Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Žatva sa skončila, úroda je nižšia aj o štvrtinu
Žatva na Slovensku je ukončená vo všetkých regiónoch. Poľnohospodári aktuálne pripravujú pôdu pod oziminy a začína sa aj zber jesenných plodín. Priemerné úrody pšenice, repky, hustosiatych obilnín či jačmeňa jarného sú v porovnaní s predchádzajúcim rokom nižšie. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová.
Úrodu v tomto roku ovplyvnili výkyvy počasia a premnožená poľovná zver. Aprílové a májové mrazy spôsobili zas výrazné škody v rastlinnej výrobe, ale aj sadovníctve a vinohradníctve. Ako ďalej informovala Holéciová, tvorbu úrody nepriaznivo ovplyvnilo sucho počas vegetačného obdobia. „V dôsledku výnimočného suchého počasia niektoré subjekty majú až tak vysoký výpadok produkcie, že ich ďalšia existencia je ohrozená z dôvodu vysokého finančného výpadku na tržbách,“ povedala.
Priemerná úroda pšenice dosiahla v tomto roku 4,91 tony na hektár, čo je medziročný pokles o 24 %, úroda jačmeňa ražného dosiala úroveň 4,31 tony na hektár, pokles v porovnaní s predchádzajúcim rokom je 23 %. Repku poľnohospodári vypestovali v priemere 3,01 tony na hektár, pričom ide o medziročný pokles 14 % a hustosiatych obilnín sa v tomto roku vypestovalo priemerne 4,74 tony na hektár, čo je pokles o 21 %.
V porovnaní s Českou republikou je tohtoročná priemerná úroda pšenice na Slovensku nižšia o 14 %, úroda jačmeňa jarného nižšia o 12 %, jačmeňa ozimného nižšia o 5 % a úroda raže nižšia až o 42 %. Celkovo je priemerná úroda hustosiatych obilnín na Slovensku o 13 % nižšia oproti úrodám v Českej republike. Paradoxne, priemerná úroda repky na Slovensku je vyššia v porovnaní s priemernou úrodou v Čechách (2,91 tony na hektár).
Podľa SPPK je potrebné v poľnohospodárstve zabezpečiť systémové opatrenia na minimalizáciu rizík. „Hlavným opatrením by malo byť cielené navýšenie štátnej pomoci, ale aj investície spolufinancované z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014–2020 a ďalšie legislatívno – technické prostriedky, ktoré by zohľadňovali podporu nášho chlebového odvetvia na úrovni okolitých krajín. Len vtedy dokážu byť naši poľnohospodári a potravinári konkurencieschopní,“ uzavrela Holéciová.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.