy 1700 šľachtickým vlastníkom a pridelil 640-tisícom prevažne drobných roľníkov – šlo o legionárov, vojnové vdovy.
Že by tu bol základ dnešnej rozdrobenosti?
Nie ten spočíva v tom, že v kedysi mnohodetných slovenských rodinách sa pôda dedila podľa uhorského práva rovným dielom na všetkých potomkov, na rozdiel od Čiech a Moravy, kde pôdu podľa rakúskeho práva dedil najstarší roľníkov syn. Uhorské právo prežíva na Slovensku dodnes. Až teraz, keď rozdrobené vlastníctvo blokuje hospodársky rozvoj krajiny, sa hovorí o zmene Občianskeho zákonníka.
VIDEO: Viac o tom, ako sa vyvíjalo a vyvíja vlastníctvo k pôde, hovorí na videu geodet a kartograf Jozef Kožár.
Video
VIDEO: Rozdrobené vlastníctvo pôdy, keď na jednu parcelu pripadá aj vyše 20 vlastníkov, blokuje hospodársky rozvoj celého územia. Predseda Komory pozemkových úprav Vladimír Uhlík vysvetľuje aké to má riešenie.
Video
Súvisiace články
Ľudia | pred 7 rokmi | 118
Malí farmári vykopli otvorené dvere a idú do krajností
Ľudia
|
pred 7 rokmi
|
55
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.